Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rekordné predaje Tesly podporilo oživenie v Európe

Tesla v druhom štvrťroku dodala zákazníkom rekordných 480 126 vozidiel, čo je približne o 25 percent viac ako pred rokom a výrazne nad odhadmi analytikov. K výsledku prispelo najmä oživenie predaja v Európe, ktoré posilnilo očakávania, že automobilka by mohla v roku 2026 ukončiť dvojročný pokles ročných predajov.

Rast v Európe podporili vyššie ceny pohonných látok, vládne stimuly na nákup elektromobilov, rýchlejšia elektrifikácia firemných vozových parkov aj oslabenie spotrebiteľského odporu voči politickým postojom generálneho riaditeľa Tesly Elona Muska.

V Spojených štátoch však dopyt zostáva pod tlakom po zrušení daňových úľav na elektromobily. V Číne predaj podporila modernizovaná verzia Modelu Y napriek silnej konkurencii domácich výrobcov.

Tesla v období od apríla do júna vyrobila 451 758 vozidiel, teda o viac ako 28-tisíc menej, než dodala zákazníkom, čím znížila zásoby vytvorené v prvom štvrťroku.

Spoločnosť zverejní hospodárske výsledky 22. júla. Popri výrobe áut pokračuje v rozširovaní investícií do umelej inteligencie, autonómneho riadenia, robotaxi služieb, výroby batérií a humanoidných robotov Optimus. Výroba autonómneho vozidla Cybercab by sa mala rozbehnúť ešte tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Litva chce z ústavy odstrániť zákaz jadrových zbraní

Litovskí lídri parlamentných strán sa zhodli, že ústavný zákaz jadrových zbraní je zastaraný a mal by byť z ústavy odstránený. Po stretnutí s predstaviteľmi parlamentných frakcií to oznámil prezident Gitanas Nausėda.

Podľa hlavy štátu panovala medzi politickými lídrami takmer jednomyseľná zhoda, že článok ústavy zakazujúci jadrové zbrane a zahraničné vojenské základne už nezodpovedá súčasnej bezpečnostnej situácii. Parlament by sa mal zmenou zaoberať v blízkom čase.

Litva, ktorá patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny, už skôr naznačila záujem hostiť americké jadrové zbrane ako súčasť odstrašenia voči susednému Rusku. Krajina vstúpila do NATO v roku 2004 a podľa Nausėdu nechcú litovskí poslanci, aby zostala v aliancii jednou z mála krajín, ktoré jadrové zbrane naďalej zakazujú. Fínsko zrušilo podobný zákaz vlani v júni.

Predseda litovského parlamentu Juozas Olekas pripomenul, že po 35 rokoch je bezpečnostná situácia odlišná. Zdôraznil, že ako člen NATO má Litva právo aj povinnosť byť plnohodnotnou súčasťou aliancie a že hlavným prostriedkom odstrašenia zostáva jadrové odstrašenie.

(politico, bak)

Minúta  |  

Brusel hľadá zhodu na novom vyslancovi pre Bosnu a Hercegovinu

Európska únia chce nájsť silného kandidáta na post vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý nahradí nemeckého diplomata Christiana Schmidta. O nástupcovi sa členské štáty zatiaľ nedokázali dohodnúť.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová počas návštevy Bosny a Hercegoviny zdôraznila, že cieľom je nájsť európskeho kandidáta, ktorý pomôže krajine napredovať. Dodala, že Úrad vysokého predstaviteľa zostáva dôležitým pilierom stability dovtedy, kým nebude možné jeho pôsobenie ukončiť.

Spojené štáty presadzujú, aby nový predstaviteľ mal obmedzenejší mandát. Podporujú talianskeho diplomata Antonia Zanardiho Landiho, zatiaľ čo väčšina európskych krajín stojí za Francúzom Reném Troccazom. Washington zároveň avizoval, že prehodnotí svoju úlohu v Bosne a Hercegovine, ak neschvália jeho kandidáta.

Do vymenovania nového vysokého predstaviteľa, ku ktorému má dôjsť najneskôr 14. júla, funkciu dočasne vykonáva Louis Crishock.

