Preskočiť na obsah
  |  

Zelená väčšina žiada zverejniť konečné znenie zonácií národných parkov

Verejnosť má podľa iniciatívy Zelená väčšina právo vedieť, v akej podobe vláda schválila zonácie národných parkov. Vyhlásila, že ak sú informácie, ktoré vo štvrtok v Slovenskom rozhlase uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa, pravdivé, bola by reforma národných parkov zvrátená.

Zelená väčšina preto vyzvala vládu, aby bezodkladne zverejnila konečné znenie schválených nariadení vrátane sprievodných dokumentov a pripomienok. Upozornila, že ak by správa pozemkov zostala pod štátnym podnikom Lesy SR, mohlo by to ohroziť financie z Plánu obnovy.

Mimoparlamentná strana Demokrati označila informácie prezentované Kuffom za škandalózne. Podľa jej podpredsedu Michala Kiču sa podobné pokusy oslabiť reformu objavovali už počas jej prípravy.

(tasr, bak)

  |  

Výbuch v centre Damasku si vyžiadal šesť obetí

Najmenej šesť ľudí zahynulo a ďalších 22 utrpelo zranenia pri výbuchu v preplnenej kaviarni v centre sýrskeho Damasku. Informovali o tom vo štvrtok tamojšie štátne médiá. K útoku sa bezprostredne neprihlásila žiadna skupina.

Guvernér Damasku Maher Idlibi oznámil, že explóziu v kaviarni neďaleko Justičného paláca spôsobilo podomácky vyrobené improvizované výbušné zariadenie.

Útok predstavuje ďalšiu bezpečnostnú výzvu pre vládu prezidenta Ahmada Šaru, ktorá prevzala moc po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada koncom roka 2024. Odvtedy sa v Damasku odohralo niekoľko bezpečnostných incidentov. V máji vybuchla v automobile pri budove ministerstva obrany bomba, pri incidente zahynul jeden vojak a najmenej 18 ľudí utrpelo zranenia.

Hoci sa k štvrtkovému útoku nikto neprihlásil, bezpečnostní predstavitelia už skôr upozornili, že teroristická organizácia Islamský štát sa snaží využiť bezpečnostné vákuum po páde Asadovho režimu. Skupina je síce výrazne slabšia než v čase, keď ovládala rozsiahle územia Sýrie a Iraku, no podľa sýrskych, irackých aj západných predstaviteľov zostáva jednou z najväčších hrozieb pre stabilizáciu krajiny.

(reuters, bak)

  |  

Vatikán exkomunikoval lefebvristických biskupov

Vatikán exkomunikoval biskupov Kňazského bratstva svätého Pia X. (FSSPX), ktorí 1. júla vo švajčiarskom Ecône bez pápežského mandátu vysvätili štyroch nových biskupov.

Dekrét Dikastéria pre náuku viery označuje tento krok za „čin schizmatickej povahy“, keďže sa uskutočnil proti vôli pápeža Leva XIV.

Automatická exkomunikácia (latae sententiae) sa vzťahuje na svätiteľov Alfonsa de Galarretu a Bernarda Fellaya, ako aj na novovysvätených biskupov Pascala Schreibera, Michaela Goldadeho, Michela Poinsineta de Sivry a Marca Hanappiera. Za exkomunikovaných sa považujú aj veriaci laici, ktorí sa formálne hlásia k bratstvu.

Vysviacky sa konali napriek opakovaným výzvam Vatikánu a osobnému listu pápeža Leva XIV., aby bratstvo od svojho zámeru upustilo. Na obrade sa zúčastnilo viac ako 1 000 kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok a približne 15-tisíc veriacich.

Predstavený bratstva Davide Pagliarani ešte počas udalosti vyhlásil, že nové vysviacky sú nevyhnutné na zachovanie spoločenstva. Takisto sa vyjadril, že prípadné cirkevné sankcie nemajú platnosť.

(vaticannews, bak)

  |  

Gruzínska rafinéria ukončí spracovanie ruskej ropy

Jediná gruzínska ropná rafinéria v prístave Kulevi prestane do septembra spracúvať ruskú ropu, aby sa vyhla európskym sankciám. Informuje o tom denník The Moscow Times.

Spoločnosť Black Sea Petroleum oznámila, že od augusta do septembra začne spracúvať výlučne ropu neruského pôvodu. Rafinéria funguje od októbra 2025 a za prvý polrok spracovala 650-tisíc ton ropy.

