Mnohí manželia sa pri rozvode snažia získať dôkazy o nevere, ktoré by mohli na súde použiť. Príkladom je aj žena, ktorá si rozvodom z dôvodu nevery prešla. Ako pre Štandard opísala, keby nemala relevantné dôkazy, celá rodina by len na základe domnienok rozpad manželstva prisudzovala jej. Podľa svojich slov musela „celému svetu“ dokazovať, že rodinu nerozbila z rozmaru.
„Keď som nemala dôkazy, bola som za hysterku, čo žiarli a nedopraje občas manželovi kamarátov či pivo,“ spomína žena to, ako sa vtedy za ňu nepostavila ani jej vlastná rodina. Rodičia jej manžela navyše svoj hnev na ňu prejavovali nezáujmom o svoje vnúča.
Právne dôsledky nevery
Ako pre Štandard približuje Lenka Dufalová, docentka a zástupkyňa vedúceho Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Južná Kórea zrušila trestanie nevery v roku 2015, India v roku 2018 a Taiwan v roku 2020.
„Nevera naďalej predstavuje morálne a v niektorých prípadoch aj právne významné porušenie manželských povinností, avšak čoraz menej štátov považuje trestnoprávne sankcie za primeraný prostriedok reakcie na neveru,“ konštatuje Dufalová.
Hoci na Slovensku zákon o rodine neustanovuje žiadnu priamu sankciu za neveru, porušenie tejto zákonnej povinnosti podľa nej nie je právne bezvýznamné.
Ako bližšie vysvetľuje advokát Ficek, zákon o rodine vo svojich paragrafoch výslovne stanovuje, že manželia sú si rovní v právach a povinnostiach a sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Samotný pojem „vernosť“ však zákon bližšie nedefinuje. „Preto sa vykladá podľa účelu manželstva a podľa konkrétnych okolností prípadu,“ ozrejmuje advokát.
V jadre ide podľa neho o povinnosť zachovávať manželskú lojalitu, najmä nevstupovať do intímneho alebo partnerského vzťahu s treťou osobou spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s manželským spolužitím. „Porušením vernosti teda nemusí byť len ‚technicky‘ preukázaný pohlavný styk, ale aj také správanie, ktoré objektívne naruší dôveru, dôstojnosť druhého manžela a stabilitu manželstva,“ ozrejmuje Ficek.
Oslovená respondentka ďalej vo svojom príbehu spresňuje, že jej dôkazy o nevere manžela na súde pomohli a na pojednávanie tak bola dôkladne pripravená.
„Mala som sudkyňu, o ktorej bolo známe, že sa opiera o fakty. Manžel do nemoty rozprával, ako ma má rád, ale ona ho uzemnila ako malého chlapca, že tak to sa mal správať v manželstve inak,“ opísala svoju skúsenosť podvedená.
Ako vysvetľuje advokát Ficek, nevera na Slovensku nie je trestným činom ani priestupkom a zákon za ňu neustanovuje pokutu, trest ani automatickú majetkovú sankciu. „Nejde však iba o morálnu otázku, pretože porušenie povinnosti vernosti môže byť právne významné pri rozvode ako jedna z príčin vážneho a trvalého rozvratu manželstva,“ konštatuje.
Vysvetľuje, že súd je pri rozvode povinný zisťovať príčiny rozvratu a pri posudzovaní jeho miery prihliada aj na porušenie povinností manželov, do ktorých spadá povinnosť byť si verní.
Rozvedená žena, ktorú Štandard oslovil, nechcela, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti manžela, preto využila na súde dôkazy na to, aby dokázala, že pre neho boli v manželstve prvoradé tieto „neresti“ pred jeho dieťaťom.
Zdôraznila však, že deti chcú prirodzene žiť s obomi rodičmi. „Ja som preto dôkaz potrebovala na to, aby som tomu svojmu [dieťaťu] nezobrala otca z nejakej mojej samoľúbosti či intuície,“ vraví matka s tým, že jej dieťa teraz chápe to, že keď niekoho máme radi, tak mu nemôžeme neverou ubližovať.
