Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politico: EÚ plánuje návratové centrá pre migrantov v Afrike a Ázii

Viaceré členské štáty Európskej únie zvažujú vytvorenie centier pre odmietnutých žiadateľov o azyl v krajinách mimo EÚ, pričom medzi najčastejšie skloňovanými lokalitami sú Rwanda a Uzbekistan, informuje portál Politico.

Návrh nadväzuje na novú európsku legislatívu, ktorá umožňuje zriaďovať takzvané návratové centrá v tretích krajinách za podmienky dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva.

Medzi najväčších podporovateľov riešenia patria Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko.

Podľa gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa by prvé dohody mohli vzniknúť v roku 2026 a centrá by mohli začať fungovať od roku 2027. Diskusie sa podľa dostupných informácii vedú aj o Ugande, zatiaľ čo krajiny blízko hraníc EÚ, ako Egypt či Líbya, do úvahy nepripadajú.

Výhrady voči projektu vyjadrili OSN, Francúzsko, Španielsko aj zástupcovia Zelených v Európskom parlamente.

Podľa nich neexistujú dostatočné záruky, že osoby umiestnené v týchto centrách budú chránené pred zneužívaním.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajinské útoky zasiahli energetiku. Sevastopol čelí výpadkom prúdu

Okupovaný Krym a Ruskom kontrolované časti Chersonskej oblasti čelia novým problémom s energetickou infraštruktúrou po ďalších ukrajinských útokoch. Podľa miestnych predstaviteľov zostal Sevastopol po zásahu energetických zariadení bez elektriny.

Úrady zároveň informovali o pokračujúcich dronových útokoch a zaviedli viaceré obmedzenia vrátane zastavenia trolejbusovej dopravy či odporúčania, aby rodičia nechali deti doma.

Výpadky elektriny hlásia aj v častiach okupovanej Chersonskej oblasti.

Kyjev v súčasnosti zintenzívňuje útoky na logistické a zásobovacie trasy smerujúce na Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Región už predtým čelil problémom s dodávkami pohonných látok a viacerým obmedzeniam verejného života.

Ruské úrady zároveň informovali o zostrelení dronov nad Orenburskou oblasťou a o obetiach útokov v Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Na druhej strane ukrajinské úrady hlásili jednu obeť ruského ostreľovania mesta Balaklija.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA uvoľnili reštrikcie voči iránskemu tímu

USA uvoľnili reštrikcie voči iránskemu tímu na MS vo futbale a umožnili mu odcestovať do Spojených štátov už dva dni pred zápasom. Počas prvých dvoch stretnutí v kalifornskom Inglewoode mali hráči z ázijskej krajiny povolené pricestovať na územie USA najskôr deň pred zápasom.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA uviedlo, že stále platí, že iránsky tím bude musieť po zápase v Seattli proti Egyptu ihneď odcestovať z krajiny. Hovorca Iránskej futbalovej federácie potvrdil, že mužstvo v stredu opustí svoj hlavný kemp v mexickej Tijuane a odletí do Seattlu.

Iránska reprezentácia sa sťažuje na cestovné obmedzenia uvalené na tím a na výzvy, ktorým hráči čelia od vypuknutia vojny s USA. Svoj hlavný „stan“ musela presunúť z arizonského Tucsonu do mexickej Tijuany, niekoľkí funkcionári a členovia tímu nedostali vstupné víza a nemohli cestovať s výpravou do USA.

Po nedeľňajšej remíze s Belgickom (0 : 0) iránsky reprezentant Alireza Jahanbakhsh vyjadril nádej, že tím bude môcť čo najskôr odcestovať do Seattlu, aby sa adaptoval na podmienky v dejisku zápasu s Egyptom. „Nežiadame veľa. Žiadame len rovnaký prístup ako pre všetkých ostatných 47 tímov,“ citovala Jahanbakhsha agentúra AP.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Brazílsky pár poslali do väzenia za vzdelávanie bez rodovej ideológie

Brazílsky manželský pár Denardiovcov dostal trest 50 dní väzenia za to, že svoje dcéry vzdelával doma mimo oficiálneho školského systému, všimol si web European Conservative.

Súd ich uznal vinnými z takzvaného „intelektuálneho zanedbávania“, pričom argumentoval, že domáce vzdelávanie nezahŕňalo témy rodovej identity, sexuálnej výchovy, tolerancie a diverzity v rozsahu požadovanom štátom.

Rozhodnutie vyvolalo pozornosť aj preto, že prokurátor navrhoval rodičov oslobodiť a nezávislý odborník nenašiel známky zanedbávania detí. Dcéry vo veku 11 a 15 rokov sú podľa dostupných informácií úspešnými klaviristkami a ovládajú viacero jazykov.

Rodina tvrdí, že po prechode na domáce vzdelávanie počas pandémie zaznamenala výrazné zlepšenie ich študijných výsledkov. Sudca však dospel k záveru, že dievčatá neboli dostatočne vystavené niektorým kultúrnym a spoločenským vplyvom.

Rozsudok je zatiaľ pozastavený do rozhodnutia odvolacieho súdu. Podporovatelia rodiny tvrdia, že ide o prvý prípad v Brazílii, keď rodičia čelia trestnému odsúdeniu za domáce vzdelávanie.

(mja)

Minúta  |  

Slováci rozdali ministrom vysvedčenie. Najlepšie dopadol Ráž

Slováci vystavili ministrom vlády vysvedčenie a výsledky nie sú pre kabinet priaznivé. Podľa prieskumu agentúry NMS by žiadny člen vlády nedostal lepšiu známku ako trojku, informujú o tom Webnoviny.

Najlepšie hodnoteným ministrom sa stal šéf rezortu dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) so známkou 3,02, za ktorým nasleduje minister práce Erik Tomáš (Hlas) s hodnotením 3,42. Medzi lepšie hodnotených členov vlády patria aj Tomáš Taraba (nominant SNS) a Tomáš Drucker (Hlas).

Na opačnom konci rebríčka skončili minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru) so známkou 4,20, minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) so známkou 4,07 a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS), ktorá dostala známku 4,01.

Prieskum zároveň ukázal výrazné rozdiely medzi voličmi koalície a opozície. Najväčšie rozpory sa prejavili pri hodnotení ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), ktorého koaliční voliči hodnotili výrazne priaznivejšie než opoziční.

Naopak, najväčšia zhoda panovala pri ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi. Najmenej kritickí boli voliči Smeru, zatiaľ čo najprísnejšie hodnotili ministrov voliči opozície.

(mja)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Američanov považuje vojnu s Iránom za chybu

Väčšina Američanov považuje vojnu s Iránom za neúspešnú a pochybuje o trvácnosti nedávno uzavretej dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters/Ipsos, podľa ktorého len 24 percent respondentov verí, že konflikt stál za vynaložené náklady.

Až polovica opýtaných si myslí opak a zvyšok nemá jasný názor. Skeptický pohľad prevláda aj pri hodnotení prímeria – 63 percent Američanov nepredpokladá, že dohoda prinesie dlhodobý mier.

Vývoj sa odráža aj na popularite prezidenta Donalda Trumpa. Jeho podpora klesla na 34 percent, čo predstavuje najnižšiu úroveň počas druhého funkčného obdobia.

Negatívne ho ovplyvňujú nielen dôsledky konfliktu s Iránom, ale aj pretrvávajúca inflácia a sporná migračná politika.

Prieskum zároveň naznačuje komplikovanú situáciu pre republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Medzi nezávislými voličmi majú v súčasnosti výrazne nižšiu podporu než demokrati.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.