Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš sľúbil vyššie výdavky do NATO, Pavel letí na samit sólo

Časť českej vládnej delegácie na čele s premiérom Andrejom Babišom v utorok ráno odletela na samit NATO do Ankary. Babiš pred odletom oznámil, že Česko v roku 2027 navýši výdavky na obranu o v prepočte 1,48 miliardy eur, čím by mala krajina dosiahnuť požadovaný aliančný záväzok na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu.

Premiér podotkol, že samit bude špecifický najmä prítomnosťou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Krátko po vládnej delegácii odletel z Prahy samostatne aj prezident Petr Pavel, pričom obe strany priznali, že svoje zahraničnopolitické postoje a program vôbec nekoordinovali.

Účasť prezidenta na samite sprevádza ostrý vnútropolitický konflikt. Česká vláda sa totiž niekoľko mesiacov aktívne usilovala o to, aby sa Pavel na podujatí nezúčastnil.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka najnovšie uštipačne poznamenal, že hlave štátu držia palce, „nech si to užije a nech sa tam stretne so svojimi priateľmi a privezie si nejaké fotografie“.

Spor medzi vládnym kabinetom a hradom vyústil až do podania kompetenčnej žaloby. Ústavný súd ČR následne musel vydať predbežné opatrenie, ktorým vláde priamo prikázal, aby prezidentovi účasť v Ankare bezodkladne zaistila.

(tasr, novinky.cz, max)

Minúta  |  

Švédsko vyzbrojuje strategický ostrov. Obáva sa Putina

Švédsky ostrov Gotland sa intenzívne pripravuje na možnosť ruskej vojenskej invázie. Svoju prítomnosť na tomto strategickom mieste v Baltskom mori posilňuje nielen armáda, ale vznikajú aj civilné iniciatívy na podporu odolnosti ostrova. Podľa britského denníka Guardian by sa Rusko mohlo pokúsiť otestovať odhodlanie NATO práve tu, hoci momentálne podľa veliteľa tamojšej jednotky Andreasa Gustafssona nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo „konvenčného útoku“.

Gustafsson však zdôraznil, že kontrola nad Gotlandom znamená kontrolu nad celým Baltom. Ostrov so 60-tisíc obyvateľmi leží 250 kilometrov od ruskej Kaliningradskej oblasti a je považovaný za prípadný ideálny ruský oporný bod.

V švédskych obranných plánoch na obdobie 2025 až 2030 je prekvapivý útok na ostrov označený ako jedna zo siedmich prioritných situácií. Z Gotlandu je totiž možné riadiť námorné i vzdušné operácie a kontrolovať prísun posíl do Pobaltia.

Aj keď Švédsko po studenej vojne ostrov takmer úplne demilitarizovalo, v roku 2018 tu obnovilo pluk P18. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 krajina prehodnotila neutralitu a vstúpila do NATO.

Švédsko aktuálne prudko zvyšuje výdavky na obranu až na 2,8 percenta hrubého domáceho produktu. Pri nákupe zbraní však Gustafsson priznal logistické ťažkosti, keďže armádne vybavenie pre celoeurópsky dopyt nie je okamžite dostupné.

(max)

Minúta  |  

USA pobúrili Brazíliu, kancelár varuje pred vojenským zásahom

Brazílsky kancelár Mauro Vieira v oficiálnej správe pre Poslaneckú snemovňu varoval pred dôsledkami rozhodnutia Spojených štátov klasifikovať domáce kriminálne gangy PCC (Primeiro Comando da Capital) a CV (Comando Vermelho) ako zahraničné teroristické organizácie. Píše CNN Brasil.

Dokument podľa CNN upozorňuje na vážne riziká pre brazílskych občanov vo finančných, imigračných či trestných záležitostiach a nevylučuje ani možnosť jednostranného použitia americkej vojenskej sily na území Brazílie. Podľa rezortu tento krok neprinesie konkrétne výhody pre medzinárodnú spoluprácu, keďže výmenu informácií dostatočne pokrývalo už doterajšie označenie gangov za nadnárodné zločinecké organizácie.

Dekrét o zaradení skupín medzi globálnych teroristov nadobudol účinnosť v júni podpisom amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Washington ním cieli na prerušenie toku financií pre „násilných narkoteroristov“, ktorých aktivity podľa USA siahajú až na americké územie.

Ministerstvo financií USA vzápätí uvalilo sankcie na dvoch brazílskych občanov a tri firmy.

