Preskočiť na obsah
  |  

Výrazne stúpol počet pacientov odoslaných k špecialistovi

Počet pacientov odoslaných na vyšetrenie k špecialistovi vlani dosiahol najvyššiu úroveň a prekonal aj hodnoty spred pandémie. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie na roky 2014 až 2030 za rok 2025, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.

Ministerstvo zdravotníctva pripomenulo, že počas pandémie v rokoch 2020 a 2021 počet odporúčaní klesol, od roku 2022 však opäť rastie. Celková návštevnosť lekárov vlani mierne klesla, no dlhodobo zostáva stabilná a vyššia ako priemer krajín OECD.

Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých dosiahol 56 rokov a pediatrov 58 rokov, čo výrazne prevyšuje cieľ 40 rokov. Počet lekárov mierne vzrástol, počet sestier sa prakticky nemení a naďalej zaostáva za priemerom OECD.

Správa zároveň poukazuje na rast počtu ukončených hospitalizácií, ktoré sú však stále pod úrovňou spred pandémie. Opäť pribúdajú aj hospitalizácie pre srdcovo-cievne ochorenia. Spotreba antibiotík po poklese v roku 2023 zostáva nestabilná a dlhodobo sa odchyľuje od cieľov.

Rezort upozornil aj na rast výdavkov na farmaceutické produkty a pomalý rozvoj elektronického zdravotníctva, ktoré vo viacerých oblastiach naďalej stagnuje.

(tasr, bak)

  |  

Kyjev hlási ďalšie útoky hlboko na ruskom území

Ukrajina pokračuje v útokoch na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu oznámil zásah ropnej rafinérie v meste Ufa, vzdialenom viac ako 1 300 kilometrov od frontovej línie. Išlo už o druhý útok na tento objekt.

„Každý deň realizujeme náš plán dlhodobých ukrajinských sankcií. Je to úplne spravodlivá odpoveď na všetko, čo Rusko pácha proti nám,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Informoval aj o útoku na – podľa jeho slov – strategický vojensko-priemyselný závod v ruskej Penzenskej oblasti, približne 600 kilometrov od frontu. Ukrajinský generálny štáb priblížil, že podnik patriaci štátnej korporácii Roskosmos vyrába senzory pre riadené strely a balistické rakety, komponenty leteckej avioniky aj zariadenia pre prieskumné satelity.

Ukrajinská armáda zároveň oznámila útoky na dva mosty v Ruskom okupovaných častiach Doneckej a Luhanskej oblasti a na logistický prechod v Doneckej oblasti.

Ministerstvo obrany ozrejmilo, že ukrajinské sily v júni zasiahli 11 ruských ropných rafinérií, logistické palivové zariadenia, vojenské továrne aj ďalšie ciele. Bezpečnostná služba SBU navyše oznámila útok na hangáre s ruskými stíhačkami na letisku na anektovanom Kryme. Minulý týždeň Zelenskyj schválil 40-dňovú kampaň s cieľom prinútiť Rusko ukončiť vojnu.

(reuters, bak)

  |  

Na jesenné voľby vyčlenili takmer 23,2 milióna eur

Na prípravu a priebeh októbrových spojených volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov vyčlenil štát takmer 23,2 milióna eur. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb, ktorý v stredu schválila vláda.

V rozpočte Ministerstva vnútra SR je na voľby vyčlenených 20,09 milióna eur, Štatistický úrad SR dostane 3,08 milióna eur. Peniaze rezortu vnútra budú určené na náhrady mzdy a odmeny členov volebných komisií, ich činnosť, vybavenie a úpravu volebných miestností, elektronické komunikačné spojenie, tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov aj volebných tlačív, ako aj na zabezpečenie ochrany verejného poriadku počas volieb.

Prostriedky pre Štatistický úrad pokryjú náklady na spracovanie výsledkov hlasovania.

Spojené voľby sa uskutočnia 24. októbra. Voliči si v jeden deň zvolia starostov a primátorov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, predsedov samosprávnych krajov aj poslancov krajských zastupiteľstiev. V Bratislave a Košiciach budú zároveň voliť starostov mestských častí a poslancov miestnych zastupiteľstiev.

(tasr, bak)

  |  

Štát poskytne úľavy výmenou za reštart výroby v Slovalcu

Štát sa zaviaže ku kompenzáciám emisií, úľave z odvodu do Národného jadrového fondu a k zabezpečeniu dodávok elektriny až na 10 rokov výmenou za obnovenie výroby a udržanie zamestnanosti v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom. Vyplýva to z dvojice zmlúv, ktoré v stredu schválila vláda.

