Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: USA sprísňujú dohľad nad AI pre hrozby z Ruska a Číny

Americká vláda je v pokročilých rokovaniach s poprednými firmami v oblasti umelej inteligencie o vytvorení dobrovoľných štandardov na vydávanie nových modelov. Informoval o tom denník Financial Times.

Washington tým reaguje na obavy, že pokročilú AI by mohli zneužiť vojenské spravodajské služby v Číne či Rusku. Tieto štandardy určia kritériá, časové harmonogramy a pravidlá prístupu k modelom v USA aj zahraničí. Prezident Donald Trump navyše v júni nariadil agentúram testovať modely ešte pred ich vydaním.

Podľa zdrojov agentúry Reuters rokuje s vládou aj Google, a to o vydaní pokročilých kódovacích modelov. Prísnejšiemu dohľadu čelia aj ďalší lídri na trhu. Americké ministerstvo obchodu len nedávno zrušilo vývozné kontroly modelov Fable a Mythos od Anthropicu, ktoré predtým stoplo pre národnú bezpečnosť.

Spoločnosť OpenAI zasa minulý týždeň na žiadosť vlády odložila úplné verejné spustenie modelu GPT-5.6 a obmedzila prístup len na preverených partnerov. Obe spomínané firmy sa aktuálne pripravujú na vstup na burzu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únii chýba záujem o dialóg s Ruskom, tvrdí bývalý komisár Figeľ

Európska únia pôsobí dojmom, akoby stratila záujem o podporu mierového dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom pokračuje vo financovaní Kyjeva. V TASR TV to vyhlásil niekdajší, za Slovensko prvý eurokomisár Ján Figeľ.

Varoval, že pre nejednotu a chýbajúci formálny záujem o sprostredkovanie rozhovorov riskuje Únia stratu pozície mierotvorcu a môže sa stať priamou stranou konfliktu. Podľa neho je dialóg s Moskvou nevyhnutný, no šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová je vnímaná tak, ako keby o takýto dialóg nemala záujem.

Kritike čelil aj predseda Európskej rady António Costa, keď sa pokúsil nadviazať komunikačný kanál.

Tému integrácie Ukrajiny do EÚ komentoval aj premiér Robert Fico (Smer). Zdôraznil, že jeho vláda nepodporí žiadne výnimky ani skratky a Ukrajina musí splniť všetky štandardné podmienky prístupového procesu.

Figeľ pripomenul, že pred prípadným vstupom Ukrajiny do bloku je kľúčové najprv ukončiť vojnu, inak hrozí jej import do EÚ vzhľadom na zmluvné záväzky vzájomnej vojenskej ochrany členov. Dodal, že na druhú koľaj by sa nemal dostať ani západný Balkán.

O perspektívach mieru Figeľ osobne diskutoval vo Vatikáne s pápežom Levom XIV. a odkaz na potrebnú jednotu a diplomatické majstrovstvo vidí aj v misii svätých Cyrila a Metoda.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kľúčovými stopami k sabotáži Nord Streamu boli fragmenty oktogénu

Nemecká prokuratúra obvinila 50-ročného Ukrajinca Serhija K. z vedenia posádky, ktorá v septembri 2022 vyhodila do vzduchu plynovody Nord Stream.

Klúčovú rolu pri odhalení celej sedemčlennej skupiny zohrali podľa týždenníka Zeit forenzné dôkazy, ktoré vyšetrovatelia zaistili na plachetnici Andromeda v nemeckom zimnom sklade na ostrove Rujana.

Na palube jachty, ktorú si útočníci prenajali, zaistili kriminalisti odtlačky prstov, termosku, niekoľko použitých šálok na kávu, šiltovku a čierne tričko so stopami vlasov. Najdôležitejším nálezom však boli fragmenty vojenských výbušnín oktogén a hexogén.

Analýza potvrdila, že tieto látky sa chemicky presne zhodovali so vzorkami odobratými zo zničeného potrubia na dne Baltského mora, kde potápači operovali v hĺbke 80 metrov.

Ďalším prelomovým bodom vyšetrovania bola fotografia z rýchlostnej kamery (radaru) na ostrove Rujana zo začiatku septembra 2022. Táto snímka priviedla kriminalistov ku krycej identite jedného z ukrajinských členov posádky.

Na základe týchto vecných a biologických dôkazov vydala Federálna prokuratúra zatykače na všetkých podozrivých Ukrajincov vrátane inštruktora potápania Volodymyra Z. Obvinený Serhij K. je vo vyšetrovacej väzbe už od novembra minulého roka.

(max)

Minúta  |  

Nechoďte do Ankary, odkázal Babiš Pavlovi

Český premiér Andrej Babiš podľa iRozhlas.cz nevidí dôvod na schôdzku s prezidentom Petrom Pavlom k samitu NATO v Ankare. V liste prezidentovi napísal, že vláda splnila všetko, čo jej Ústavný súd ČR nariadil predbežným opatrením.

