Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj chce kandidátsky status OECD už na jeseň

Ukrajina urobila ďalší krok na ceste k integrácii do západných ekonomických štruktúr. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že vláda predložila aktualizovanú žiadosť o vstup do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje najmä vyspelé ekonomiky sveta.

Kyjev sa usiluje získať štatút kandidátskej krajiny, čo by predstavovalo významný medzník pred začatím procesu smerujúceho k plnému členstvu.

Zelenskyj o téme rokoval v Kyjeve s generálnym tajomníkom OECD Mathiasom Cormannom. Ukrajinská vláda verí, že kandidátsky status by mohla získať už na jeseň. Následne by mala nasledovať príprava cestovnej mapy k členstvu.

Ukrajina zároveň pokračuje v snahe o rýchlejší vstup do Európskej únie. Prezident opätovne zdôraznil ambíciu otvoriť zostávajúce rokovacie kapitoly s EÚ do polovice júla.

Kyjev považuje prehlbovanie väzieb so západnými inštitúciami za kľúčový prvok svojej bezpečnosti počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

(reuters, mja)

  |  

Berlín údajne stopne výstavbu fregát F126 za miliardy eur

Nemecko zvažuje zrušenie ambiciózneho programu výstavby šiestich fregát triedy F126 v hodnote niekoľkých miliárd eur. Podľa informácií denníka Financial Times minister obrany Boris Pistorius a ďalší predstavitelia vlády informovali priemyselných partnerov aj poslancov o úmysle projekt ukončiť.

Krok by mohol znamenať výraznú ranu pre spoločnosť Rheinmetall, ktorá sa pripravovala na prevzatie programu od holandskej lodiarskej firmy Damen a očakávala jednu zo svojich najväčších zákaziek.

Namiesto fregát F126 chce Berlín podľa medializovaných informácií nakúpiť osem menších fregát typu MEKO A-200 od konkurenčnej spoločnosti TKMS.

Dôvodom vraj sú problémy a meškanie pôvodného projektu. Nemecké ministerstvo obrany ani Rheinmetall sa k informáciám bezprostredne nevyjadrili.

Fregaty F126 boli navrhnuté ako moderné viacúčelové plavidlá schopné pôsobiť proti cieľom na hladine, pod hladinou aj vo vzduchu. Prípadná zmena by mohla ovplyvniť budúce smerovanie modernizácie nemeckého námorníctva.

(reuters, mja)

  |  

Politico: EÚ plánuje návratové centrá pre migrantov v Afrike a Ázii

Viaceré členské štáty Európskej únie zvažujú vytvorenie centier pre odmietnutých žiadateľov o azyl v krajinách mimo EÚ, pričom medzi najčastejšie skloňovanými lokalitami sú Rwanda a Uzbekistan, informuje portál Politico.

Návrh nadväzuje na novú európsku legislatívu, ktorá umožňuje zriaďovať takzvané návratové centrá v tretích krajinách za podmienky dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva.

Medzi najväčších podporovateľov riešenia patria Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko.

Podľa gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa by prvé dohody mohli vzniknúť v roku 2026 a centrá by mohli začať fungovať od roku 2027. Diskusie sa podľa dostupných informácii vedú aj o Ugande, zatiaľ čo krajiny blízko hraníc EÚ, ako Egypt či Líbya, do úvahy nepripadajú.

Výhrady voči projektu vyjadrili OSN, Francúzsko, Španielsko aj zástupcovia Zelených v Európskom parlamente.

Podľa nich neexistujú dostatočné záruky, že osoby umiestnené v týchto centrách budú chránené pred zneužívaním.

(mja)

  |  

Ukrajinské útoky zasiahli energetiku. Sevastopol čelí výpadkom prúdu

Okupovaný Krym a Ruskom kontrolované časti Chersonskej oblasti čelia novým problémom s energetickou infraštruktúrou po ďalších ukrajinských útokoch. Podľa miestnych predstaviteľov zostal Sevastopol po zásahu energetických zariadení bez elektriny.

