Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev odmieta tvrdenia Moskvy o dobytí Kosťantynivky

Ukrajina naďalej kontroluje strategicky dôležité mesto Kosťantynivka na východe krajiny. Prezident Volodymyr Zelenskyj aj ukrajinský generálny štáb odmietli tvrdenia Ruska, že mesto obsadili jeho jednotky.

Ruská armáda v piatok informovala prezidenta Vladimira Putina, že prevzala kontrolu nad Kosťantynivkou, ktorá je dlhodobo jedným z hlavných cieľov jej postupu v Doneckej oblasti.

„Samozrejme, nie je to pravda. Je to len ďalšia ruská lož a pokus vytvoriť nejakú mediálnu správu,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Dodal, že ak by bolo mesto skutočne pod ruskou kontrolou, Putin by podľa neho nemal problém stretnúť sa tam s ním a hľadať diplomatické riešenie vojny.

Generálny štáb zároveň oznámil, že jednotky 19. armádneho zboru skupiny Východ pokračujú v obranných operáciách v meste aj na jeho prístupových cestách.

Kosťantynivka je najjužnejším zo štyroch kľúčových miest, ktoré tvoria obrannú líniu Ukrajiny v silne industrializovanej Doneckej oblasti. Analytici upozorňujú, že jej prípadné ovládnutie by ruským silám otvorilo cestu na ďalší postup pozdĺž tejto obrannej línie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brexit zdraží britské univerzity pre tisíce mladých žijúcich v EÚ

Britskí občania žijúci v krajinách Európskej únie môžu od roku 2028 prísť o nárok na domáce školné na univerzitách v Spojenom kráľovstve, ak nesplnia nové podmienky pobytu. Zmena pravidiel po brexite ich zároveň pripraví o možnosť čerpať štátne študentské pôžičky.

Prechodné obdobie sa skončí v roku 2028. Odvtedy budú mať nárok na domáce školné iba tí študenti, ktorí budú pred začiatkom vysokoškolského štúdia najmenej tri roky obvykle žiť v Spojenom kráľovstve. Ostatní budú považovaní za zahraničných študentov.

Kým školné pre domácich študentov je pre akademický rok 2026 zastropované na 9 790 libier, univerzity si pri zahraničných študentoch určujú poplatky samy. Tie bývajú často najmenej trojnásobne vyššie. Napríklad štúdium ekonómie na Univerzite vo Warwicku stojí zahraničných študentov 35 530 libier ročne.

Niektoré univerzity môžu vo výnimočných prípadoch priznať domácu sadzbu školného, pravidlá študentských pôžičiek sa však meniť nebudú. Podľa právničky Julie Moktadirovej majú rodiny len obmedzené možnosti, ako sa novým podmienkam vyhnúť. Diskusia o zmene pravidiel bola plánovaná na samite EÚ a Spojeného kráľovstva, ten však po oznámení odchodu premiéra Keira Starmera odložili.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA priniesol Trumpovi víťazstvá aj prehry

Rozhodnutia Najvyššieho súdu USA počas uplynulého funkčného obdobia priniesli prezidentovi Donaldovi Trumpovi viaceré významné víťazstvá, no zároveň aj citeľné prehry. Právni experti sa zhodujú, že úspech dosiahol najmä v prípadoch, kde sa jeho ciele prekrývali s dlhodobým smerovaním predsedu súdu Johna Robertsa.

Jedným z najvýznamnejších verdiktov bolo rozhodnutie, ktoré napísal Roberts a ktoré výrazne posilnilo právomoci prezidenta pri odvolávaní šéfov nezávislých regulačných úradov. Konzervatívni právnici ho označujú za jeden z najväčších posunov v prospech prezidentskej moci v dejinách súdu.

Na druhej strane Roberts pripravil aj rozhodnutia, ktoré Trumpovi zabránili presadiť časť jeho programu. Najvyšší súd odmietol jeho rozsiahle clá, pokus odvolať členku Rady guvernérov Federálneho rezervného systému aj snahu obmedziť udeľovanie občianstva narodením.