Pavel predtým uviedol, že Babišovi osobné stretnutie opakovane ponúkal, no premiér ho odmietol s odôvodnením, že je už všetko rozhodnuté.

Vláda po mesiacoch sporov pôvodne prezidenta do delegácie na samit nezaradila, Pavel si však účasť vymohol súdnou cestou.

Babiš zdôraznil, že ministerstvo zahraničných vecí prezidentovi v účasti nebráni a jeho servis plne zabezpečia v rámci jednotnej delegácie, ktorú povedie premiér.

Keďže ide o prvý samit pre jeho kabinet po posledných voľbách, považuje za nevyhnutné osobne prezentovať bezpečnostnú politiku vlády, ktorá je za ňu ústavne zodpovedná.

Podotkol, že na samite sa bude riešiť aj pomoc pre Ukrajinu, kde má prezident zrejme iný postoj.

Premiér opäť vyzval prezidenta, aby účasť zvážil a prejavil veľkorysosť voči krajine, ktorej reputáciu spor poškodzuje. Ponúkol mu, že by mohol viesť delegáciu na budúcoročnom stretnutí v Tirane.

Prezident však výzvy odmieta s tým, že účasť je jeho ústavnou povinnosťou, a postup vlády považuje za odporujúci rozhodnutiu ústavného súdu aj zvyklostiam, keďže dosiaľ sa na týchto samitoch zúčastňovala hlava štátu.

(max)

Minúta  |  

Časť ziskov z vývozu zbraní z Ukrajiny pôjde do štátneho fondu

Ukrajinskí výrobcovia zbraní budú môcť vyvážať svoje produkty a komponenty podľa nového rámca. Ten smeruje určité percento z príjmov do štátneho obranného fondu, priblížila premiérka Julija Svyrydenková.

Kyjev sa tak snaží získať financie pre svoj rozvíjajúci sa zbrojársky priemysel. Aj keď Ukrajina povolila vývoz zbraní už vo februári, výrobcovia sa sťažovali na regulačné prekážky.

Krajina však nutne potrebuje peniaze na ďalšie rozširovanie kapacít a investície do výskumu.

Podľa Svyrydenkovej schéma vyberie 20 percent z výnosov z hotových obranných výrobkov a 30 percent z predaja komponentov. Výrobcovia budú musieť dokázať, že popri exporte zvládnu plniť aj domáce objednávky. Obmedzenia sa navyše dotknú položiek na zozname kritického tovaru.

Systém bude fungovať počas stanného práva pod záštitou bilaterálnych „dohôd o dronoch“, ktoré Ukrajina uzatvára s partnermi v Európe, na Blízkom východe či v USA.

Premiérka zdôraznila, že ukrajinské technológie budú prevedené bez postúpenia práv duševného vlastníctva a ich reexport zostane pod prísnou kontrolou.

Dodala, že viac ako 50 percent zbraní používaných na bojisku už pochádza z domácej produkcie, pričom výrobcovia „naďalej rozširujú výrobu dronov, systémov elektronického boja, munície, komponentov a ďalších kritických obranných technológií“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drony v Kyjeve zasiahli hotel, stíhačky do vzduchu vyslalo aj Poľsko

Ruské sily v noci zaútočili na Kyjev raketami a dronmi, ktoré zabili najmenej osem ľudí a ďalších 34 zranili. Technika zasiahla obytné budovy a hotel na centrálnom Ševčenkovom bulvári.

Podľa starostu Vitalija Klička sa v jednej z deväťposchodových bytoviek po priamom zásahu zrútilo šesť poschodí a v troskách zostali uväznení ľudia. Obyvatelia hľadali úkryt v metre počas najhoršieho útoku od polovice júna.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pre hrozbu útokov vopred skrátil návštevu Dublinu. Susedné Poľsko preventívne nakrátko vyslalo do vzduchu stíhačky, k narušeniu jeho vzdušného priestoru však nedošlo. Rusko i Ukrajina naďalej odmietajú, že by úmyselne cielili na civilistov.

Ukrajinský prezident nedávno navrhol ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi mierové rozhovory, tie však šéf Kremľa odmietol. Ukrajina zároveň zintenzívnila údery hlboko v ruskom vnútrozemí, čo v Rusku vyvolalo palivovú krízu a prinútilo ho dovážať benzín z Indie.

Ruská obrana hlásila vo štvrtok ráno zostrelenie dronov v Leningradskej oblasti, z dôvodu čoho Fínsko dočasne obmedzilo letectvo vo Fínskom zálive. V ruskej Belgorodskej oblasti však po zásahu dronu zahynul civilista.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.