(max)

Minúta  |  

KĽDR kritizuje vojenskú expanziu Japonska, no sama buduje flotilu

Severokórejská štátna agentúra KCNA kritizovala vojenskú expanziu Japonska. V komentári zverejnila, že zámorská agresia Tokia „nie je hypotetická, ale reálna“. Pchjongjang poukázal najmä na japonské plány vyvinúť autonómne bezpilotné ponorky schopné protilodných útokov, ktoré by niesli torpéda a námorné míny.

Tieto plavidlá by podľa KĽDR mohli nasadiť v blízkosti pobrežia susedných krajín na realizáciu preventívnych útokov. Tokio tak podľa článku definitívne opúšťa dlhoročnú doktrínu výlučne obrannej politiky a transformuje armádu na ofenzívnu silu.

KCNA zároveň upozornila na masovú výrobu japonských rakiet dlhého doletu, vývoj novej balistickej strely s doletom do tritisíc kilometrov, nasadzovanie hypersonických zbraní a nákup amerických striel Tomahawk. Japonské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosti o komentár nereagovalo.

Kritika prichádza v čase, keď samotná Severná Kórea masívne modernizuje svoje námorníctvo. V nedeľu vodca Kim Čong-un osobne dohliadal na odpálenie strely s plochou dráhou letu z paluby nového päťtisíctonového torpédoborca Kang Kon. Kim nariadil, aby loď vstúpila do služby do dvoch mesiacov.

Pchjongjang nedávno nasadil do prevádzky aj torpédoborec Choe Hyon a plánuje výstavbu obrovských desaťtisíctonových plavidiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Na Moskvu leteli stovky dronov. Kyjev reagoval na ruský útok

Rusko v pondelok skoro ráno podniklo masívny útok raketami a dronmi na Kyjev a okolitý región. Ukrajinské letectvo spresnilo, že sa mu podarilo zachytiť 37 rakiet a viac ako 90 percent z 351 nasadených bezpilotných lietadiel. Z 23 balistických rakiet, ktoré smerovali na územie krajiny, sa však nepodarilo zachytiť ani jednu. Podľa ukrajinských predstaviteľov si bombardovanie vyžiadalo najmenej 28 ľudských životov.

Ukrajina reagovala na údery v noci z pondelka na utorok. Podnikla masívny vzdušný útok, pričom smerom k ruskej metropole vyslala viac ako 430 dronov. Informoval o tom moskovský starosta Sergej Sobianin na platforme MAX. Podľa jeho slov väčšinu bezpilotných lietadiel zneškodnili vo väčších vzdialenostiach od mesta, 36 strojov priamo pri priblížení sa k Moskve.

Súčasne s dronovým útokom však zasiahlo niekoľko ukrajinských raketových úderov Belgorodskú oblasť na juhozápade Ruska. Gubernátor oblasti Alexandr Šuvajev potvrdil, že v obci Belovskoje zahynul jeden civilista. Hoci sa väčšinu projektilov podarilo zachytiť, Ukrajinci zasiahli civilnú aj energetickú infraštruktúru, čo spôsobilo rozsiahle výpadky dodávok elektriny a vody.

(reuters, tasr, bbc, afp, rbc-ukraine, max)

Minúta  |  

Nord Stream nevysúdi od poisťovní pol miliardy pre doložku o vojne

Spoločnosť Nord Stream prehrala na Najvyššom súde v Londýne spor o 580 miliónov eur proti poisťovniam vedeným spoločnosťou Lloyd's. Sudkyňa Dame Clare Moulderová podľa Financial Times rozhodla, že západné poisťovne nemusia kryť škody spôsobené výbuchmi na plynovodoch v Baltskom mori z roku 2022.

Na poistné zmluvy sa totiž vzťahuje výnimka v prípade vojny. Podľa britského denníka ide o jedno z najväčších odmietnutí poistného plnenia v histórii infraštruktúry.

Väčšinovým vlastníkom plynovodov je ruský štátny koncern Gazprom, no takmer polovicu akcií firmy vlastnia viaceré európske spoločnosti. Súd nebol povinný určiť presného páchateľa sabotáže, hoci ako potenciálni vinníci boli označení Rusko, Ukrajina či USA. Podľa rozsudku by však pri akomkoľvek scenári bola hlavnou príčinou skutkov vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Obhajoba neúspešne tvrdila, že išlo o neštátnych sabotérov.

Tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a 2 zničili explózie v septembri 2022. K sabotáži sa nikto neprihlásil.

Nemeckí prokurátori, ako píše DW, vinia z útokov ukrajinské štátne orgány. Minulý týždeň nemecká prokuratúra obvinila prvého ukrajinského občana zatknutého vlani v Taliansku, poľské úrady druhého podozrivého Ukrajinca vydať odmietli.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.