Súd zároveň pokračoval v konzervatívnom smerovaní. Oslabil časť zákona na ochranu volebných práv a zrušil obmedzenie financovania volebných kampaní. Podľa odborníkov však tieto rozhodnutia odrážajú dlhodobé priority Robertsa, nie automatickú podporu prezidentovi Trumpovi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ozbrojenci zaútočili na viaceré mestá v Mali

Malijská armáda informovala o sobotňajších útokoch ozbrojencov na piatich miestach krajiny vrátane mesta na severe, kde pôsobia vládne a ruské jednotky, aj oblasti južne od hlavného mesta Bamako. Situáciu podľa armády bezpečnostné zložky naďalej monitorujú.

Terčom sa stali mestá Anefis a Aguelhok na severe, Gao a Sevaré v strednej časti krajiny a Kenioroba na juhu. Hovorca povstaleckého Frontu za oslobodenie Azavadu (FLA) potvrdil účasť skupiny na útokoch. K zodpovednosti sa zatiaľ neprihlásila džihádistická organizácia Džamá'at Nusrat al-Islám val-Muslimín (JNIM), ktorá v apríli spolupracovala s FLA pri koordinovanej operácii.

Podľa FLA jej bojovníci vstúpili do mesta Anefis, kde boli po aprílových útokoch nasadené vládne a ruské jednotky. Agentúra Reuters toto tvrdenie nedokázala nezávisle overiť. V meste Gao hlásili od skorého rána streľbu a raketové útoky na vojenský tábor, v Sevaré zaznamenali po prestrelke štyri silné explózie.

Najnovšie útoky poukazujú na pokračujúce bezpečnostné problémy v Mali napriek sľubom vojenskej vlády, ktorá sa dostala k moci po prevratoch v rokoch 2020 a 2021. Krajina sa pri boji proti džihádistom opiera o podporu Ruska.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Holandsko chce hostiť tribunál pre ruskú agresiu voči Ukrajine

Holandská vláda je pripravená hostiť osobitný tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine. O rozhodnutí informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s holandským premiérom Robom Jettenom.

Zelenskyj premiéra oboznámil s následkami najnovších nočných ruských útokov a pripomenul, že protivzdušná obrana zostáva jednou z hlavných oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Holandskom.

Ukrajinský prezident zároveň poďakoval holandskej vláde za ochotu prijať plnohodnotný osobitný tribunál. Podľa neho to umožní vyvodiť zodpovednosť voči najvyšším ruským politickým a vojenským predstaviteľom za samotný zločin agresie, nielen za jeho následky. Obaja lídri sa zároveň dohodli na harmonograme pripravovaných stretnutí.

Výbor ministrov Rady Európy 15. mája schválil kľúčové rozhodnutie v procese zriadenia osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Kancelária ukrajinského prezidenta očakáva, že svoju činnosť začne v budúcom roku.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas návštevy Kišiňova vyhlásil, že tribunál pomôže ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi „splniť jeho sen zapísať sa do dejín“.

(pravda.ua, bak)

Minúta  |  

Lev XIV. vyzval Európu na väčšiu pomoc migrantom

Pápež Lev XIV. počas sobotňajšej návštevy talianskeho ostrova Lampedusa vyzval európskych lídrov, aby urobili viac pre pomoc migrantom riskujúcim život pri plavbe cez Stredozemné more. Zároveň apeloval na svet, aby bol „ľudskejší“ voči ľuďom utekajúcim pred vojnou a chudobou.

„Tí, ktorí prišli o život v tomto mori, sú obeťami rozhodnutí, ktoré boli prijaté, aj tých, ktoré prijaté neboli,“ povedal pápež počas návštevy ostrova, kam tento rok dorazilo už viac ako sedemtisíc migrantov.

Lev XIV. vyzval Európu na komplexný prístup k migrácii, ktorý spojí okamžitú pomoc s dlhodobou stratégiou prijímania, ochrany, podpory a integrácie migrantov. Zároveň zdôraznil potrebu zlepšiť podmienky v krajinách ich pôvodu, aby menej ľudí pociťovalo nutnosť odísť.

Na Lampeduse položil kvety na hroby migrantov, ktorí zahynuli pri pokuse prekonať Stredozemné more, a navštívil pamätník Brána Európy. Vo Vatikáne zdôraznili, že termín návštevy bol zámerne zvolený na obdobie osláv Dňa nezávislosti USA.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov prišlo tento rok do Talianska po mori 14 464 migrantov, viac než polovica z nich pristála na Lampeduse. Medzinárodná organizácia pre migráciu eviduje viac ako 1 400 mŕtvych alebo nezvestných pri pokuse prekročiť Stredozemné more.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.