Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát poskytne úľavy výmenou za reštart výroby v Slovalcu

Štát sa zaviaže ku kompenzáciám emisií, úľave z odvodu do Národného jadrového fondu a k zabezpečeniu dodávok elektriny až na 10 rokov výmenou za obnovenie výroby a udržanie zamestnanosti v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom. Vyplýva to z dvojice zmlúv, ktoré v stredu schválila vláda.

Slovalco sa zaviazalo opätovne spustiť výrobu, zachovať a rozvíjať zamestnanosť a investovať do modernizácie a dekarbonizácie závodu. Podporu projektu majú zabezpečiť aj akcionári spoločnosti Hydro Aluminium a Slovalco Invest.

Druhá zmluva rieši vysoké ceny energií. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba bude hlinikárni dodávať elektrinu najviac 10 rokov. Cena nesmie byť nižšia ako výrobné náklady vrátane primeraného zisku a nakúpenú elektrinu bude môcť podnik využiť výlučne na výrobu hliníka.

Vláda a Slovalco podpísali memorandum o spolupráci už vo februári. Cieľom je začať s čiastočnou obnovou výroby ešte v roku 2026 a naplno ju obnoviť v roku 2027.

Výroba primárneho hliníka bola utlmená v roku 2022 a definitívne zastavená začiatkom roka 2023 pre vysoké ceny energií a nedostatočné kompenzácie zo strany štátu. V závode v súčasnosti funguje recyklačné centrum, ktoré začiatkom roka zamestnávalo približne 180 ľudí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ŠTS prijal obžalobu v kauze Technopol Servis

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prijal v stredu obžalobu v kauze Technopol Servis a hlavné pojednávanie nariadil na 23. septembra. Podozreniam zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku čelí päť osôb vrátane Mariana Kočnera. Obhajoba podala proti prijatiu obžaloby sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Obhajoba namietala, že uznesenie o začatí trestného stíhania vydal zaujatý vyšetrovateľ. Prokurátor však upozornil, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už v máji 2018 a nebolo zrušené. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovateľ nebol právoplatne odsúdený ani obvinený z manipulovania vyšetrovania či dôkazov.

Predseda senátu Miroslav Mazúch uviedol, že súd nenašiel dôvody na záver o zaujatosti pôvodného vyšetrovateľa. Na septembrovom pojednávaní majú vypovedať obžalovaní, poškodený aj ďalší svedkovia.

Obžaloba podaná v máji sa týka podozrení z „tunelovania“ majetku spoločnosti Technopol Servis. O prípade v minulosti písal zavraždený novinár Ján Kuciak. V súvislosti s rozhodovaním o vlastníctve akcií bola už skôr na základe dohody o vine a treste podmienečne odsúdená bývalá sudkyňa Miriam Repáková. Marian K. si v súčasnosti odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek.

(tasr, bak)

Minúta  |  

V JAR protestovali proti nelegálnej migrácii tisíce ľudí

Po vypršaní ultimáta proti nelegálnej migrácii zostala situácia v Južnej Afrike napriek obavám prevažne pokojná. Aktivista Phakel’umthakathi vyzval nelegálnych migrantov, aby do 30. júna opustili krajinu, a spolu s ďalšími organizáciami zorganizoval celoštátne protesty. Do demonštrácií sa zapojili tisíce ľudí vo veľkých mestách aj menších obciach.

Podľa zástupcu vládneho hovorcu sa protesty zaobišli bez väčších incidentov, polícia však zadržala viacerých ľudí za podnecovanie nenávisti a ukrývanie osôb bez platných dokladov. Prezident Cyril Ramaphosa sa ešte pred protestmi stretol s organizátormi a vyzval ich na nenásilie.

Medzi migrantmi medzitým zavládla panika. Viac ako 25-tisíc ľudí v uplynulých dňoch opustilo krajinu zo strachu pred útokmi.

Jednou z hlavných organizátoriek protestov je Jacinta Ngobese-Zuma z iniciatívy March and March. Demonštranti vinia migrantov z vysokej nezamestnanosti, kriminality a drogovej trestnej činnosti a požadujú, aby v krajine nezostali cudzinci bez platného povolenia na pobyt.

Ramaphosa odsúdil násilie voči migrantom a zdôraznil, že presadzovanie zákona patrí štátu, nie súkromným skupinám. Vláda zároveň zintenzívnila boj proti nelegálnej migrácii. Počet deportácií vzrástol z 39 672 v období rokov 2023 a 2024 na 57 784 v období rokov 2025 a 2026.

