Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľskí a ukrajinskí duchovní vyzvali na zmierenie

Kardináli z Poľska a Ukrajiny spolu s hlavou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Sviatoslavom Ševčukom vyzvali oba národy na zmierenie. V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnili po konzistóriu v Ríme, upozornili na rastúce napätie a nepriateľstvo medzi Poliakmi a Ukrajincami.

V nadväznosti na pápeža Leva XIV. vyzvali na „odzbrojenie jazyka“ a používanie slov, gest a symbolov, ktoré nevyvolávajú nenávisť ani strach. Pripomenuli aj odkaz pápeža Jána Pavla II., ktorý oba národy vyzýval, aby sa neupínali na traumy minulosti, ale hľadeli na seba očami zmierenia.

Signatári zdôraznili potrebu odpustenia, sebareflexie a odmietnutia „negatívnej pamäti“, pričom upozornili, že zhoršovanie vzťahov prichádza v čase, keď Ukrajina čelí vojne a Poľsko jej výrazne pomáha.

Napätie medzi obomi krajinami vyvolalo aj rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), ktorú Poľsko spája s volynským masakrom a ďalšími násilnosťami.

Poľský prezident Karol Nawrocki následne oznámil, že Zelenskému odoberie Rad bielej orlice, na čo ukrajinský prezident reagoval jeho vrátením. Poľský premiér Donald Tusk označil spor za strategickú chybu, ktorá nahráva záujmom Moskvy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

NATO posilňuje obranu Pobaltia novým veliteľstvom

Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil zriadenie nového veliteľstva NATO pre obranu Pobaltia za dôkaz odhodlania Aliancie brániť každý centimeter jej územia.

„Je to viditeľný a silný prejav jednoty NATO, pripravenosti a nášho spoločného odhodlania brániť každý centimeter spojeneckého územia,“ vyhlásil v Estónsku počas ceremónie, na ktorej odovzdali velenie spojeneckých pozemných síl v Lotyšsku a Estónsku nemecko-holandskému zboru.

Doteraz boli jednotky NATO vo všetkých troch pobaltských krajinách aj na severe Poľska podriadené jedinému mnohonárodnému veliteľstvu so sídlom v poľskom Štetíne.

Nové veliteľstvo podľa Pistoriusa potvrdzuje pripravenosť Severoatlantickej aliancie posilniť obranu svojho východného krídla a chrániť územie členských štátov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Paraguaj vyradil Nemecko po jedenástkovom rozstrele

Paraguajskí futbalisti senzačne postúpili do osemfinále majstrovstiev sveta. V šestnásťfinále vo Foxborough vyradili favorizované Nemecko po víťazstve 4 : 3 v jedenástkovom rozstrele. Po riadnom hracom čase aj predĺžení sa zápas skončil remízou 1 : 1.

Skóre otvoril v 42. minúte Julio Enciso, krátko po prestávke vyrovnal Kai Havertz. Nemci mali počas zápasu viac z hry, no napriek viacerým príležitostiam nedokázali strhnúť vedenie na svoju stranu. V predĺžení im rozhodca po preskúmaní videa neuznal gól Jonathana Taha pre útočný faul.

V rozstrele hneď v úvode zlyhal Havertz. Neskôr nepremenili ani Nick Woltemade a Jonathan Tah. Paraguaj mohol rozhodnúť už v piatej sérii, no Antonio Sanabria minul bránu. Keď Tah prestrelil aj v šiestej sérii, postup Juhoameričanov spečatil Jose Canale.

Paraguaj sa v osemfinále stretne s víťazom duelu Francúzsko – Švédsko. Zápas je na programe v sobotu 4. júla vo Philadelphii.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Svetová banka upúšťa od klimatických cieľov

Skupina Svetovej banky oznámila, že upustí od predchádzajúceho cieľa venovať 45 percent ročných úverových zdrojov na projekty s klimatickými výhodami. Predĺži však svoj dlhodobý Akčný plán pre zmenu klímy, ktorého platnosť sa mala skončiť v utorok.

Inštitúcia čelila tlaku americkej administratívy, aby zrušila tento cieľ prijatý počas predchádzajúcej vlády v roku 2023. Banka reagovala, že sa namiesto vstupných cieľov zameria na výsledky poskytovania úverov.

