Preskočiť na obsah
  |  

New York vyčlenil milióny pre transgender komunitu

Mestská rada New Yorku schválila v rámci rozpočtu vo výške 126 miliárd dolárov približne sedem miliónov dolárov na programy zamerané na podporu transgender a rodovo nekonformných osôb vrátane podujatí typu „drag story hour“. Rozpočet schválil aj starosta Zohran Mamdani.

Financie majú podporiť vzdelávacie programy, zamestnanosť, profesijný rozvoj, orientáciu v zdravotnej starostlivosti, právne poradenstvo, komunitné aktivity či výskum. Väčšina prostriedkov smeruje mimovládnym organizáciám, pričom najvyššiu dotáciu vo výške jedného milióna dolárov získala organizácia Destiny Tomorrow.

Ďalších 40-tisíc dolárov je určených na program „drag story hour“, v rámci ktorého drag queens alebo crossdresseri čítajú deťom v školách a knižniciach s cieľom podporiť toleranciu k rodovej rozmanitosti.

Rozhodnutie prijali v deň, keď Najvyšší súd USA potvrdil zákaz účasti transgender športovcov v dievčenských súťažiach v niektorých štátoch.

Republikánski politici a predstavitelia Konzervatívnej strany výdavky kritizujú. Tvrdia, že peniaze daňových poplatníkov by mali smerovať skôr na políciu, školy či infraštruktúru. Naopak, predstavitelia organizácií zastupujúcich LGBT komunitu financovanie podporili s tým, že transgender mládež patrí medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

(nypost, bak)

  |  

Europarlament schválil nové pravidlá pre cestujúcich v leteckej doprave

Európsky parlament v utorok schválil zmeny pravidiel o právach cestujúcich v leteckej doprave, na ktorých sa dohodol s členskými štátmi. Za návrh hlasovalo 646 poslancov, proti bolo 12 a traja sa hlasovania zdržali.

Nové pravidlá zachovávajú právo na vrátenie peňazí alebo náhradný let pri zrušení spoja. Náhradu bude možné žiadať pri meškaní dlhšom ako tri hodiny, zrušení letu menej ako 14 dní pred odletom alebo pri odmietnutí nástupu na palubu. Výška kompenzácie zostáva od 250 do 600 eur podľa dĺžky letu. Dopravcovia nebudú povinní platiť náhrady pri mimoriadnych okolnostiach, ako sú prírodné katastrofy, vojna či nepriaznivé počasie.

Letecké spoločnosti budú musieť zabezpečiť občerstvenie, jedlo a v prípade potreby aj ubytovanie pre cestujúcich uviaznutých na letisku. Žiadosť o náhradu bude možné podať do deviatich mesiacov, pričom dopravcovia budú mať 30 dní na jej vybavenie.

Pravidlá zároveň zaručujú bezplatnú osobnú batožinu na palube, zakazujú poplatky za opravu chyby v mene či vytlačenie palubného lístka a posilňujú práva rodín s deťmi, tehotných žien a cestujúcich so zdravotným postihnutím. Rada EÚ má návrh potvrdiť do začiatku augusta 2026. Po nadobudnutí účinnosti budú mať členské štáty a letecké spoločnosti rok na jeho zavedenie.

(tasr, bak)

  |  

Benzín je drahý, Rusi si preto prerábajú autá na pohon plynom

Ruskí vodiči masovo prerábajú svoje autá na skvapalnený ropný plyn (LPG). Dôvodom sú pretrvávajúce ukrajinské útoky na domáce rafinérie, ktoré v krajine spôsobili celoštátny nedostatok pohonných hmôt, prudký rast cien benzínu a dlhé rady na čerpacích staniciach.

Jegor Popov z moskovskej spoločnosti Garant-Gas priznal, že dopyt po tejto úprave vozidiel sa mnohonásobne zvýšil a ich poradovník záujemcov je plný až do septembra.

LPG bol v Rusku relatívne lacný a dostupný už pred krízou, vďaka čomu sa krajina stala svetovým lídrom v jeho využívaní. Podľa Svetovej asociácie pre skvapalnený plyn spotrebovalo Rusko v roku 2024 približne 3,5 milióna ton tohto paliva. Oficiálne štátne štatistiky potvrdzujú, že motorové palivá tvorili v minulom roku až 54 percent celkovej domácej spotreby LPG.

Zvýšený záujem hlásia autoservisy po celej krajine. Sergej Medvedev zo spoločnosti Medvedev GBO potvrdil, že denne riešia stovky telefonátov, no v skutočnosti dokážu spracovať len zlomok z nich.

