Nippon Steel tento krok nevysvetľuje iba organizačnými dôvodmi. Košice chce postaviť do pozície kľúčovej základne svojich európskych operácií. Výhodou má byť poloha Slovenska, existujúca zákaznícka základňa aj koncentrácia automobilového priemyslu v strednej Európe.
Pre Slovensko je to podstatný rozdiel. Košické oceliarne už nemajú byť iba európskou súčasťou americkej firmy, ktorú Nippon získal veľkou akvizíciou. Japonci ich preberajú priamo a budú rozhodovať, akú úlohu dostanú v ich globálnej skupine.
A práve o to sa teraz hrá.
Vo svojej európskej stratégii Nippon Steel hovorí pri Košiciach o zvyšovaní produktivity a ziskovosti, posune produktového mixu, rozvoji európskych distribučných kanálov a ďalšom skúmaní dekarbonizačných a rastových investícií.
Japonci však identifikovali aj slabé miesta. Medzi nimi sú náklady súvisiace s európskym systémom emisných povoleniek. Zároveň však vravia o technologických transferoch a výrobe kvalitnejších ocelí, okrem iného pre automobilový priemysel.
Otázkou teda nie je iba to, či sa bude v Košiciach naďalej vyrábať oceľ. Dôležitejšie je, aká oceľ sa tam bude vyrábať, akými technológiami a koľko kapitálu je Nippon ochotný do fabriky vložiť.
V pozadí je miliardová modernizácia
Práve tu sa príbeh stretáva s dekarbonizáciou.
Košické oceliarne dlhodobo potrebujú nahradiť časť tradičnej výroby modernejšou technológiou. Pôvodný plán U. S. Steel počítal s dvomi elektrickými oblúkovými pecami a ďalšími technológiami. Celková hodnota projektu sa pohybovala približne na úrovni dvoch miliárd eur a emisie skleníkových plynov sa mali výrazne znížiť.
Na projekt bola pripravená aj rozsiahla verejná podpora. Oceliarne uspeli v podporných schémach, z ktorých mohli získať až približne 600 miliónov eur.
Lenže medzičasom prišla ponuka Nippon Steel na prevzatie americkej materskej spoločnosti a zdĺhavé politické schvaľovanie transakcie v Spojených štátoch. Rozhodovanie o investícii v Košiciach sa odkladalo a pôvodný projekt sa v pripravovanej podobe nerealizoval.
Nippon Steel sa k modernizácii vracia, zatiaľ však v menšom rozsahu. Aktuálne sa hovorí o jednej elektrickej oblúkovej peci.
Práve preto je komunikácia slovenskej vlády s novým vlastníkom dôležitá. Nejde iba o povolenia na jednu technologickú investíciu. V hre sú ceny energií, emisné náklady, infraštruktúra, prípadná štátna podpora a podmienky, za ktorých bude výroba ocele v Košiciach konkurencieschopná aj o desať či dvadsať rokov.
Fico sľubuje Nipponu súčinnosť
Najnovší signál, že vláda považuje budúcnosť oceliarní za strategickú otázku, je pomerne silný. Premiér Robert Fico sa v posledný augustový deň stretol s japonským ministrom zahraničných vecí Tošimicuom Motegim a košická železiareň bola jednou z hlavných tém.
Fico povedal, že vláda je pripravená poskytnúť projektu „maximálnu súčinnosť“ a chce, aby Košice zostali moderným a konkurencieschopným oceliarskym centrom. Zároveň ocenil záväzok Nippon Steel investovať do modernizácie a dekarbonizácie, osobitne do elektrickej oblúkovej pece. Slovensko chce vzťahy s Japonskom povýšiť na strategické partnerstvo.
Kontakty sa nezačali až po dokončení akvizície spoločnosti U. S. Steel. Ministerka hospodárstva Denisa Saková a Tomáš Taraba rokovali so zástupcami Nippon Steel už vo februári 2024 v Tokiu. Jednou z tém bola práve dekarbonizácia fabriky a možnosti jej financovania.
Terajšie vyjadrenie rezortu životného prostredia však naznačuje, že rokovania sa posunuli ďalej. Rezort už hovorí o ich „finálnej fáze“ a priamo ich spája so zachovaním výroby a pracovných miest. Stále však zostáva nezodpovedaná podstatná otázka. Koľko bude výsledná dohoda stáť štát a k čomu sa za to zaviaže Nippon Steel.
Nejde iba o pracovné miesta
U. S. Steel patrí medzi najdôležitejšie priemyselné podniky východného Slovenska a je naň naviazaná sieť dodávateľov a služieb. Jeho budúcnosť preto ovplyvňuje širší región.
Zároveň sa mení priemyselná mapa východu. Pri Košiciach vzniká automobilka Volvo a stredná Európa zostáva mimoriadne koncentrovaným centrom automobilovej výroby. Pre Nippon Steel to vytvára potenciálny trh pre ocele s vyššou pridanou hodnotou.
Príbeh Košíc preto nemožno redukovať na otázku, či sa podarí zachrániť existujúce pracovné miesta. Dôležitejšie bude, či sa vláde podarí presvedčiť Nippon Steel, aby z Košíc urobil miesto, kam budú dlhodobo smerovať kapitál, nové technológie a výroba s vyššou pridanou hodnotou.
To je zároveň praktický test slovenskej priemyselnej politiky. Vláda môže hovoriť o potrebe hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, no pri Nippon Steel dostáva príležitosť ukázať, čo to znamená v praxi.
Košické oceliarne totiž stoja pred transformáciou, ktorá bude v každom prípade drahá. Otázkou je, či ju nový vlastník uskutoční práve na Slovensku v rozsahu, ktorý zabezpečí fabrike perspektívu aj po sprísňovaní európskej klimatickej politiky.
Zmena vlastníka ako príležitosť
Zmena amerického vlastníka na japonského preto nemusí byť pre košické oceliarne iba neistotou. Môže byť aj príležitosťou.
Nippon Steel patrí medzi najväčších svetových producentov ocele a Košice získava priamo do svojej európskej stratégie. Ak Japonci naplnia svoj zámer, že chcú z fabriky vytvoriť kľúčovú európsku základňu, môže to znamenať technologickú modernizáciu a stabilnejšiu perspektívu podniku.
Garancia to však nie je.
O kapitál a nové technológie súťažia jednotlivé závody aj krajiny. Pre investora budú rozhodovať náklady na energie, pracovnú silu, emisné povolenky, regulačné podmienky, dostupnosť infraštruktúry aj podpora štátu.
Preto budú podrobnosti dohody, ktorú Fico a Taraba avizujú na najbližšie týždne, dôležitejšie než politické vyhlásenie o zachovaní výroby.
Slovensko totiž s Nippon Steel nerokuje iba o tom, či v Košiciach zostane 8 500 pracovných miest. Rokuje o tom, akú úlohu bude mať jeden z jeho najdôležitejších priemyselných podnikov v európskom hutníctve nasledujúcich desaťročí.