Prezident banky Ajay Banga presunul pozornosť na „inteligentný rozvoj“, ktorý podporuje pracovné príležitosti a zároveň prináša odolnosť voči suchu, búrkam či obnoviteľnú energiu. Zrušili aj starší 35-percentný cieľ, no dopyt klientov po klimatických projektoch zostáva silný.

Kým Francúzsko a 18 krajín prácu banky v oblasti klímy podporovali, najväčší akcionár USA to odmietol spolu s Ruskom či so Saudskou Arábiou. Americký minister financií Scott Bessent vlani nariadil návrat k hlavnému poslaniu, pričom zameranie na klímu označil za krátkozraké.

Banka potvrdila, že Akčný plán pre zmenu klímy rozšíri a nezávislá skupina ho preskúma. Vedenie bude naďalej sledovať ukazovatele emisií a odolnosti voči klimatickým rizikám a štvrťročne i ročne vypracovávať správy pre celé úverové portfólio.

(reuters, max)

Minúta  |  

Cena ropy padá, ECB zrejme odloží zvyšovanie úrokov

Neočakávane rýchly pokles cien energií v uplynulom týždni znížil tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby v budúcom mesiaci zvýšila úrokové sadzby. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters však argumenty za malé zvýšenie o čosi neskôr zostávajú pevné.

ECB zvýšila sadzby tento mesiac, aby zabránila nárastu cenových očakávaní po zdražení ropy pre vojnu s Iránom.

Ceny ropy na budúce dodávky už klesli pod úroveň, ktorú banka predpokladala aj vo svojom miernejšom scenári. Obavy z nedostatku palív sa ukázali ako mylné, keďže Saudská Arábia zvýšila produkciu a Čína spotrebovala menej ropy. Ceny silno nereagovali ani na víkendovú eskaláciu konfliktu medzi Iránom a USA.

Zvýšenie sadzieb v septembri zostáva najpravdepodobnejšie, no kľúčové budú stredajšie údaje o júnovej inflácii. Ak klesne z 3,2 percenta, bude lepšie počkať do septembra.

Negatívne prekvapenie by však posilnilo argumenty za zvýšenie už v júli. Finančné trhy momentálne vidia len tretinovú šancu na júlové zvýšenie sadzieb, plne ho očakávajú až v októbri.

ECB má za cieľ dvojpercentnú infláciu, pričom klesajúce cenové očakávania spotrebiteľov a firiem nahrávajú vyčkávaniu. Sekundárne účinky prudkého nárastu cien ropy do širšej ekonomiky sú zatiaľ zanedbateľné. Banka zasadá najbližšie 23. júla.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vatikán kritizuje EÚ za dvojitý meter prístupu k vojnám

Šéf vatikánskej doktríny kardinál Víctor Manuel Fernández obvinil podľa Politica Európsku úniu zo selektívneho uplatňovania medzinárodného práva.

Vyhlásil to na úvod konferencie kardinálov o vojne, ktorú zvolal pápež Lev XIV. s cieľom preskúmať globálnu „kultúru moci“ a prehodnotiť tradičnú doktrínu spravodlivej vojny.

Podľa pápeža sa táto doktrína príliš často používa na ospravedlnenie vojenských akcií, čo ho už priviedlo do konfliktu s americkým viceprezidentom JD Vanceom po spochybnení útokov v Iráne.

Fernández argumentoval, že vlády uplatňujú morálne princípy podľa politickej pohodlnosti. Úniu obvinil z nekonzistentnosti, keďže „na jednu krajinu uvalila sankcie a inej posiela zbrane, no pri iných, brutálnejších inváziách tak nekoná“.

Skonštatoval, že obavy sa zredukovali na ekonomické záujmy a krajiny natiahli koncept sebaobrany na nepoznanie. Ako príklad uviedol Rusko či USA, ktoré sebaobranou ospravedlňujú intervencie od Ukrajiny po Blízky východ: „Už neexistuje skutočný a stabilný rámec pravdy a hodnôt.“

Kardinál preto žiada chápať sebaobranu v najprísnejšom zmysle a odmietnuť preventívnu vojnu. Mnohé pracovné skupiny kardinálov sa zhodli na potrebe prekročiť tradičnú doktrínu.

Pápež Lev XIV. privítal tieto rady a zaviazal sa prehodnotiť učenie Cirkvi o sebaobrane s potrebnou teologickou a pastoračnou dôslednosťou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.