Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plaváková obhájila post podpredsedníčky ALDE

Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) si na kongrese vo Viedni zvolila nové vedenie. Jednou z deviatich podpredsedníčok na ďalšie dvojročné obdobie sa stala poslankyňa Progresívneho Slovenska a predsedníčka parlamentného výboru pre ľudské práva Lucia Plaváková.

Podľa nej je znovuzvolenie potvrdením dôvery partnerských strán a príležitosťou posilňovať spoluprácu v prospech demokratickej, bezpečnej a prosperujúcej Európy.

Kongres sa konal pri príležitosti 50. výročia založenia ALDE. Delegáti zároveň potvrdili vo funkcii predsedníčky nemeckú europoslankyňu Svenju Hahnovú, ktorá bola jedinou kandidátkou. Vo svojom prejave obhajovala liberálnu politiku a ako príklady jej úspechov uviedla digitalizáciu Estónska, otvorenú írsku ekonomiku či technologické inovácie na Ukrajine.

Hahnová spolu s predsedníčkou rakúskej strany NEOS Beate Meinl-Reisingerovou predstavila Viedenskú deklaráciu. Dokument stanovuje priority ALDE v oblastiach posilnenia demokracie, bezpečnosti, hospodárskej konkurencieschopnosti a medzinárodnej spolupráce.

Kongres prijal aj rezolúcie o energetickej bezpečnosti, európskom rozpočte, technologickej suverenite a podpore Ukrajiny na ceste do Európskej únie. Liberáli sú podľa Hahnovej v súčasnosti súčasťou 18 európskych vlád, z toho dvanástich v členských štátoch EÚ.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Raši označil referendum za politický kalkul, hlasovala aj opozícia

Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) sa zúčastnil na sobotnom referende v Bratislave. Uviedol, že si váži inštitút referenda, no podľa neho bolo toto hlasovanie od začiatku odsúdené na neúspech a išlo o politický kalkul jeho iniciátorov.

Tvrdí, že po rozhodnutí ústavného súdu nemohla byť do referenda zaradená otázka o skrátení volebného obdobia, preto podľa neho iniciátori vedeli, že referendum nemôže splniť svoj hlavný cieľ. Kritizoval aj náklady vo výške 11 miliónov eur a vyhlásil, že iniciátori by sa mali občanom ospravedlniť.

Na referendum prišli hlasovať aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, líder SaS Branislav Gröhling a predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď, ktorých strana petíciu za referendum iniciovala.

Šimečka uviedol, že vláda potrebuje počuť signál, čo si občania myslia o deštrukcii právneho štátu a papalášizme. Gröhling vyhlásil, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako a polícia s prokuratúrou musia mať opäť rozviazané ruky.

Naď zdôraznil, že referendum nie je o politikoch, ale o tom, či sa občania postavia za spravodlivosť, zodpovednosť a slušnosť. Mimoparlamentná strana Právo na pravdu referendum nepodporila a označila ho za politickú kampaň Demokratov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

V Trnavskom kraji je o referendum malý záujem

Všetky volebné miestnosti v celom Trnavskom kraji by sa mali zatvoriť o 22:00. Ako potvrdili predsedovia piatich okresných volebných komisií v Trnave, Senici, Piešťanoch, Galante a Dunajskej Strede, počas dňa nezaznamenali žiadny podnet a referendum prebieha veľmi pokojne.

Účasť je veľmi nízka, záujem vyjadriť svoj názor majú skôr starší ľudia.

Slováci v referende rozhodujú o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Erdogan varuje Izrael pred zmarením dohody USA s Iránom

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že mier na Blízkom východe nebude možné dosiahnuť bez podpory krajín regiónu. Zároveň vyzval, aby Izraelu neumožnili zmariť mierovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Počas stretnutia s pakistanským premiérom v Istanbule Erdogan zdôraznil, že žiadne riešenie nebude dlhodobo udržateľné bez vôle a príspevku štátov regiónu. Turecko, ktoré je členom NATO a susedí s Iránom, opakovane obvinilo Izrael zo snahy podkopať dohodu sprostredkovanú Pakistanom. Ankara zároveň dlhodobo kritizuje izraelské vojenské operácie v Pásme Gazy, Libanone a Sýrii.

Erdogan tiež uviedol, že turecká vláda chce prehĺbiť spoluprácu s Pakistanom v oblasti energetiky, dopravy, kritických nerastných surovín, informačných technológií a obranného priemyslu.

Obe krajiny si stanovili cieľ zvýšiť vzájomný obchod na päť miliárd dolárov. Na podnikateľskom fóre v Istanbule turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar deklaroval záujem tureckých firiem zapojiť sa do energetických projektov v Pakistane.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Školy dostanú viac asistentov, stále ich však bude málo

Ministerstvo školstva od budúceho školského roka zvýši počet financovaných úväzkov pedagogických asistentov zo súčasných 9 498 na 10 270, teda o 772 miest. Zároveň mení spôsob ich prideľovania do materských a základných škôl.

Namiesto systému žiadostí budú asistentov prideľovať podľa nového modelu, ktorý zohľadňuje počet tried, ich veľkosť či počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš zmenu víta, upozorňuje však, že školy budú aj naďalej zápasiť s výrazným nedostatkom asistentov. Podľa jeho odhadov ich bude chýbať viac ako 17-tisíc. Potreby materských škôl budú pokryté len na 20 percent a základných škôl na 31 percent.

Rehúš zároveň kritizuje, že nový model vychádza z neaktuálnych údajov a niektorým školám počet asistentov dokonca znižuje.

Ministerstvo tvrdí, že systém vznikol na základe dátových analýz a má odstrániť dlhoročné nedostatky pri financovaní. Dlhodobým cieľom rezortu je zvýšiť počet pedagogických asistentov na 27 600 úväzkov, čo chce dosiahnuť postupne v nasledujúcich rokoch.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Máša a medveď vyvolal spor pre obvinenia z ruskej propagandy

Animovaný seriál Máša a medveď sa stal predmetom sporu medzi Ruskom a západnými krajinami. Viacerí politici a inštitúcie tvrdia, že ide o nástroj ruskej „mäkkej sily“, čo tvorcovia odmietajú.

Predstaviteľ ruského štátneho mediálneho holdingu Digital Television Ivan Kudriavcev vyhlásil, že snahy obmedziť vysielanie seriálu nemôžu zastaviť jeho úspech, keďže sa stal celosvetovým popkultúrnym hitom. Seriál, ktorý vzniká v produkcii cyperskej spoločnosti Animaccord, sa nedávno vrátil aj na Netflix.

Kritiku vyvolali epizódy, v ktorých Máša nosí uniformu a pokrývky hlavy pripomínajúce sovietsku armádu a jednotky NKVD. Viac ako 50 britských poslancov preto vyzvalo vládu, aby preverila možnosti obmedzenia vysielania seriálu na platforme ITV. Podľa nich ide o normalizáciu sovietskej vojenskej symboliky pre detské publikum.

Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám označilo seriál za nástroj ruskej mäkkej sily. Kriticky sa vyjadril aj estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, podľa ktorého obsahuje prokremeľské a militaristické posolstvá.

Štúdio Animaccord odmieta, že by bolo napojené na štát alebo šírilo propagandu. Tvrdí, že ide o súkromnú spoločnosť, ktorá nikdy nedostala štátne financovanie.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.