Transparency International už skôr upozornila, že rodina oficiálnej vlastníčky Maky Asatianiovej má väzby na ruský ropný biznis. Európska únia vo februári pohrozila zaradením rafinérie do 20. balíka sankcií pre spojenie s ruskou tieňovou flotilou a spracovanie ruskej ropy. Následne vlastník prisľúbil, že sankcionovaným plavidlám zakáže vstup do ropného terminálu spoločnosti SOCAR v Kulevi.

Generálny riaditeľ Black Sea Petroleum David Pocchveria už v marci oznámil, že ruskú ropu nahradia dodávky z Turkménska a Kazachstanu. Podľa spoločnosti jej zmena zdrojov otvorí prístup na trhy s vyššími maržami vrátane Európskej únie. Firma plánuje vyrábať cestný bitúmen a letecké palivo a pri high-tech zariadeniach a riadiacich systémoch spolupracuje s americkým koncernom Honeywell.

(tasr, bak)

  |  

Expertka: Pri pokazenej dovolenke môže pomôcť aerolinka aj poistenie

Meškajúci let, pokazené lietadlo či stratený kufor dokážu pokaziť dovolenku. Poistná analytička spoločnosti Swiss Life Select Slovensko Erika Šabíková preto upozorňuje, že je kľúčové rozlišovať povinnosti leteckej spoločnosti, cestovnej kancelárie a krytie cestovného poistenia.

Ak cestujete cez cestovku, tá musí riešiť náhradný odlet aj nadväzujúce služby. Pri samostatnej letenke nesie prvotnú zodpovednosť aerolinka, ktorá rieši náhradný let, stravu či finančnú kompenzáciu.

Cestovné poistenie nenahrádza povinnosti dopravcu, slúži však ako dodatočná ochrana prostredníctvom takzvaného leteckého balíka. Ten môže kryť meškanie letu, oneskorenie batožiny, zmeškaný odjazd či uviaznutie na letisku. Podmienky sa však v jednotlivých poisťovniach líšia.

Pri meškaní letu napríklad poistné plnenie často nabieha až po uplynutí určitého času (napríklad po šiestich hodinách). Pri oneskorenej batožine zasa poisťovňa preplatí nákup základných hygienických potrieb a oblečenia, no opäť až po stanovenom časovom limite.

Zmeškaný odjazd zasa kryje situácie, keď cestujúci nestihne odlet pre preukázateľné problémy na ceste na letisko. Expertka preto odporúča podrobne si preveriť konkrétne podmienky a limity balíka ešte pred cestou, aby cestujúci vedeli, na akú finančnú kompenzáciu majú reálne nárok.

(tasr, max)

  |  

Veliteľ NATO: Európa zaplnila v obrane väčšinu medzier po USA

Európski členovia NATO vo veľkej miere zaplnili medzery, ktoré vznikli po znížení amerických vojenských kapacít v obranných plánoch aliancie. Oznámil to hlavný veliteľ NATO Alexus Grynkewich s tým, že pri zostávajúcich nedostatkoch aliancia hľadá alternatívne riešenia.

Spojené štáty v máji informovali spojencov, že zmenšia rozsah vojenských kapacít vyčlenených pre NATO v prípade krízy. Podľa Grynkewicha má tento krok postupne ukončiť „nezdravú závislosť“ od amerických síl, keďže Washington sa pripravuje na možnosť súbežných konfliktov vo viacerých regiónoch.

Agentúra Reuters už skôr informovala, že na samite NATO v Ankare 7. a 8. júla aliancia oznámi, že európske štáty doplnili takmer všetky výpadky po Spojených štátoch. Najväčší problém naďalej predstavujú strategické bombardéry, keďže USA namiesto dvoch vyčlenia iba jeden.

Zníženie amerických príspevkov sa týka aj stíhačiek F-15 a F-15E, bezpilotných lietadiel MQ-4 a MQ-9 Reaper, tankovacích lietadiel, námorných hliadkových lietadiel, torpédoborcov, lietadlových lodí a ponoriek vybavených riadenými strelami.

Aliancia čelí napätiu už niekoľko rokov, a to najmä pre obavy z toho, že prezident Donald Trump by mohol naplniť svoje opakované hrozby o stiahnutí Spojených štátov z NATO.

(reuters, bak)