Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko začne v Grónsku nasadzovať brancov

Dánsko začne vysielať brancov do Grónska, ktoré je autonómnym územím pod dánskou správou. Oznámil to minister obrany Jeppe Bruus Christensen s tým, že odvedenci budú slúžiť po boku profesionálnych vojakov a zapoja sa do plnenia armádnych úloh.

Nasadení budú najmä na pozície, ktoré si nevyžadujú špecializovaný výcvik. Kedy presne sa presuny začnú a koľko brancov bude na ostrove pôsobiť, zatiaľ ministerstvo nespresnilo.

Dánsko už predtým posilnilo svoju vojenskú prítomnosť na ostrove a zároveň predĺžilo povinnú vojenskú službu na 11 mesiacov, pričom ju sprístupnilo aj ženám. Pozornosť svetových mocností sa na Grónsko sústreďuje najmä pre jeho polohu v Arktíde a rastúci záujem Ruska a Číny o región.

Napätie tento rok zvýšili aj vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane hovoril o potrebe väčšej americkej kontroly nad ostrovom z bezpečnostných dôvodov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin obvinil Európu z príprav na vojnu, kritizuje aj USA

Rusko obvinilo Spojené štáty, že už nevystupujú ako nestranný sprostredkovateľ v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Washington namiesto hľadania kompromisu zvyšuje sankčný tlak na Moskvu, informuje web Moscow Times.

Reagoval tak aj na rozhodnutia lídrov skupiny G7, ktorí sa dohodli na ďalšom sprísňovaní sankcií proti ruskej ekonomike vrátane energetického sektora.

Ruský prezident Vladimir Putin zároveň ostro kritizoval Európu za rastúce výdavky na obranu. Tvrdí, že západné krajiny sa otvorene pripravujú na konflikt s Ruskom a urýchľujú prezbrojovanie svojich armád.

Putin opätovne zopakoval požiadavku, aby sa Ukrajina stiahla z regiónu Donbas, a vyhlásil, že ruské jednotky sú blízko ovládnutia strategického mesta Kosťantynivka.

Zároveň obvinil Kyjev a jeho západných spojencov z útokov na ruskú infraštruktúru, ktoré majú podľa neho destabilizovať ruskú spoločnosť.

(mja)

Minúta  |  

Maďarsko zabrzdilo ďalší krok na ceste Ukrajiny do Európskej únie

Maďarsko zablokovalo ďalší procedurálny krok v procese vstupu Ukrajiny a Moldavska do Európskej únie. Podľa diplomatických zdrojov bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla schváliť spoločný list členských štátov adresovaný Európskej rade a Európskej komisii, informuje portál Politico.

Dokument mal potvrdiť spoločnú pozíciu EÚ k pokračovaniu prístupových rokovaní. Keďže rozhodnutie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín, otázka sa bude opätovne prerokúvať na budúci týždeň.

Ukrajina a Moldavsko pritom len nedávno dosiahli významný míľnik, keď členské štáty EÚ schválili otvorenie prvého rokovacieho klastru. Kyjev plánoval do polovice júla otvoriť všetkých šesť rokovacích oblastí.

Maďarský premiér Péter Magyar však upozornil, že príliš rýchly postup by vyslal nesprávny signál krajinám západného Balkánu, ktoré sa o členstvo uchádzajú už dlhé roky. Podľa neho nie je vhodné otvárať všetky rokovacie kapitoly naraz a proces by mal pokračovať postupnejšie.

(mja)

Minúta  |  

Iránske rakety neboli témou rokovaní s USA, tvrdí premiér Pakistanu

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf vyhlásil, že pri hodnotení balistických rakiet by nemali platiť dvojité štandardy. Podľa jeho slov má Irán rovnaké právo vlastniť balistické rakety ako iné štáty.

Zároveň zdôraznil, že otázka iránskeho raketového programu nebola súčasťou memoranda o porozumení medzi Teheránom a Washingtonom a počas rokovaní sa o nej vôbec nediskutovalo.

Na druhej strane, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Irán nebude môcť v rámci prípadnej konečnej dohody so Spojenými štátmi vyberať poplatky za prechod Hormuzským prielivom. Takýto krok by bol podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

Hormuzský prieliv patrí medzi najvýznamnejšie svetové námorné trasy na prepravu ropy a plynu, preto sú otázky jeho fungovania a bezpečnosti kľúčovou súčasťou regionálnej stability.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vance a Rubio podporili plán na posilnenie prímeria v Libanone

Spojené štáty pokračujú v diplomatickom úsilí o upevnenie prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Americký viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio počas telefonátu s libanonským prezidentom Josephom Aounom potvrdili, že Washington nadväzuje na dohody dosiahnuté počas rokovaní vo Švajčiarsku.

Jednou z hlavných tém je vytvorenie mechanizmu, ktorý by dohliadal na dodržiavanie prímeria a pomohol predchádzať novým ozbrojeným incidentom.

Vyjadrenia prišli v čase, keď sa vo Washingtone začalo ďalšie kolo rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela. Rubio zároveň zdôraznil, že Spojené štáty budú komunikovať priamo s libanonskou vládou.

Podľa šéfa americkej diplomacie nie je možné dosiahnuť trvalé ukončenie nepriateľských akcií v regióne, pokiaľ budú Iránom podporované skupiny pokračovať v raketových útokoch. Dodal, že otázka vplyvu Iránu a jeho spojencov bude súčasťou ďalších rokovaní o bezpečnosti na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Minúta  |  

OSN spúšťa evakuáciu lodí z Hormuzského prielivu

Po uzavretí prímeria medzi Iránom a Spojenými štátmi sa začala rozsiahla operácia na evakuáciu stoviek lodí, ktoré uviazli v oblasti Perzského zálivu. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) oznámila, že postupne kontaktuje plavidlá s cieľom umožniť im bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv.

V regióne sa podľa organizácie nachádza približne 11-tisíc námorníkov na stovkách obchodných lodí, ktorých pohyb bol obmedzený pre bezpečnostné riziká spojené s napätím medzi Washingtonom a Teheránom.

IMO uviedla, že získala potrebné bezpečnostné záruky a preverila podmienky na bezpečnú plavbu. Na operácii spolupracujú Irán, Omán, ďalšie pobrežné štáty regiónu, Spojené štáty aj predstavitelia námorného priemyslu.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez označil akciu za rozsiahlu medzinárodnú operáciu zameranú na obnovenie bezpečnej lodnej dopravy v jednej z najdôležitejších svetových obchodných trás. Organizácia zatiaľ neoznámila, ako dlho bude presun lodí trvať.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.