Katastrofa zasiahla nič netušiaceho premiéra

Potom však prišla katastrofa.

Po trinástich minútach dostal Albanese úlohu zahrať si hru, ktorú hrajú všetci hostia podcastu: shag, marry, date. Princíp je jednoduchý – moderátor vymenuje tri ženy a hosť musí rozhodnúť, s ktorou by sa vyspal, ktorú by si vzal za manželku a s ktorou by len chodil.

Albanese si mal vybrať medzi austrálskou popovou ikonou Kylie Minogueovou, herečkou Nicole Kidmanovou a austrálskou herečkou menej známou európskemu či americkému publiku Rhondou Burchmorovou.

Premiér sa spočiatku pokúsil odpovedi vyhnúť, čím aspoň prejavil určitý politický inštinkt. Pripomenul, že sa len nedávno oženil. Moderátorka mu však nedovolila z otázky vykľučkovať a Albanese naplno vhupol do pasce.

Na všetky tri aktivity si vybral Kylie Minogueovú (tento nešťastný moment prichádza vo videu v čase 13:50).

https://www.youtube.com/watch?v=uCMYgfmcA8M

Albaneseho rozhodnutie ako heterosexuálneho muža otvorene priznať, že ho Kylie Minogueová sexuálne priťahuje, prirodzene vyvolalo vlnu pobúrenia. Zaujímavé však je, že nie preto, že tým akoby odsunul na vedľajšiu koľaj Nicole Kidmanovú či Rhondu Burchmorovú.

Pobúrenie sa sústredilo na to, že svoju príťažlivosť ku Kylie Minogueovej vyjadril nenútene a bez zábran. Za tento „prehrešok“ ho opozičné političky označili za neúctivého. Niektoré komentátorky v médiách zase hovorili o prejave šovinizmu.

Liberálna poslankyňa Sarah Hendersonová uviedla, že tieto komentáre boli „neúctivé voči ženám, zahanbujúce pre Austrálčanov a znevažujúce úrad premiéra“, zatiaľ čo nezávislá poslankyňa Zali Steggallová povedala, že bolo „úplne nevhodné, aby sa premiér zúčastnil na takejto hre“, a že mal otázku odmietnuť s tým, že podobná hra ženy ponižuje a je sexistická. Hoci treba poznamenať, že ženské verzie tejto hry, v ktorých figurujú traja muži na výber, sú na internete populárne už roky.

Samozrejme, Albanese sa dostal do bezvýchodiskovej situácie, pretože porušil základné pravidlo, že sa netreba pokúšať byť za každú cenu „cool“.

Hra bez šance na úspech

Predstavme si opačný scenár: premiér by jednoducho odmietol odpovedať alebo hru odsúdil ako sexistickú presne tak, ako si to želali niektorí jeho kritici. Takmer určite by čelil obvineniam, že je suchár alebo že pôsobí zaslepene či neautenticky. Veď Albanese rozhodne nie je prvý muž, ktorý priznal, že ho priťahuje Kylie Minogueová. Významná časť jej príťažlivosti počas celej kariéry predsa spočívala aj v tom, že oslovovala heterosexuálnych mužov.

Veď práve o to ide. Keď poradcovia posielajú politikov do komediálnych podcastov a podobných relácií, chcú, aby pôsobili ako „normálny chlap“. A reaguje „normálny chlap“ na otázku, či je Kylie Minogueová príťažlivá, tým, že feministicky skritizuje samotnú existenciu takej otázky?

Na druhej strane, tým, že Albanese odpovedal, si vyslúžil kritiku z opačného dôvodu. Poradcovia ho síce predstavili ako „normálneho chlapa“, ale zabudli, že v dnešnej dobe môže byť práve to pre politika jednou z najhorších možných nálepiek.

Zrazu tu bol ľavicový austrálsky premiér, ktorý verejne priznal sexuálnu príťažlivosť k žene, ktorá podľa kritikov nikdy nesúhlasila s tým, aby sa na ňu pozeral takýmto prvoplánovým a jednostranným spôsobom. V očiach mnohých ľavicovo orientovaných feministiek, ktoré významne prispeli k volebnému úspechu jeho strany – a tým aj k jeho nástupu do funkcie premiéra –, to pôsobilo takmer ako zásadná zrada hodnôt, ktoré od neho očakávali.

Úprimne, chlap nemá šancu vyhrať.

Meniace sa štandardy mužskej príťažlivosti

Háčik je v tom, že Albanese neurobil nič zlé. Jeho jedinou „chybou“ bolo, že prijal pozvanie do podcastu a snažil sa pôsobiť prirodzene a ľudsky.

Všimnite si, že o Minogueovej nepovedal nič vyslovene sexuálne. Nijako konkrétne nekomentoval jej vzhľad. Dokonca sa neobmedzil na tú najviac sexuálne ladenú z troch možností, ktoré mu hra ponúkala. Naopak, diplomaticky povedal, že by s ňou nielen spal, ale aj chodil a dokonca si ju vedel predstaviť ako manželku. Každý rozumný človek by z toho mohol usúdiť, že jeho záujem o ňu nebol čisto telesný či pudový. Nie, Albanese sa stal obeťou neduhu, ktorý postihuje ľavicový feministický diskurz.

V posledných rokoch feminizmus akoby pripustil, aby sa oprávnené pobúrenie nad sexuálne nevhodným správaním mužov voči ženám, čo je skutočný problém, zmenilo na všeobecnú nevraživosť voči akémukoľvek nevyžiadanému „mužskému pohľadu“. Podľa tejto logiky ak muž venuje pozornosť vzhľadu ženy a považuje ju za príťažlivú, znamená, že ju „objektivizuje“ – teda redukuje na objekt svojej sexuálnej túžby.

Odpor voči sexuálne nevhodnému správaniu sa stal odporom voči sexuálnej príťažlivosti samej osebe.

V tomto novom ponímaní sa od muža očakáva, že bude voči príťažlivým ženám slepý, hluchý a nemý až dovtedy, kým si nebude úplne istý, že jeho záujem je vítaný a opätovaný. Je to však nesplniteľný štandard, aspoň dovtedy, kým ľudstvo nezíska telepatické schopnosti. Podľa kritikov tak Albanese znevážil úrad premiéra už len tým, že sa v ňom správal ako bežný heterosexuálny muž.

V tomto zmysle jeho nerozvážnosť, teda porušenie nepísaného pravidla, že politik by mal zostať nudný, priniesla svetu aspoň jednu cennú lekciu o tom, akými neprijateľnými sa v dnešnom verejnom živote stali bežné mužské inštinkty. A možno by mala vyvolať aj určitý odpor voči takémuto prístupu.

Celú situáciu však komplikuje jedna vec: Albanese je ľavicový politik. Austrálska pravica preto nemá veľkú motiváciu zastávať sa ho, čiastočne aj preto, že mnohým pripadá zábavné sledovať, ako sa človek presadzujúci „woke“ stal obeťou vlastnej pasce. Tento reflex je pochopiteľný, ale chybný. Čím viac bude ľavica vytláčať bežné ľudské správanie a prirodzené medziľudské interakcie z politického života, tým zvláštnejším a odtrhnutejším od reality sa tento priestor stane.

Albanese je síce „woke“, ale aj jeho treba v tomto prípade brániť.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.