(nzz, bak)

Minúta  |  

SaS podáva podnet na NKÚ pre cyrilo-metodské oslavy

Opozičná SaS podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), aby preveril hospodárenie s verejnými financiami pri organizácii osláv príchodu svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín, ktoré organizuje Úrad vlády SR. Podľa informácií SaS majú oslavy stáť viac ako 320-tisíc eur, pričom účasť verejnosti má byť výrazne obmedzená. Informoval o tom hovorca strany Ondrej Šprlák.

„V čase konsolidácie a vyšších daní ide vláda minúť 320-tisíc eur na súkromnú akciu pre panstvo. To nie je úcta k histórii ani národná hrdosť. To je papalášizmus v priamom prenose,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling.

SaS preto žiada NKÚ o preverenie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a zákonnosti použitia verejných financií pri organizácii podujatia. Strana žiada kontrolu celkovej výšky použitých prostriedkov, zdrojov financovania, spôsobu výberu dodávateľov, dodržania pravidiel verejného obstarávania, oprávnenosti jednotlivých výdavkov, ako aj preverenie zmlúv, objednávok a faktúr súvisiacich s organizáciou osláv.

„NKÚ musí preveriť, či boli tieto prostriedky použité transparentne, hospodárne a v súlade so zákonom. V prípade, že kontrola zistí nedostatky alebo porušenie právnych predpisov, žiadame o prijatie opatrení v rozsahu pôsobnosti NKÚ SR a postúpenie zistení príslušným orgánom,“ doplnil Gröhling.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Huliak očakáva od sobotňajšieho referenda fiasko

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak očakáva, že sobotňajšie referendum bude neúspešné. „Od referenda očakávam fiasko,“ vyhlásil.

K výdavkom vo výške približne 320-tisíc eur na cyrilo-metodské oslavy povedal, že každý minister by mal zvážiť, na čo v čase konsolidácie vynakladá peniaze. Pripomenul, že vo svojom rezorte prepustil 24 zamestnancov. „Musel som vyhodiť 24 ľudí, aby som dokázal zvládnuť konsolidáciu. Každý minister by si mal zvážiť, na čo dáva peniaze,“ uviedol.

Huliak sa vyjadril aj k zonácii národných parkov. Tvrdí, že s ňou síce nesúhlasí, no podporí ju, pretože Slovensko by podľa neho inak prišlo o približne pol miliardy eur z eurofondov.

V reakcii na prípad zdravotnej sestry, ktorá skolabovala na operačnej sále, odkázal na ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas). Podľa Huliaka má zdravotníctvo dostatok financií a problém je v ich využívaní. „Spýtajte sa Šaška, na čo dáva peniaze, keď nemáme v operačných sálach klimatizáciu,“ povedal.

(lud)

Minúta  |  

Ukrajina žiada z fondu ďalších 6,6 miliardy eur na obranu

Kyjev požiadal partnerov v Európskej únii, aby na vojenskú pomoc vyčlenili 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja (EPF). Podľa ukrajinskej vlády existuje na bojisku šesť- až deväťmesačné „okno príležitosti“, ktoré by mohla táto podpora pomôcť využiť.

Celkové obranné potreby krajiny tento rok odhadujú na približne 136 miliárd eur, pričom ukrajinský rozpočet pokryje okolo 53 miliárd eur. Uviedol to minister obrany Mychajlo Fedorov v liste z 26. júna, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Ukrajina má tento rok z 90-miliardového úveru Európskej únie získať približne 28,3 miliardy eur na obranné účely. Ani spolu s vlastnými zdrojmi však podľa Fedorova tieto peniaze nepokryjú všetky potreby.

Minister v liste uviedol, že prostriedky z EPF by sa mohli stať jedným z najvýznamnejších európskych príspevkov k obrane Ukrajiny, ak budú využité tam, kde prinesú najväčší a najrýchlejší vojenský efekt.

Postup Ruska sa tento rok spomalil. Ukrajina zároveň zaznamenala úspešné protiútoky na niektorých úsekoch frontu a útokmi na stredné a dlhé vzdialenosti na ruskom území narúša logistiku Moskvy aj jej príjmy z predaja ropy.

Fedorov zároveň 17. júna oznámil, že od Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny žiada ďalších 20 miliárd dolárov nad rámec už prisľúbených 40 miliárd dolárov.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.