Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EK preveruje zmeny pri agrodotáciách na Slovensku

Európska komisia posudzuje legislatívne zmeny na Slovensku týkajúce sa poskytovania dotácií v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Reagovala tak na otázky českého europoslanca Tomáša Zdechovského o údajnej systémovej korupcii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA).

Zároveň opätovne upozornila, že poľnohospodárstvo patrí na Slovensku medzi oblasti s vysokým rizikom korupcie.

Komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen pripomenul, že členské štáty musia dodržiavať pravidlá EÚ vrátane ustanovení o konflikte záujmov. Ak ich nebudú dostatočne riešiť, Komisia môže prijať opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie.

EK zároveň pripomenula, že už v roku 2020 odhalila závažné nedostatky v riadiacom a kontrolnom systéme PPA, čo viedlo k finančnej oprave vo výške 28 miliónov eur. O rok neskôr agentúra prijala akčný plán na vytvorenie pravidiel a nástrojov na identifikáciu a riešenie konfliktu záujmov.

Brusel situáciu sleduje prostredníctvom prebiehajúcich auditov aj výročnej správy o právnom štáte. Ak sa dozvie o podozrení z podvodu, korupcie alebo inej nezákonnej činnosti s dosahom na rozpočet EÚ, informuje OLAF aj Európsku prokuratúru (EPPO).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vučič neočakáva skoré rozšírenie Európskej únie

Srbský prezident Aleksandar Vučič vyjadril pochybnosti o rýchlom rozšírení Európskej únie. Na konferencii kandidátskych krajín EÚ povedal, že Srbsko ani ďalší uchádzači by nemali očakávať vstup do bloku v najbližších rokoch.

Podľa Vučiča zostáva európska cesta najlepšou voľbou pre krajiny západného Balkánu, ako aj pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Zároveň však upozornil, že výrazné rozšírenie Únie sa v blízkej budúcnosti neočakáva.

Zo štátov západného Balkánu dúfa vo vstup do EÚ do roku 2028 iba Čierna Hora. Albánsko zrýchlilo prístupové rokovania, zatiaľ čo Srbsko, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo zaostávajú.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk na konferencii vyzval Európsku úniu, aby proces rozširovania urýchlila. Podľa neho je to dôležité aj na zabránenie agresívnej politike Ruska.

Ukrajina minulý mesiac otvorila prvú fázu prístupových rokovaní s EÚ. Diplomati však očakávajú, že celý proces bude zložitý a zdĺhavý.

Srbsko podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdilo ruskú inváziu, zároveň si však naďalej udržiava vzťahy s Moskvou, hoci sa tieto vzťahy po minuloročnom predaji munície Ukrajine zhoršili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár: Všetci si uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v NATO

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) je rád, že si ostatné členské krajiny NATO uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v Aliancii. S touto krajinou je podľa neho potrebné nájsť iné spôsoby spolupráce. Zopakoval, že Slovensko napadnutej krajine bude pomáhať ako doposiaľ, a to humanitárne.

Blanár to pre médiá uviedol v utorok počas cesty na samit NATO v tureckej Ankare.

„Slovensko bude pokračovať v pomoci humanitárnej, v pomoci nesmrtiacimi systémami tak, ako sme to robili doposiaľ, či už sú to odmínovacie systémy Božena, sú to rýpadlá, cisterny, detektory a tak ďalej,“ uviedol minister.

Šéf slovenskej diplomacie poukázal, že Turecko je aliančný partner Slovenska. V súvislosti s kritikou režimu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana uviedol, že ak by mala krajina posudzovať všetky partnerstvá prísne, nemohla by napríklad na Blízkom východe s nikým spolupracovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarská verejnoprávna televízia stopla správy, čaká ju zmena

Maďarská verejnoprávna televízia v utorok dočasne prerušila vysielanie spravodajstva. Dôvodom je reforma verejnoprávnych médií, v rámci ktorej chce nová vláda premiéra Pétra Magyara vytvoriť „nezávislé a dôveryhodné“ spravodajstvo.

