Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ktoré profesie sú najžiadanejšie podľa nového barometra

Nový Barometer trhu práce od Aliancie sektorových rád (ASR) ukazuje, o ktoré profesie je na Slovensku najväčší záujem a ktoré budú na trhu práce chýbať aj v nasledujúcich rokoch. Najvyššie skóre získali pozície operátora strojov v nábytkárskej výrobe (kedysi to bol robotník v nábytkárskej výrobe či drevoobrábač), špecializovanej sestry a špecialistu v oblasti priemyslu a výroby.

Podľa generálneho riaditeľa ASR Andreja Klimanta na slovenskom trhu práce chýbajú pracovníci takmer vo všetkých odvetviach. Nový analytický nástroj má pomôcť ľuďom pri výbere zamestnania alebo štúdia a zároveň slúžiť štátu pri tvorbe politík trhu práce a vzdelávania.

Barometer obsahuje viac ako 160 nedostatkových profesií zoradených podľa dopytu. Pri hodnotení zohľadňuje nielen počet voľných pracovných miest, ale aj dĺžku ich zverejnenia, záujem uchádzačov, platové podmienky, stabilitu pracovných miest, fluktuáciu či poznatky sektorových rád.

Súčasťou nástroja sú aj údaje o priemernej hrubej a čistej mzde, porovnanie zárobkov žien a mužov v rovnakých profesiách, regionálne potreby trhu práce vo všetkých krajoch a prognóza jeho vývoja po roku 2030. Barometer je dostupný na portáli Kariérna brána a vznikol s podporou Programu Slovensko financovaného z fondov EÚ.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Netanjahu tvrdí, že s Trumpom sa v otázke Iránu zhodujú

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že napriek občasným nezhodám s americkým prezidentom Donaldom Trumpom majú na riešenie iránskej otázky rovnaký pohľad v kľúčových témach.

V rozhovore pre televíziu CNN povedal, že je ešte priskoro hodnotiť, aký vývoj prinesie dočasná mierová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Podľa Netanjahua Trump verí, že sa mu podarí zastaviť iránsky jadrový program. Izraelský premiér však priznal, že o tom má pochybnosti.

„Vo veľkých veciach sa zhodujeme a občas nie, ale sme skutoční spojenci,“ povedal Netanjahu o vzťahu s americkým prezidentom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Olympijský výbor zrušil trest pre Rusko. Jeho športovci sa vrátia na súťaže

Medzinárodný olympijský výbor v utorok predbežne zrušil suspendáciu Ruského olympijského výboru, čo predstavuje významný krok k opätovnému začleneniu Ruska do olympijského sveta pred olympijskými hrami 2028 v Los Angeles.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 bola Ruskému olympijskému výboru v októbri 2023 pozastavená činnosť za uznanie regionálnych olympijských rád v rusky okupovaných častiach Ukrajiny – Luhansku, Donecku, Chersone a Záporoží.

MOV v utorok oznámil, že jeho výkonná rada zrušila suspendáciu, ktorá umožní ruským športovcom opäť sa zúčastniť mnohých medzinárodných súťaží vrátane kvalifikácie na olympijské hry v Los Angeles, ale zatiaľ sa nerozhodol, či Rusko môže na hrách vyvesiť svoju vlajku a farby, ani to, či bude hrať jeho hymna.

„Neospravedlňujeme žiadne vojny, vrátane tejto. Budeme naďalej podporovať Ukrajinu, ako sme to robili od začiatku. Nemyslím si však, že by športovci mali za to platiť,“ povedala prezidentka MOV Kirsty Coventryová na tlačovej konferencii. „Nechceme brať športovcov na zodpovednosť za činy ich vlády.“

Toto rozhodnutie predstavuje najnovší krok MOV k uľahčeniu návratu Ruska do medzinárodného športu po tom, čo v decembri vyzval federácie, aby znovu prijali ruských a bieloruských mladých športovcov (do 23 rokov).

„Jasne sme dali najavo, že všetci športovci majú možnosť súťažiť na olympijských hrách. Toto rozhodnutie to presne vystihuje. Umožňuje ruským športovcom zúčastňovať sa športových súťaží. Mysleli sme si, že je naozaj dôležité, aby športovci mali túto možnosť,“ povedala Coventryová.

