Africký kardinál: Napísali mi, že pôjdem do pekla a že som gej

Kardinál zo západoafrickej Burkiny Faso otvorene odsudzuje to, čo nazýva imperializmom istých loby, ktoré presadzujú homosexuálne manželstvá, zhýralosť i potraty. Philippe Nakellentuba Ouédraogo tiež kritizuje postupnú polygamiu v Európe i to, že Afrike chýbajú skutoční lídri i proroci. Na otázky Štandardu odpovedal na jubilejnom zasadnutí Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) v Ríme, kde hovoril ako jediný Afričan.

Vo veľkonočnej homílii ste odsúdili imperializmus určitých loby a združení, ktoré obhajujú a chcú presadiť homosexuálne manželstvá, sexuálnu neviazanosť, rozvody a potraty. Tvrdé slová iste neostali bez reakcie.

(Smiech) Ako ste sa o nej dozvedeli? Prekvapilo ma, aký efekt mali médiá. V homílii som hovoril pre svojich veriacich. Holandský veľvyslanec sa voči homílii ohradil a povedal, že „manželstvo ľudí rovnakého pohlavia je neodškriepiteľné právo“.

Keďže som zaujal jasnú pozíciu voči kultúre smrti i zlému vládnutiu, dostal som tiež list z Belgicka či Holandska, ktorý ma mnohorako urazil. Boh je láska a vraj umožňuje lásku aj medzi osobami rovnakého pohlavia a ja konám proti Božej vôli a pôjdem do pekla. A navyše som v skutočnosti gej, napísali. Ďakujem pekne. Nehovoril som svoj názor, ale ako náboženský líder som ozvenou evanjelia a našej cirkvi. Je to moja povinnosť pre dobro môjho ľudu, ľudstva a pre evanjelizáciu celého sveta. Prečo sa o týchto veciach môže hovoriť v Európe, a nie u nás? Niektorí kňazi u vás napríklad žiadajú, aby mohli požehnávať páry rovnakého pohlavia.

Dostal som aj list z Kanady, v ktorom mi autori gratulujú za odvahu hovoriť to, čo sa u nich stalo tabu. Aspoň v niektorej časti sveta sa môže hovoriť otvorene (smiech).

Aké loby a združenia máte na mysli?

Ako hovorí pápež, existuje kultúra smrti naproti kultúre života, ktorá hlása potrat. Ale Boh ľudí stvoril ako muža a ženu, Adama a Evu, to bolo prvé manželstvo. Prečo máme tento model teraz opustiť? Ide o evolúciu? Akú evolúciu? Je alebo bude muž teraz viac mužom a žena viac ženou? A naozaj bude človek šťastnejší? Popritom sa podporuje antikoncepcia, mladým ženám sa núka na odvrátenie neželaného procesu. Klamú ich, že abortívne prostriedky nemajú negatívne účinky. Manželstvo má dve ciele: aby manželia spravili jeden druhého šťastným a dať život deťom a vychovať ich. Rozšírenie ľudskej lásky značí odovzdanie života.

Boh ľudí stvoril ako muža a ženu, Adama a Evu, to bolo prvé manželstvo. Prečo máme tento model teraz opustiť?

V Európe sa často používa iná, užšia definícia lásky.

Ale manželstvo má tieto dva ciele a ich súčasťou je aj sexuálny rozmer. Manželstvo sa nesmie vylučovať so zodpovedným rodičovstvom. Treba oba ciele vyvážiť, aby jeden neprevážil na úkor druhého. Manželstvo je monogamné a nie je polygamné. V Afrike máme napríklad súbežnú polygamiu, kde má muž v niektorých spoločnostiach často niekoľko žien. V Európe máte často postupnú polygamiu v zmysle: najprv jedno manželstvo, potom rozvod a ďalšie manželstvo a podobne. Hoci súbežná polygamia je „zdravšia“, lebo deti žijú spolu a prijímajú sa v rodinnom kontexte.

Ako voči tomu v Afrike bojujete?

Cirkev uprednostňuje monogamiu (spolužitie jedného muža a jednej ženy) a snaží sa ju vštepiť do ducha a povedomia veriacich. Vylučuje akúkoľvek snahu o polygamiu (mnohoženstvo), cudzoložstvo a aj rozvod, ktorý u nás nie je taký rozšírený ako v Európe. Páry sú u nás stabilnejšie. Teda polygamia, homosexuálne manželstvá a potrat sú proti oficiálnemu učeniu cirkvi, a preto často cirkev v týchto veciach nenachádza pochopenie. Keď sa niekto v cirkvi dopustí chyby, hneď sa naňho útočí, či je kňaz, biskup alebo kardinál. No treba vždy hlásať evanjelium a celý svet pozývať k obráteniu.

Odsúdili ste aj diktatúru unifikovaného myslenia, no pre niektorých vládne aj v cirkvi so svojimi danými a nemennými dogmami.

Naše normy a východiskové body sú pre nás Ježišovo učenie a evanjelium. Ak opustíme evanjeliové normy a hodnoty, nemôžeme sa vyhlasovať za kresťanov, lebo nie sme verní svojej viere. A to je problém. S evolúciou ľudských práv akoby sa už v súčasnosti nerátalo s evanjeliovými hodnotami. Bola by katastrofa, keby sa ich cirkev vzdala v prospech akéhosi nového typu spoločnosti a keby išla vždy tam, kam práve fúka vietor.

