Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel predstavil plán pre AI a kyberbezpečnosť

Európska komisia predstavila akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu. Jeho cieľom je podporiť bezpečné a zodpovedné využívanie AI a zároveň posilniť kybernetickú odolnosť Európy.

Komisia upozornila, že umelá inteligencia dokáže pomáhať pri odhaľovaní zraniteľností, predchádzaní kybernetickým útokom či ochrane kritickej infraštruktúry, no zároveň môže byť zneužitá na automatizáciu útokov a rýchlejšie vykonávanie kybernetických operácií.

Plán stojí na troch pilieroch – podpore bezpečného využívania pokročilej AI, posilnení kybernetickej bezpečnosti EÚ a rozšírení európskych kapacít v oblasti AI pre kybernetickú ochranu.

EK chce posilniť hodnotenie modelov AI pred ich uvedením na trh a spolu s Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvoriť plán bezpečného prístupu k pokročilým systémom AI aj testovaciu platformu pre organizácie z kritických sektorov.

Súčasťou plánu je aj podpora uplatňovania existujúcich pravidiel EÚ vrátane smernice NIS2 a zákona o kybernetickej odolnosti. Komisia zároveň spustí iniciatívu EU Grand Challenge for AI, ktorá prepojí firmy, vedcov a organizácie pri vývoji riešení kybernetickej bezpečnosti založených na umelej inteligencii.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Le Penová po verdikte súdu vstupuje do boja o Elyzejský palác

Marine Le Penová oznámila, že bude kandidovať v prezidentských voľbách vo Francúzsku v roku 2027. Rozhodla sa tak po tom, čo odvolací súd skrátil zákaz výkonu verejných funkcií, hoci zároveň potvrdil jej vinu za zneužitie finančných prostriedkov Európskeho parlamentu.

Šéfka nacionalistického Národného združenia (RN) čelila od marca 2025 päťročnému zákazu kandidatúry za to, že peniaze z Európskeho parlamentu použila na vyplácanie zamestnancov svojej strany vo Francúzsku. Parížsky odvolací súd v utorok zákaz skrátil, čím jej otvoril cestu do budúcoročných volieb.

„Dnes večer som kandidátkou na prezidentský úrad,“ vyhlásila Le Penová v televízii TF1. Zároveň oznámila, že sa proti rozsudku odvolá na francúzsky kasačný súd. Do jeho rozhodnutia nebude musieť počas kampane nosiť elektronický monitorovací náramok, hoci jej ho odvolací súd nariadil na jeden rok.

Súd skrátil aj jej trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom a jeden rok s elektronickým monitorovaním. Zdôraznil však, že pri rozhodovaní zohľadnil aj slobodu voličov vybrať si svojho kandidáta.

Podľa prieskumov patrí Le Penová spolu s Jordanom Bardellom medzi favoritov prezidentských volieb.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EK preveruje zmeny pri agrodotáciách na Slovensku

Európska komisia posudzuje legislatívne zmeny na Slovensku týkajúce sa poskytovania dotácií v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Reagovala tak na otázky českého europoslanca Tomáša Zdechovského o údajnej systémovej korupcii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA).

Zároveň opätovne upozornila, že poľnohospodárstvo patrí na Slovensku medzi oblasti s vysokým rizikom korupcie.

Komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen pripomenul, že členské štáty musia dodržiavať pravidlá EÚ vrátane ustanovení o konflikte záujmov. Ak ich nebudú dostatočne riešiť, Komisia môže prijať opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie.

EK zároveň pripomenula, že už v roku 2020 odhalila závažné nedostatky v riadiacom a kontrolnom systéme PPA, čo viedlo k finančnej oprave vo výške 28 miliónov eur. O rok neskôr agentúra prijala akčný plán na vytvorenie pravidiel a nástrojov na identifikáciu a riešenie konfliktu záujmov.