Podvedený dieťa automaticky nezíska
Hoci príbeh rozvedenej respondentky naznačuje, že nevera môže nepriamo zohrávať úlohu aj pri rozhodovaní o deťoch – napríklad ak sa preukáže, že rodič pre mimomanželský vzťah zanedbával starostlivosť o dieťa –, advokát Ficek spresňuje, že pri deťoch nevera sama osebe nerozhoduje o tom, komu bude dieťa zverené.
Hatráková, ktorá sa vo svojej praxi dlhodobo venuje úprave práv a povinností pri rozvode vo vzťahu k dieťaťu, vraví, že nevera je fenomén partnerského vzťahu, zatiaľ čo systém sociálno-právnej ochrany detí je nastavený na rodičovský vzťah. Práve z tohto dôvodu súdy pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa „nezaujíma“, či bola vo vzťahu nevera a kto bol neverný.
Rozhodujúci je najlepší záujem maloletého dieťaťa, najmä úroveň starostlivosti, stabilita výchovného prostredia, citové väzby, vývinové potreby dieťaťa a schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove. Súdy preto neposudzujú to, kto bol neverný, ale ktorý z rodičov dokáže lepšie zabezpečiť záujem dieťaťa. Problémom teda nie je samotná nevera, ale zanedbávanie dieťaťa a rodičovských povinností.
Ak by však bola nevera spojená okrem zanedbávania dieťaťa (dlhodobá neprítomnosť rodiča) napríklad aj s vystavovaním dieťaťa konfliktom alebo s manipuláciou dieťaťa proti druhému rodičovi, tieto okolnosti už môžu mať podľa Ficeka priamy vplyv na rozhodnutie súdu.
Advokát približuje, že Najvyšší súd SR v jednom rozhodnutí výslovne zachytil záver nižšieho súdu, že nevernú manželku nemožno „potrestať“ zverením detí otcovi. „Reálny dosah v tej veci malo správanie otca, ktorý podľa súdov deti manipuloval proti matke, nie samotná nevera matky,“ dodáva advokát.
Právnička a psychologička Hatráková spomína konkrétne prípady zo svojej manželskej a predmanželskej poradne, s ktorými sa stretáva na slovenských súdoch. Ako vraví, sudca na neveru nie vždy prihliada z hľadiska zákona, ale z hľadiska svojho prežívania, svojej emócie.
Podľa nej môže výsledok ovplyvniť práve tento individuálny prístup konkrétneho sudcu. Ako spomína, niektoré sudkyne, ktoré si vo svojom manželstve prešli neverou, si nedokážu zachovať odstup. „Rozhodujú na základe svojej emócie, a nie zákonnosti,“ tvrdí Hatráková na základe svojej praxe. Podľa nej by ten istý prípad mohol v rukách iného sudcu dopadnúť odlišne.
Ako odborníci na právo vravia, ani pri rozhodovaní o výživnom na deti súdy neposudzujú samotnú neveru.
Hatráková pridáva príklad zo svojej praxe, keď manžel opustil tehotnú manželku kvôli inej partnerke, s ktorou si neskôr založil novú rodinu. Hoci išlo o zjavný prípad nevery, súd pri rozhodovaní neriešil samotný mimomanželský vzťah. Zohľadňoval predovšetkým okolnosti dôležité pre deti a pri určení výživného prihliadol aj na to, že mužovi sa narodili ďalšie deti, voči ktorým mu vznikla vyživovacia povinnosť.
Hatráková aj Ficek však dodávajú, že nevera môže mať význam pri príspevku na výživu rozvedeného manžela či manželku (finančná podpora medzi bývalými manželmi), keďže súd pri ňom prihliada aj na príčiny rozvratu vzťahu.