Jazda na propán-bután má podľa jeho slov v súčasnosti obrovské výhody, keďže palivo je v porovnaní s drahým benzínom lacnejšie o polovicu, ba až o dve tretiny, pričom na plynových čerpacích staniciach sa netvoria žiadne kilometrové rady.

(reuters, max)

  |  

Odvolací súd zmiernil zákaz kandidatúry pre Le Penovú

Francúzsky odvolací súd v utorok potvrdil odsúdenie Marine Le Penovej za spreneveru financií Európskej únie, zároveň jej však skrátil zákaz uchádzať sa o volenú funkciu. Rozhodnutie jej môže opätovne otvoriť cestu ku kandidatúre v prezidentských voľbách v roku 2027.

Súd zároveň rozhodol, že Le Penová si odpyká trojročný trest odňatia slobody. Dva roky trestu sú podmienečne odložené, pričom počas jedného roka bude musieť nosiť elektronický monitorovací náramok.

Verdikt zároveň vyvoláva nové otázky o tom, či sa Le Penová napokon rozhodne uchádzať o prezidentský úrad. Povinnosť nosiť elektronický náramok by totiž mohla jej prípadnú volebnú kampaň výrazne skomplikovať z politického aj praktického hľadiska.

(reuters, bak)

  |  

Sme: Známy slovenský mediálny dom bojuje s dlhmi

Spoločnosť Zoznam.sk, ktorá dlhé roky patrí medzi najväčších hráčov na slovenskom mediálnom trhu, momentálne podľa denníka Sme neprežíva úspešné obdobie. Verejne dostupné registre odhaľujú narastajúce dlhy a na chodbách firmy vládne nervozita.

Ako upozornil citovaný web, pohľad do účtovných závierok naznačuje nezvyčajné finančné pohyby v posledných rokoch. Portál pritom patril k priekopníkom slovenského internetu. Pri jeho zrode stáli Ivan Debnár a Ivo Lukačovič, pričom jeho vplyv výrazne vzrástol po spustení bulvárneho portálu Bleskovky.

V roku 2005 kúpil stopercentný podiel v spoločnosti Slovak Telekom. Zoznam sa pod jeho krídlami dlhodobo udržal v prvej trojke najnavštevovanejších slovenských webov. Hoci sa v kuloároch špekulovalo o záujme finančnej skupiny Penta Investments, k zmene majiteľa došlo až v polovici roka 2020.

Novým vlastníkom sa stal dovtedajší manažér Martin Mác, ktorý realizoval takzvaný manažment buyout.

Mác vtedy deklaroval, že za ním nestojí žiadny externý investor a transakciu financoval bankovým úverom. Nadácia Zastavme korupciu však následne upozornila, že miliónovú sumu na kúpu mu požičal aj bývalý štátny tajomník za stranu Smer Viktor Stromček.

Odhadovaná kúpna cena úspešného mediálneho domu vtedy podľa neoficiálnych informácií presiahla hranicu desiatich miliónov eur.

(max)

  |  

Na opravu zimných štadiónov pôjde 50 miliónov eur

Hokejovú infraštruktúru na Slovensku čaká jedna z najväčších modernizácií za uplynulé roky. Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) plánuje v úzkej spolupráci s ministerstvom životného prostredia prerozdeliť finančnú podporu vo výške 50 miliónov eur.

Tieto prostriedky pochádzajú z európskeho modernizačného fondu, ktorý je primárne určený na zvyšovanie energetickej efektivity verejných budov a znižovanie ich celkovej spotreby. Envirorezort v rámci tohto plánu avizoval aj komplexnú rekonštrukciu Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu v Bratislave, naplánovanú na rok 2027.

Jednotlivé žiadosti na obnovu jedného hokejového stánku sa môžu pohybovať v rozmedzí od 300-tisíc do päť miliónov eur. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) očakáva, že vďaka prvej výzve sa podarí kompletne zmodernizovať približne desať starých zimných štadiónov.

Od miest a obcí sa pritom vyžaduje len nízke, päťpercentné spolufinancovanie. Ak sa ukáže vysoká pripravenosť samospráv, rezort plánuje spustiť druhú vlnu výziev ešte v priebehu tohto roka.

Prezident SZĽH Miroslav Šatan neskrýval radosť a vyhlásil, že táto finančná injekcia pomôže výrazne znížiť dlhodobý investičný dlh v slovenskom športe. Pôjde o hĺbkovú modernizáciu existujúcich hál, keďže pravidlá fondu neumožňujú stavať úplne nové projekty na zelenej lúke.

(tasr, max)