Brusel situáciu sleduje prostredníctvom prebiehajúcich auditov aj výročnej správy o právnom štáte. Ak sa dozvie o podozrení z podvodu, korupcie alebo inej nezákonnej činnosti s dosahom na rozpočet EÚ, informuje OLAF aj Európsku prokuratúru (EPPO).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vučič neočakáva skoré rozšírenie Európskej únie

Srbský prezident Aleksandar Vučič vyjadril pochybnosti o rýchlom rozšírení Európskej únie. Na konferencii kandidátskych krajín EÚ povedal, že Srbsko ani ďalší uchádzači by nemali očakávať vstup do bloku v najbližších rokoch.

Podľa Vučiča zostáva európska cesta najlepšou voľbou pre krajiny západného Balkánu, ako aj pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Zároveň však upozornil, že výrazné rozšírenie Únie sa v blízkej budúcnosti neočakáva.

Zo štátov západného Balkánu dúfa vo vstup do EÚ do roku 2028 iba Čierna Hora. Albánsko zrýchlilo prístupové rokovania, zatiaľ čo Srbsko, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo zaostávajú.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk na konferencii vyzval Európsku úniu, aby proces rozširovania urýchlila. Podľa neho je to dôležité aj na zabránenie agresívnej politike Ruska.

Ukrajina minulý mesiac otvorila prvú fázu prístupových rokovaní s EÚ. Diplomati však očakávajú, že celý proces bude zložitý a zdĺhavý.

Srbsko podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdilo ruskú inváziu, zároveň si však naďalej udržiava vzťahy s Moskvou, hoci sa tieto vzťahy po minuloročnom predaji munície Ukrajine zhoršili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár: Všetci si uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v NATO

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) je rád, že si ostatné členské krajiny NATO uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v Aliancii. S touto krajinou je podľa neho potrebné nájsť iné spôsoby spolupráce. Zopakoval, že Slovensko napadnutej krajine bude pomáhať ako doposiaľ, a to humanitárne.

Blanár to pre médiá uviedol v utorok počas cesty na samit NATO v tureckej Ankare.

„Slovensko bude pokračovať v pomoci humanitárnej, v pomoci nesmrtiacimi systémami tak, ako sme to robili doposiaľ, či už sú to odmínovacie systémy Božena, sú to rýpadlá, cisterny, detektory a tak ďalej,“ uviedol minister.

Šéf slovenskej diplomacie poukázal, že Turecko je aliančný partner Slovenska. V súvislosti s kritikou režimu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana uviedol, že ak by mala krajina posudzovať všetky partnerstvá prísne, nemohla by napríklad na Blízkom východe s nikým spolupracovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarská verejnoprávna televízia stopla správy, čaká ju zmena

Maďarská verejnoprávna televízia v utorok dočasne prerušila vysielanie spravodajstva. Dôvodom je reforma verejnoprávnych médií, v rámci ktorej chce nová vláda premiéra Pétra Magyara vytvoriť „nezávislé a dôveryhodné“ spravodajstvo.

Hlavný kanál M1 zobrazil na čiernej obrazovke odkaz: „Verejnoprávne médiá nemôžu klamať. Ospravedlňujeme sa, že sme to napriek tomu robili mnoho rokov.“

Miestne médiá predtým informovali o prepustení viacerých editorov štátnej televízie a rozhlasu.

Kroky nadväzujú na predvolebný sľub Magyara, ktorého strana v aprílových voľbách po 16 rokoch odstavila od moci Fidesz bývalého premiéra Viktora Orbána. Nový premiér chce reformovať verejnoprávne médiá, obnoviť systém bŕzd a protiváh a bojovať proti korupcii.

Magyar označil prerušenie vysielania za „historický deň“ a oznámil, že správy prestal vysielať aj štátny rozhlas Kossuth. Po nástupe do funkcie nariadil okamžitú revíziu fungovania a financovania verejnoprávnych médií.

Analytici upozorňujú, že vytvorenie skutočne vyvážených verejnoprávnych médií bude náročné. Počas vlády Viktora Orbána sa podľa kritikov dostali pod silnejšiu kontrolu štátu. Orbánova vláda tieto tvrdenia odmietala a tvrdila, že Maďarsko spĺňa štandardy EÚ v oblasti slobody médií.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.