Majetok a nevera
Podľa advokáta Ficeka pri majetku spravidla platí, že nevera sama osebe neznamená menší podiel na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale má určitý vplyv na majetkové vyrovnanie.
Ak by napríklad jeden z manželov v súvislosti s mimomanželským vzťahom míňal spoločné peniaze, poškodzoval rodinný majetok alebo sa prestal podieľať na chode domácnosti a starostlivosti o rodinu, súd to môže posudzovať ako majetkovo relevantné správanie.
„V takom prípade ten manžel [alebo manželka, pozn. red.] nedostane automaticky menej majetku, ale ak by bol napríklad spor o byt, kto v ňom zostane bývať, tak nevera by mohla zohrať rolu pri rozhodovaní,“ ozrejmuje Ficek.
Za neveru milióny aj väzenie
V niektorých krajinách alebo jurisdikciách môžu mať nevera a rozpad manželstva finančné následky. Zväčša ide o prípady, keď podvedený z manželov žaluje milenca alebo milenku svojho partnera, respektíve partnerky, za to, že podporovali neveru a spôsobili tak rozpad manželstva.
Podvedení manželia sa môžu v niektorých štátoch USA domáhať odškodnenia prostredníctvom žaloby alienation of affection (žaloba za odňatie alebo odcudzenie manželskej náklonnosti). Napríklad v Severnej Karolíne boli v posledných rokoch priznané aj niekoľkomiliónové odškodnenia osobám, ktoré úspešne preukázali, že tretia osoba prispela k rozpadu ich manželstva.
Ako pre Štandard spresňuje Lenka Dufalová, docentka a zástupkyňa vedúceho Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave, aj v súčasnosti je v niektorých krajinách nevera považovaná za trestný čin alebo môže byť sankcionovaná iným spôsobom.
„Ide najmä o krajiny, kde je právny systém výrazne ovplyvnený náboženskými normami, predovšetkým islamským právom,“ spresňuje Dufalová. Ako bližšie uvádza, v niektorých štátoch Blízkeho východu a Ázie môže byť cudzoložstvo trestané odňatím slobody, telesnými trestami a vo výnimočných prípadoch dokonca aj trestom smrti.
Patria sem krajiny ako Irán či Saudská Arábia, ale aj Egypt, Tunisko a Maroko.
V niektorých krajinách existujú právne predpisy, ktoré síce kriminalizujú neveru, ale v praxi sa uplatňujú len výnimočne. Dufalová spomína, že napríklad v štáte New York bolo cudzoložstvo formálne trestným činom až do roku 2024. New York teda zrušil viac ako storočný zákon a zastarané ustanovenie, ktoré sa v praxi takmer neuplatňovalo.
„Z historického hľadiska boli právne úpravy nevery často diskriminačné voči ženám,“ ozrejmuje docentka. Organizácia spojených národov podľa nej upozorňuje, že aj rodovo neutrálne zákony bývajú v praxi uplatňované najmä voči ženám.
V niektorých krajinách podľa jej slov teda existovali alebo stále existujú pravidlá, ktoré dopadajú výraznejšie na ženy než na mužov.
Prevažujúcim medzinárodným trendom je však podľa Dufalovej dekriminalizácia nevery. „V posledných rokoch viaceré štáty zrušili trestnoprávne sankcie postihujúce neveru v dôsledku rozhodnutí prijatých ich ústavnými alebo najvyššími súdmi,“ približuje docentka.
Tieto súdy dospeli k záveru, že takáto právna úprava je v rozpore so základnými ľudskými právami, najmä s právom na súkromie, osobnú slobodu a s princípom rovnosti.
Podľa Dufalovej síce nevera predstavuje porušenie morálnych princípov a manželských povinností a môže byť relevantná v rámci usporiadania rodinnoprávnych vzťahov, „avšak záujem štátu na ochrane manželstva neodôvodňuje uplatnenie trestnoprávnych prostriedkov“.
