Medvede hnedé, rovnako ako všetkých šesť druhov veľkých mäsožravcov v Európe, sú chránené v rámci smernice o biotopoch z roku 1992. Tá vyžaduje, aby všetky členské štáty EÚ zaviedli systém „prísnej ochrany“, ktorý okrem iného zakazuje úmyselné zabíjanie týchto druhov vo voľnej prírode.

Podľa článku 16 smernica o biotopoch povoľuje výnimky zo systému ochrany „za určitých podmienok“. Komisia odporúča, aby sa výnimky vždy používali iba ako krajné riešenie.

Šesť veľkých druhov mäsožravcov v Európe tvoria medveď hnedý (Ursus arctos), vlk (Canis lupus), rys európsky (Lynx lynx), veľmi ohrozený rys iberský (Lynx pardinus), rosomák (Gulo gulo) a šakal zlatý (Canis aureus).

Podľa Komisie sa aspoň jeden z týchto druhov vyskytuje v každej krajine kontinentálnej EÚ.

Snaha o flexibilitu pri riadení veľkých šeliem v rámci právnych predpisov EÚ má podporu Chorvátska, Česka a Fínska, ktoré majú svoje vlastné obavy týkajúce sa riadenia populácií dravcov.

Každá z týchto krajín má väčšiu či menšiu populáciu medveďov, zároveň sa v nich však rozrastajú populácie vlkov a rysov, a v prípade Fínska aj rosomákov.

Vzhľadom na stav, ktorý sa označuje ako „priaznivý stav ochrany“ medveďa hnedého, Rumunsko a Slovensko vyzývajú Európsku komisiu, aby objasnila článok 16 smernice o biotopoch, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie na populácie veľkých šeliem, ktoré tento stav „dosiahli a udržali“ v dlhodobom horizonte.

Tieto krajiny sa usilujú najmä o uznanie „vedecky podloženej regulácie hustoty populácie medveďa hnedého, vykonávanej pri zachovaní priaznivého stavu ochrany“, ktorú opisujú ako „legitímny nástroj riadenia“ v oblastiach charakterizovaných vysokou mierou konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi.

Odvolávajú sa na úpravu režimu ochrany vlkov z roku 2024, ktorá bola prijatá predovšetkým v reakcii na škody na hospodárskych zvieratách a ekonomické straty, ktoré znášajú poľnohospodári v dôsledku rastúcich populácií vlkov.

Situácia týkajúca sa medveďov hnedých v Rumunsku a na Slovensku sa však opisuje ako „značne vážnejšia“.

Smrteľné následky pre ľudí aj zvieratá

Za posledných päť rokov zahynulo v Rumunsku v dôsledku útokov medveďov 14 ľudí, čo predstavuje v priemere dve až tri úmrtia ročne. Zároveň, ako sa uvádza v informačnej správe, bolo vážne zranených viac ako 150 ľudí, pričom sa zaznamenalo vyše 30-tisíc núdzových volaní ohlasujúcich buď prítomnosť medveďov, alebo útoky medveďov.

V rovnakom období na Slovensku útoky medveďov viedli k štyrom úmrtiam, pričom 64 ľudí utrpelo vážne zranenia. V oboch krajinách došlo k väčšine úmrtí „v poslednom období“, čo predstavuje výrazný posun oproti minulosti, keď sa takéto incidenty buď nevyskytovali, ako v prípade Slovenska, alebo boli menej časté, ako v prípade Rumunska.

V jednom široko medializovanom prípade z roku 2024 prebehol hnedý medveď cez Liptovský Mikuláš a zranil päť ľudí.

https://www.youtube.com/watch?v=3S0vFDk3Z34

Škody sa neobmedzujú len na verejné zdravie. V časti s názvom socioekonomické hľadiská sa v správe uvádza, že v Rumunsku v rokoch 2024 až 2026 veľké šelmy, a najmä medvede hnedé, zabili 1 806 domácich zvierat vrátane koní, dobytka, oviec, kôz a ošípaných.

Na Slovensku v období medzi rokmi 2023 a 2025 zahynulo v dôsledku útokov hnedých medveďov viac ako 500 domácich zvierat.

Problém, ktorý presahuje hranice

S rastom divokých populácií veľkých šeliem sa problém stretov ľudí s dravcami stáva čoraz bežnejším, a to nielen v Rumunsku a na Slovensku.

V Poľsku, ktoré na severe susedí so Slovenskom, došlo tento rok k prvému smrteľnému útoku medveďa od roku 2014, pri ktorom 58-ročná žena podľahla ťažkým zraneniam.

K tomuto incidentu došlo krátko po útoku medveďa na 53-ročného muža v horskej južnej časti Poľska, v tej istej oblasti krajiny, kde šelma usmrtila aj spomínanú ženu.

Rovnako ako inde, aj v Poľsku v súčasnosti stúpa počet medveďov, pričom najnovšie odhady naznačujú, že v poľských horách žije najmenej 120 medveďov, no možno až 400 jedincov. Poľské úrady však zdôraznili, že je ťažké zistiť presné čísla „vzhľadom na špecifické biologické a ekologické charakteristiky medveďa hnedého“.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.