Bosna a Hercegovina zaostáva v prístupovom procese do EÚ pre dvojročné politické blokády. Kallasová upozornila, že krajina už prišla o 108 miliónov eur z európskeho plánu rastu a bez potrebných reforiem jej hrozí strata ďalších 370 miliónov eur.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelená väčšina žiada zverejniť konečné znenie zonácií národných parkov

Verejnosť má podľa iniciatívy Zelená väčšina právo vedieť, v akej podobe vláda schválila zonácie národných parkov. Vyhlásila, že ak sú informácie, ktoré vo štvrtok v Slovenskom rozhlase uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa, pravdivé, bola by reforma národných parkov zvrátená.

Zelená väčšina preto vyzvala vládu, aby bezodkladne zverejnila konečné znenie schválených nariadení vrátane sprievodných dokumentov a pripomienok. Upozornila, že ak by správa pozemkov zostala pod štátnym podnikom Lesy SR, mohlo by to ohroziť financie z Plánu obnovy.

Mimoparlamentná strana Demokrati označila informácie prezentované Kuffom za škandalózne. Podľa jej podpredsedu Michala Kiču sa podobné pokusy oslabiť reformu objavovali už počas jej prípravy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výbuch v centre Damasku si vyžiadal šesť obetí

Najmenej šesť ľudí zahynulo a ďalších 22 utrpelo zranenia pri výbuchu v preplnenej kaviarni v centre sýrskeho Damasku. Informovali o tom vo štvrtok tamojšie štátne médiá. K útoku sa bezprostredne neprihlásila žiadna skupina.

Guvernér Damasku Maher Idlibi oznámil, že explóziu v kaviarni neďaleko Justičného paláca spôsobilo podomácky vyrobené improvizované výbušné zariadenie.

Útok predstavuje ďalšiu bezpečnostnú výzvu pre vládu prezidenta Ahmada Šaru, ktorá prevzala moc po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada koncom roka 2024. Odvtedy sa v Damasku odohralo niekoľko bezpečnostných incidentov. V máji vybuchla v automobile pri budove ministerstva obrany bomba, pri incidente zahynul jeden vojak a najmenej 18 ľudí utrpelo zranenia.

Hoci sa k štvrtkovému útoku nikto neprihlásil, bezpečnostní predstavitelia už skôr upozornili, že teroristická organizácia Islamský štát sa snaží využiť bezpečnostné vákuum po páde Asadovho režimu. Skupina je síce výrazne slabšia než v čase, keď ovládala rozsiahle územia Sýrie a Iraku, no podľa sýrskych, irackých aj západných predstaviteľov zostáva jednou z najväčších hrozieb pre stabilizáciu krajiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vatikán exkomunikoval lefebvristických biskupov

Vatikán exkomunikoval biskupov Kňazského bratstva svätého Pia X. (FSSPX), ktorí 1. júla vo švajčiarskom Ecône bez pápežského mandátu vysvätili štyroch nových biskupov.

Dekrét Dikastéria pre náuku viery označuje tento krok za „čin schizmatickej povahy“, keďže sa uskutočnil proti vôli pápeža Leva XIV.

Automatická exkomunikácia (latae sententiae) sa vzťahuje na svätiteľov Alfonsa de Galarretu a Bernarda Fellaya, ako aj na novovysvätených biskupov Pascala Schreibera, Michaela Goldadeho, Michela Poinsineta de Sivry a Marca Hanappiera. Za exkomunikovaných sa považujú aj veriaci laici, ktorí sa formálne hlásia k bratstvu.

Vysviacky sa konali napriek opakovaným výzvam Vatikánu a osobnému listu pápeža Leva XIV., aby bratstvo od svojho zámeru upustilo. Na obrade sa zúčastnilo viac ako 1 000 kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok a približne 15-tisíc veriacich.

Predstavený bratstva Davide Pagliarani ešte počas udalosti vyhlásil, že nové vysviacky sú nevyhnutné na zachovanie spoločenstva. Takisto sa vyjadril, že prípadné cirkevné sankcie nemajú platnosť.

(vaticannews, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.