Úrady zároveň informovali o pokračujúcich dronových útokoch a zaviedli viaceré obmedzenia vrátane zastavenia trolejbusovej dopravy či odporúčania, aby rodičia nechali deti doma.

Výpadky elektriny hlásia aj v častiach okupovanej Chersonskej oblasti.

Kyjev v súčasnosti zintenzívňuje útoky na logistické a zásobovacie trasy smerujúce na Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Región už predtým čelil problémom s dodávkami pohonných látok a viacerým obmedzeniam verejného života.

Ruské úrady zároveň informovali o zostrelení dronov nad Orenburskou oblasťou a o obetiach útokov v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Na druhej strane ukrajinské úrady hlásili jednu obeť ruského ostreľovania mesta Balaklija.

(reuters, mja)

  |  

USA uvoľnili reštrikcie voči iránskemu tímu

USA uvoľnili reštrikcie voči iránskemu tímu na MS vo futbale a umožnili mu odcestovať do Spojených štátov už dva dni pred zápasom. Počas prvých dvoch stretnutí v kalifornskom Inglewoode mali hráči z ázijskej krajiny povolené pricestovať na územie USA najskôr deň pred zápasom.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA uviedlo, že stále platí, že iránsky tím bude musieť po zápase v Seattli proti Egyptu ihneď odcestovať z krajiny. Hovorca Iránskej futbalovej federácie potvrdil, že mužstvo v stredu opustí svoj hlavný kemp v mexickej Tijuane a odletí do Seattlu.

Iránska reprezentácia sa sťažuje na cestovné obmedzenia uvalené na tím a na výzvy, ktorým hráči čelia od vypuknutia vojny s USA. Svoj hlavný „stan“ musela presunúť z arizonského Tucsonu do mexickej Tijuany, niekoľkí funkcionári a členovia tímu nedostali vstupné víza a nemohli cestovať s výpravou do USA.

Po nedeľňajšej remíze s Belgickom (0 : 0) iránsky reprezentant Alireza Jahanbakhsh vyjadril nádej, že tím bude môcť čo najskôr odcestovať do Seattlu, aby sa adaptoval na podmienky v dejisku zápasu s Egyptom. „Nežiadame veľa. Žiadame len rovnaký prístup ako pre všetkých ostatných 47 tímov,“ citovala Jahanbakhsha agentúra AP.

(tasr, mja)

  |  

Brazílsky pár poslali do väzenia za vzdelávanie bez rodovej ideológie

Brazílsky manželský pár Denardiovcov dostal trest 50 dní väzenia za to, že svoje dcéry vzdelával doma mimo oficiálneho školského systému, všimol si web European Conservative.

Súd ich uznal vinnými z takzvaného „intelektuálneho zanedbávania“, pričom argumentoval, že domáce vzdelávanie nezahŕňalo témy rodovej identity, sexuálnej výchovy, tolerancie a diverzity v rozsahu požadovanom štátom.

Rozhodnutie vyvolalo pozornosť aj preto, že prokurátor navrhoval rodičov oslobodiť a nezávislý odborník nenašiel známky zanedbávania detí. Dcéry vo veku 11 a 15 rokov sú podľa dostupných informácií úspešnými klaviristkami a ovládajú viacero jazykov.

Rodina tvrdí, že po prechode na domáce vzdelávanie počas pandémie zaznamenala výrazné zlepšenie ich študijných výsledkov. Sudca však dospel k záveru, že dievčatá neboli dostatočne vystavené niektorým kultúrnym a spoločenským vplyvom.

Rozsudok je zatiaľ pozastavený do rozhodnutia odvolacieho súdu. Podporovatelia rodiny tvrdia, že ide o prvý prípad v Brazílii, keď rodičia čelia trestnému odsúdeniu za domáce vzdelávanie.

(mja)