S evolúciou ľudských práv akoby sa už v súčasnosti nerátalo s evanjeliovými hodnotami.

Ak sa v Európe povie Afrika, väčšina ľudí hneď pomyslí na nestabilitu, konflikty, maláriu, migráciu, negramotnosť... Mýli sa?

Každá spoločnosť vo svete má svoje výzvy a aj Afrika. Pohľad zvnútra a zvonku však nie je vždy rovnaký a nerád zovšeobecňujem, lebo existuje veľa odtieňov. V prvom rade treba povedať, že rodina je u nás základom, a pápež má pravdu, keď vraví, že je budúcnosťou cirkvi i ľudstva. Som rád, že na Synode pre Afriku, ktorú zvolal pápež Ján Pavol II., bola pastoračná priorita: založiť cirkev ako Božiu rodinu prostredníctvom malých základných komunít kresťanov.

Je veľa verejných predstáv, ktoré ukazujú cirkev, a táto je pre Afriku kľúčová. Rodina pre Afričanov však nie je len otec, matka a deti, ale je širšia.

Keď vojdete do dediny, vidíte rodinu, do ktorej patria mnohé páry, strýkovia, tety s deťmi a žijú spolu ako veľká rodina a je to úžasné. Postupne vidíme aj u nás nukleárnu rodinu ako v Európe. Problémom je, že mocné loby zvonku chcú nanútiť túto neafrickú víziu, podľa ktorej sú deti ochudobnením. Podľa tejto vízie je teda Čína najchudobnejší štát, lebo je najľudnatejší? Treba obmedziť ich populáciu? Pritom ak krajina nemá dostatok detí, aby prežila, tak starne. To je ozajstný problém.

Kardinál Philippe Nakellentuba Ouédraogo z Burkiny Faso. Foto: autor

Politická nestabilita, konflikty a korupcia sú v Afrike tiež dosť prítomné, či nie?

Čelíme obrovským výzvam a jednou z nich je, že trpíme zlou vládou. Vládnuci politici nemajú radi svoj ľud, menia ústavu, aby mohli zostať pri moci, dochádza k štátnym prevratom. Je tu korupcia, sebaláska, odmieta sa spoločné dobro. Výnimkou bol Juhoafričan Nelson Mandela, ktorý odmietol druhý prezidentský mandát. Je prototyp lídra, ktorého v Afrike potrebujeme. Chýbajú nám skutoční proroci a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo je Afrika v kríze.

Politici si musia uvedomiť, že výzvy, ako nízka vzdelanosť a korupcia, sa musia riešiť. V Burkine Faso sa kvôli nízkej bezpečnosti a teroristom zavrelo okolo dvetisíc škôl. Aká je budúcnosť týchto ľudí a detí? Je to pohroma, potrebujeme mier. Spolu s inými kresťanmi i moslimami organizujeme spoločné modlitby za pokoj, ktorý je Božím darom, ale tiež ovocím ľudského snaženia. Vždy hovorím, že náš kalašnikov ako odpoveď na konflikty je modlitba.

Vždy hovorím, že náš kalašnikov ako odpoveď na konflikty, je modlitba.

Čo očakávate od Európy?

Medzinárodnú solidaritu. Kalašnikov a iné zbrane sa nevyrábajú v Afrike, ale v Európe, Amerike, Číne. Tam mnohí ľudia myslia na svoje vrecká a spolupracujú so silami zla. Sú takí, ktorí financujú džihádistov a teroristov zvonku, a sú i Afričania, ktorí s nimi kolaborujú a zneužívajú moc i zbrane. Je to komplexná otázka a neobviňujeme nikoho konkrétne. Je to kolektívna zodpovednosť u nás i v zahraničí.

Hovorili ste, ako jediný africký hosť, na jubilejnom zasadnutí Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Ako vnímate Európu a cirkev?

Máte sekularizovanú spoločnosť, ale aj veľa mladých, ktorí chodia do kostola a veria. Európu vnímame najmä cez technológiu, ekonomickú moc, ale aj individualizmus, kde televízia, auto či dovolenka sú to najdôležitejšie. Chýba rovnováha medzi jednotlivcom a spoločnosťou. U nás v Afrike je hlavná rodina a solidarita. Náš koncept je „ubuntu“: ja som, lebo my sme.

Ako sa v čase pandémie vykonáva očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v Burkine Faso?

Ľudia u nás nie sú veľmi nadšení. Minister zdravotníctva mi dávnejšie povedal, že má k dispozícii milión vakcín, no vtedy sa zaočkovalo len 37-tisíc osôb, je to ťažké (Burkina Faso má okolo 20 miliónov obyvateľov – pozn. red.). Ani ja som nebol zaočkovaný, ale potom som podstúpil očkovanie, aby som mohol cestovať.

Každý sa má slobodne rozhodnúť podľa svojho svedomia. Nenariaďujeme občanom povinnosť zaočkovať sa a kto tak neurobí, nedopustí sa hriechu. V Európe vakcinácia nie je povinná, ale bol som v Paríži a v Ríme a podmienky sú také, akoby povinná bola, lebo inak nemôžete cestovať či ísť do reštaurácie.