Človek prichádzal s medveďom do styku od nepamäti. Mal s ním spoločný životný priestor a istý čas aj obydlia v podobe pravekých jaskýň. Velebil ho a považoval za svojho príbuzného, strašil ním panny, podľa bájí ho mali v obľube viacerí bohovia a podľa povestí človek s medveďmi a medvedicami z času na čas plodil potomstvo, z ktorého vzchádzali slávne rody európskych šľachticov a mocnárov.

Pokresťančenie starého svetadielu predznamenalo v tomto odvekom vzťahu významný zvrat. Svetská aj cirkevná moc vytláčali medveďa zo zalesnených rovín, menili jeho jazykový obraz v kultúre a niektorí králi ho v rámci boja proti pohanstvu fyzicky masovo likvidovali. Z trónu kráľa zvierat ho tak v stredoveku zosadil – v Európe vtedy už vyhynutý – lev a za kráľa lesa bol zvolený jeleň.

„Historicky boli medvede hnedé v Európe po stáročia prenasledované, až napokon boli postupne vyhubené vo veľkej časti západnej Európy,“ zhŕňa článok v prestížnom vedeckom časopise Biological Conservation. V Sliezsku medvede vyhynuli v 18. storočí, v Bavorsku v 19. storočí a v 20. storočí boli zastrelení poslední predstavitelia druhu Ursus arctos vo Švajčiarsku a Francúzsku.

Mohlo by Vás zaujímať Ničiteľ, hnedý alebo ten, čo žerie med. Naši predkovia sa báli vysloviť meno medveďa