Slovalco sa zaviazalo opätovne spustiť výrobu, zachovať a rozvíjať zamestnanosť a investovať do modernizácie a dekarbonizácie závodu. Podporu projektu majú zabezpečiť aj akcionári spoločnosti Hydro Aluminium a Slovalco Invest.

Druhá zmluva rieši vysoké ceny energií. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba bude hlinikárni dodávať elektrinu najviac 10 rokov. Cena nesmie byť nižšia ako výrobné náklady vrátane primeraného zisku a nakúpenú elektrinu bude môcť podnik využiť výlučne na výrobu hliníka.

Vláda a Slovalco podpísali memorandum o spolupráci už vo februári. Cieľom je začať s čiastočnou obnovou výroby ešte v roku 2026 a naplno ju obnoviť v roku 2027.

Výroba primárneho hliníka bola utlmená v roku 2022 a definitívne zastavená začiatkom roka 2023 pre vysoké ceny energií a nedostatočné kompenzácie zo strany štátu. V závode v súčasnosti funguje recyklačné centrum, ktoré začiatkom roka zamestnávalo približne 180 ľudí.

(tasr, bak)

  |  

ŠTS prijal obžalobu v kauze Technopol Servis

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prijal v stredu obžalobu v kauze Technopol Servis a hlavné pojednávanie nariadil na 23. septembra. Podozreniam zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku čelí päť osôb vrátane Mariana Kočnera. Obhajoba podala proti prijatiu obžaloby sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Obhajoba namietala, že uznesenie o začatí trestného stíhania vydal zaujatý vyšetrovateľ. Prokurátor však upozornil, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už v máji 2018 a nebolo zrušené. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovateľ nebol právoplatne odsúdený ani obvinený z manipulovania vyšetrovania či dôkazov.

Predseda senátu Miroslav Mazúch uviedol, že súd nenašiel dôvody na záver o zaujatosti pôvodného vyšetrovateľa. Na septembrovom pojednávaní majú vypovedať obžalovaní, poškodený aj ďalší svedkovia.

Obžaloba podaná v máji sa týka podozrení z „tunelovania“ majetku spoločnosti Technopol Servis. O prípade v minulosti písal zavraždený novinár Ján Kuciak. V súvislosti s rozhodovaním o vlastníctve akcií bola už skôr na základe dohody o vine a treste podmienečne odsúdená bývalá sudkyňa Miriam Repáková. Marian K. si v súčasnosti odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek.

(tasr, bak)

  |  

V JAR protestovali proti nelegálnej migrácii tisíce ľudí

Po vypršaní ultimáta proti nelegálnej migrácii zostala situácia v Južnej Afrike napriek obavám prevažne pokojná. Aktivista Phakel’umthakathi vyzval nelegálnych migrantov, aby do 30. júna opustili krajinu, a spolu s ďalšími organizáciami zorganizoval celoštátne protesty. Do demonštrácií sa zapojili tisíce ľudí vo veľkých mestách aj menších obciach.

Podľa zástupcu vládneho hovorcu sa protesty zaobišli bez väčších incidentov, polícia však zadržala viacerých ľudí za podnecovanie nenávisti a ukrývanie osôb bez platných dokladov. Prezident Cyril Ramaphosa sa ešte pred protestmi stretol s organizátormi a vyzval ich na nenásilie.

Medzi migrantmi medzitým zavládla panika. Viac ako 25-tisíc ľudí v uplynulých dňoch opustilo krajinu zo strachu pred útokmi.

Jednou z hlavných organizátoriek protestov je Jacinta Ngobese-Zuma z iniciatívy March and March. Demonštranti vinia migrantov z vysokej nezamestnanosti, kriminality a drogovej trestnej činnosti a požadujú, aby v krajine nezostali cudzinci bez platného povolenia na pobyt.

Ramaphosa odsúdil násilie voči migrantom a zdôraznil, že presadzovanie zákona patrí štátu, nie súkromným skupinám. Vláda zároveň zintenzívnila boj proti nelegálnej migrácii. Počet deportácií vzrástol z 39 672 v období rokov 2023 a 2024 na 57 784 v období rokov 2025 a 2026.

(nzz, bak)