Hlavný kanál M1 zobrazil na čiernej obrazovke odkaz: „Verejnoprávne médiá nemôžu klamať. Ospravedlňujeme sa, že sme to napriek tomu robili mnoho rokov.“

Miestne médiá predtým informovali o prepustení viacerých editorov štátnej televízie a rozhlasu.

Kroky nadväzujú na predvolebný sľub Magyara, ktorého strana v aprílových voľbách po 16 rokoch odstavila od moci Fidesz bývalého premiéra Viktora Orbána. Nový premiér chce reformovať verejnoprávne médiá, obnoviť systém bŕzd a protiváh a bojovať proti korupcii.

Magyar označil prerušenie vysielania za „historický deň“ a oznámil, že správy prestal vysielať aj štátny rozhlas Kossuth. Po nástupe do funkcie nariadil okamžitú revíziu fungovania a financovania verejnoprávnych médií.

Analytici upozorňujú, že vytvorenie skutočne vyvážených verejnoprávnych médií bude náročné. Počas vlády Viktora Orbána sa podľa kritikov dostali pod silnejšiu kontrolu štátu. Orbánova vláda tieto tvrdenia odmietala a tvrdila, že Maďarsko spĺňa štandardy EÚ v oblasti slobody médií.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump na samite NATO opäť žiadal kontrolu USA nad Grónskom

Americký prezident Donald Trump na samite NATO v tureckej Ankare opätovne vyhlásil, že Grónsko by malo patriť pod kontrolu Spojených štátov, a nie Dánska. Znovu tak otvoril tému, ktorá už dlhšie vyvoláva napätie medzi spojencami v Aliancii.

Trump počas stretnutia s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom povedal, že Grónsko by mali kontrolovať USA. Neskôr dánska premiérka Mette Frederiksenová zdôraznila, že spojenci musia rešpektovať zvrchovanosť Dánskeho kráľovstva a prijať, že Grónsko nie je na predaj.

Minister zahraničných vecí Grónska Mute Egede na sociálnej sieti napísal, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Dodal, že ostrovná krajina chce naďalej úzko spolupracovať so svojimi spojencami.

Trump zároveň vyhlásil, že spor o Grónsko poškodil vzťahy Spojených štátov s NATO. Tvrdil, že Dánsko dostatočne neinvestuje do rozvoja ostrova, ktorý je podľa neho pre USA strategicky dôležitý vzhľadom na prítomnosť čínskych a ruských lodí v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ešte v júni informoval, že rozhovory medzi Spojenými štátmi, Dánskom a Grónskom pokračujú na mesačnej báze.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Meta čelí žalobe, štáty od nej žiadajú 1,4 bilióna dolárov

Spoločnosť Meta Platforms oznámila, že štyri americké štáty od nej v súdnom spore žiadajú sankcie vo výške 1,4 bilióna dolárov. Tvrdia, že Facebook a Instagram navrhla tak, aby u mladých používateľov vytvárali závislosť, a zároveň zavádzala verejnosť o ich bezpečnosti.

Výška požadovanej sankcie, ktorá sa približuje trhovej hodnote spoločnosti Meta, vyplýva z podania firmy pred augustovým procesom v kalifornskom Oaklande. Spor vedú štáty Kalifornia, Colorado, Kentucky a New Jersey.

Meta označila požadovanú sumu za nepodloženú dôkazmi a bezprecedentnú v histórii ochrany spotrebiteľov. Tvrdí, že výpočty žalobcov nemajú oporu vo faktoch ani v práve.

Žalobcovia vychádzajú z počtu údajných porušení zákona a výšky pokút stanovenej legislatívou jednotlivých štátov. Celkovo podalo proti Mete žalobu 29 štátov, pričom väčšina tvrdí, že firma zbierala údaje o deťoch bez riadneho súhlasu rodičov. Ďalších 14 štátov vedie samostatné konania podľa vlastných zákonov.

Meta obvinenia odmieta. Argumentuje, že „závislosť od sociálnych sietí“ nie je uznanou psychiatrickou diagnózou, a preto nemohla verejnosť zavádzať tvrdeniami, že jej platformy nie sú návykové.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.