(reuters, im)

Minúta  |  

Francúzska prokurátorka zvažuje dovolanie v kauze Le Penovej

Generálna prokurátorka pri odvolacom súde v Paríži Marie-Suzanne Le Quéauová na budúci týždeň rozhodne, či podá dovolanie proti rozsudku v kauze sprenevery prostriedkov Európskeho parlamentu, v ktorej figuruje líderka krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová.

Le Quéauová to uviedla v utorok pre rozhlasovú stanicu RTL. Zámer obrátiť sa na kasačný súd medzičasom oznámila aj samotná Le Penová.

Podľa slov generálnej prokurátorky má rozsudok odvolacieho súdu v kauze Le Penovej 339 strán, preto ho musí najprv dôkladne preštudovať a analyzovať. Posúdi právne odôvodnenie rozhodnutia, aby zistila, či je v súlade s právom a či existuje dôvod na podanie dovolania. Kasačný súd totiž preskúmava iba správnosť posúdenia prípadu z hľadiska práva, nie skutkový stav.

Le Quéauová spresnila, že účastníci konania môžu podať dovolanie do 20. júla.

(tasr, im)

Minúta  |  

Peskov: Európa vyvíja tlak na Ukrajinu, aby pokračovala vo vojne

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že európske krajiny vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby pokračovala vo vojne proti Rusku. Uviedol to v rozhovore pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche zverejnenom v utorok

„Európske krajiny si stále myslia, že môžu strategicky poraziť Rusko,“ povedal Peskov. Podľa neho ide o „najväčšiu chybu v histórii“ a dodal, že vďaka európskej podpore Kyjev nie je schopný flexibilne reagovať.

Peskov opísal vývoj zbrojenia v Európe ako proces transformácie a kritizoval využívanie peňazí daňových poplatníkov na zbrojenie. Celý proces zároveň označil za „vymývanie mozgov európskych daňových poplatníkov“.

Podľa tlačovej agentúry TASS hovorca Kremľa pre švajčiarske periodikum tiež uviedol, že konflikt na Ukrajine sa skončí deň po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijme zodpovedné rozhodnutie. To podľa Peskova zahŕňa stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu na východe Ukrajiny a z území, ktoré Rusko v súčasnosti považuje za svoje regióny, ako aj právne uznanie „súčasného usporiadania (územia)“.

Kategoricky pritom odmietol obavy Európy, že vojna na Ukrajine by mohla eskalovať do tretej svetovej vojny. „Rusko je príliš veľká a príliš zodpovedná krajina na to, aby bolo iniciátorom tretej svetovej vojny,“ povedal.

Peskov dodal, že hoci Rusko a USA momentálne nemajú ideálne vzťahy, sú dostatočne rozumné na to, aby spolu naďalej komunikovali.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Brusel predstavil plán pre AI a kyberbezpečnosť

Európska komisia predstavila akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu. Jeho cieľom je podporiť bezpečné a zodpovedné využívanie AI a zároveň posilniť kybernetickú odolnosť Európy.

Komisia upozornila, že umelá inteligencia dokáže pomáhať pri odhaľovaní zraniteľností, predchádzaní kybernetickým útokom či ochrane kritickej infraštruktúry, no zároveň môže byť zneužitá na automatizáciu útokov a rýchlejšie vykonávanie kybernetických operácií.

Plán stojí na troch pilieroch – podpore bezpečného využívania pokročilej AI, posilnení kybernetickej bezpečnosti EÚ a rozšírení európskych kapacít v oblasti AI pre kybernetickú ochranu.

EK chce posilniť hodnotenie modelov AI pred ich uvedením na trh a spolu s Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvoriť plán bezpečného prístupu k pokročilým systémom AI aj testovaciu platformu pre organizácie z kritických sektorov.

Súčasťou plánu je aj podpora uplatňovania existujúcich pravidiel EÚ vrátane smernice NIS2 a zákona o kybernetickej odolnosti. Komisia zároveň spustí iniciatívu EU Grand Challenge for AI, ktorá prepojí firmy, vedcov a organizácie pri vývoji riešení kybernetickej bezpečnosti založených na umelej inteligencii.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.