Rozporuplný návrat odvekého kráľa európskej divočiny

Človek prichádzal s medveďom do styku od nepamäti. Mal s ním spoločný životný priestor a istý čas aj obydlia v podobe pravekých jaskýň. Velebil ho a považoval za svojho príbuzného, strašil ním panny, podľa bájí ho mali v obľube viacerí bohovia a podľa povestí človek s medveďmi a medvedicami z času na čas plodil potomstvo, z ktorého vzchádzali slávne rody európskych šľachticov a mocnárov.

Pokresťančenie starého svetadielu predznamenalo v tomto odvekom vzťahu významný zvrat. Svetská aj cirkevná moc vytláčali medveďa zo zalesnených rovín, menili jeho jazykový obraz v kultúre a niektorí králi ho v rámci boja proti pohanstvu fyzicky masovo likvidovali. Z trónu kráľa zvierat ho tak v stredoveku zosadil – v Európe vtedy už vyhynutý – lev a za kráľa lesa bol zvolený jeleň.

„Historicky boli medvede hnedé v Európe po stáročia prenasledované, až napokon boli postupne vyhubené vo veľkej časti západnej Európy,“ zhŕňa článok v prestížnom vedeckom časopise Biological Conservation. V Sliezsku medvede vyhynuli v 18. storočí, v Bavorsku v 19. storočí a v 20. storočí boli zastrelení poslední predstavitelia druhu Ursus arctos vo Švajčiarsku a Francúzsku.

Mohlo by Vás zaujímať Ničiteľ, hnedý alebo ten, čo žerie med. Naši predkovia sa báli vysloviť meno medveďa

Návrat kráľa

Zatiaľ čo poddruhu hnedého medveďa v talianskych Apeninách – mersikánskemu hnedému medveďovi – hrozí pre nízky počet (asi 60) jedincov vo voľnej prírode vyhynutie, medveď hnedý ako druh napriek vyhynutiu na Britských ostrovoch a vo veľkej časti pevninskej Európy ohrozený nie je.

V celej Európe – teda až po Ural na východe a Kaukaz a moria na juhu – žije viac ako 20-tisíc medveďov rozdelených do 10 populácií, z ktorých štyri sú podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) kriticky ohrozené. Napriek ohrozenosti vybraných populácií však druh početne rastie a rozširuje územie svojho výskytu.

Vďačí za to nie iba svojej plodnosti, ale aj širokej palete podporných opatrení zo strany ochranárskych zoskupení a národných vlád, prijímaných v posledných desaťročiach. V rokoch 1960 až 2016 sa vďaka nim počet medveďov zvýšil takmer o polovicu. A do roku 2023 vzrástol počet medveďov o ďalších približne 17 percent.

Smrť je silný argument

Hoci Európania pre nízku pôrodnosť pomaly vymierajú, strety medzi nimi a medveďmi pribúdajú, keďže počet šeliem sa v šiestich európskych populáciách postupne zvyšuje. Za posledných 12 mesiacov sa stal stret s medveďom osudným pre ľudí v gréckej časti Rodop, na poľskej strane Bukovských vrchov aj v horách rumunského Sedmohradska.

Ostatný dobre známy prípad bol 16. mája zaznamenaný v pohorí Vitoša neďaleko bulharskej Sofie a – ako je známe – mužov pri Ružomberku vo februári tohto roka zachránila pred smrťou iba skutočnosť, že proti medvedici použili svoje pištole, ktoré mali v legálnej držbe.

Štandard v predposledný júnový deň rozsiahlo informoval o snahe Slovenska a Rumunska, na ktorých území žije polovica medveďov EÚ, presadiť v Bruseli jednoduchšiu reguláciu počtov chránenej šelmy. Ako dôvod Bratislava a Bukurešť uvádzajú, že počet medveďov je u nich už trikrát vyšší, než podľa nich príroda umožňuje. Návrh podporujú vlády Chorvátska, Česka a Fínska.

Afrika ako vzor?

Prípadné prehodnotenie prísneho ochranného statusu hnedého medveďa zo strany Bruselu by neviedlo k plošnému odstrelu stoviek náhodných jedincov. Išlo by o preventívny odstrel problémových jedincov alebo jedincov v oblastiach s vysokou hustotou medvedej populácie. Za takýto postup vo vzťahu k medveďovi vystupujú aj Helsinki, ktoré podporujú slovensko-rumunskú iniciatívu.

Presadenie preventívneho lovu by síce spôsobovalo smrť konkrétnym jedincom, ale hnedý medveď ako druh by v prípade vhodného uplatňovania tohto radikálneho opatrenia mohol zo situácie čosi vyťažiť. Namiesto odťažitého teoretizovania uveďme príklad z krajín afrického svetadiela.

Keňa v roku 1977 zakázala lov divokej zveri. Výsledok? Farmári brániaci svoje statky aj pytliaci fyzicky zlikvidovali 60 percent divokého zvieratstva v krajine a jeho územia obsadili hospodárske zvieratá a polia. Z 20-tisíc levov ich zostali asi dve tisícky. Podobne to dopadlo napríklad v Botswane.

Úplne iným smerom sa vydali Zimbabwe alebo Tanzánia. Tieto krajiny prísne regulovaný lov legalizovali, umožňujú bohatým zahraničným záujemcom o safari získať životný zážitok a zo zisku vytvárajú lepšie podmienky pre voľne žijúce zvieratá. V Južnej Afrike sa vďaka podobným opatreniam rozrástol počet bielych nosorožcov z 30 posledných jedincov na niekoľko tisíc.

Budúcnosť ukáže, akou cestou sa vyberú Brusel a európsky medveď – zákaz akéhokoľvek odstrelu šelmy v prírode, zásahovými tímami platenými zo štátneho rozpočtu strieľané vybrané jedince alebo drahé poľovné lístky pre záujemcov o medvediu trofej?

Téma týždňa