Sociálna sieť X označuje obmedzené príspevky alebo účty ako „zadržané“ (withheld) a odkazuje na legislatívu konkrétnych krajín, ktorá z nejakého dôvodu takýto obsah zakazuje.

Spoločnosť uvádza, že ak dostane „platnú a riadne formulovanú žiadosť od oprávneného subjektu, z času na čas je potrebné zamietnuť prístup k určitému obsahu v konkrétnej krajine. Takéto zamietnutia budú obmedzené na konkrétnu jurisdikciu, ktorá vydala platnú právnu požiadavku alebo v ktorej sa zistilo, že obsah porušuje miestne zákony“.

Podobné zásahy sa robili aj v minulosti, no používateľ v drvivej väčšine prípadov nevedel, prečo bol jeho obsah odstránený. X bude v rámci transparentnosti dotknutých používateľov bezodkladne informovať a uvedie, prečo k obmedzeniu došlo.

Ide o mimoriadne dôležitý posun v transparentnosti a v možnostiach verejnosti vidieť štátne zásahy.

Siete priznali, že vlády ich tlačili do cenzúry

Denník Štandard v minulosti informoval o tom, ako napríklad štátna cenzúra Bidenovej administratívy nútila sociálne siete potláčať informácie o pandémii, hoci neboli škodlivé ani nesprávne. Priznal to samotný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, ktorý sa zaviazal, že k podobnému obmedzovaniu už nedôjde.

Podstatné však je, že k nemu dochádzalo na základe oficiálneho tlaku vlády, a to utajeným spôsobom. Verejnosť nemala vedieť, že štát cenzuruje informácie.

Podobné zásahy prebiehali aj v Európskej únii, keď Európska komisia žiadala technologické platformy Meta, Google a TikTok, aby informovali o tom, ako účinne bojovali proti nevhodným politickým názorom, ktoré sa týkali konzervatívnej časti obyvateľstva. Na tento problém upozornil dokument zverejnený Justičným výborom Snemovne reprezentantov USA.

Dokument hovorí aj o tom, že v roku 2023 mala slovenská Rada pre mediálne služby „udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov“. Rada tak mala na pôde Európskej komisie počas prezentácie „vhodnej moderácie obsahu“ v online priestore pred technologickými gigantmi zosmiešňovať Slovákov ako konšpirátorov.

Rada pre mediálne služby poprela, že by jej činnosť bola alebo je zameraná na potláčanie politických vyjadrení v online priestore či na spoluprácu s Komisiou na takýchto aktivitách. Dokument napriek tomu hovorí o cenzorských zásahoch v online priestore voči nepohodlným konzervatívnym názorom, ktoré by mohli ovplyvňovať voľby.

Paradoxom pritom je, že Akt o digitálnych službách vyžaduje, aby príkaz proti nezákonnému obsahu obsahoval právny základ, odôvodnenie, presnú identifikáciu obsahu, informáciu o opravných prostriedkoch a primeraný územný rozsah. Poskytovateľ má o vykonaní príkazu informovať dotknutého používateľa.

Ak však obsah nie je nezákonný, ale iba politicky či ideologicky nevhodný, ako napríklad konzervatívne postoje, skryté obmedzenia tejto povinnosti nepodliehajú.

Zverejňovanie inak skrytých štátnych zásahov v online priestore je preto mimoriadne dôležité. Verejnosť má vďaka tomu prehľad o tom, kto a prečo potrebuje nejaký obsah držať mimo verejného priestoru.

X v Brazílii zverejnila konkrétne mená obmedzených účtov

Sieť X v Saudskej Arábii napríklad zablokovala viac ako 60 účtov disidentov. Majitelia účtov dostali e-maily s informáciou, že obsah bol zadržaný pre povinnosti vyplývajúce zo saudskoarabského práva, pričom k správam mal byť pripojený aj saudský dekrét. Ich účty však zostali dostupné mimo krajiny.

Podobné zásahy sieť vykonala aj pri voľbách v Brazílii, kde sa z odporúčaní sociálnej siete odstraňujú príspevky účtov, ktoré boli označené za problematické. Príspevky nie sú úplne vymazané, naďalej ich vidia sledovatelia a ľudia, ktorí si otvoria daný profil, no algoritmus ich už neponúkne širšiemu publiku.

Sociálna sieť zverejnila zdrojový kód, v ktorom vidno mená konkrétnych používateľov, ktorých obsah je potrebné podľa brazílskeho volebného súdu obmedzovať.

V Austrálii zase komisár pre elektronickú bezpečnosť požadoval celosvetové odstránenie záberov teroristického útoku v kostole z roku 2024. X obsah obmedzila v Austrálii, odmietla ho však vymazať globálne. Federálny súd nepredĺžil dočasný príkaz na celosvetové odstránenie a regulátor neskôr konanie zastavil.

X v auguste 2026 spustila aj pilotný nástroj „Under the Hood“, ktorý vybraným používateľom umožňuje stiahnuť údaje o označeniach aplikovaných na ich účty alebo príspevky. Ide napríklad o označenia obsahu ako spamu, obsahu pre dospelých či neautentického správania.

Technologická spoločnosť tak reálne zobrazuje upozornenia pri obsahu zadržanom v konkrétnej krajine, posiela používateľom oznámenia, zverejňuje súhrnné štatistiky, informuje o vybraných súdnych príkazoch a v prípade Brazílie odhalila štátom vynútený filter priamo v otvorenom kóde.

Skrytí štátni cenzori boli aj na Slovensku

Tento proces transparentnosti je dôležitý aj z hľadiska ochrany práv samotných používateľov, ktorí sa tak môžu prostredníctvom súdnej žaloby domáhať ochrany pred štátnou cenzúrou. To platí aj v prípade neformálneho nátlaku štátu alebo jeho orgánov bez formálneho rozhodnutia. Úradník platformu „upozorní“, tá obsah stiahne, no žiadny formálny akt neexistuje.

V Slovenskej republike podobné praktiky odhalil denník Marker. Podľa denníka „úradníci za vlády Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora a sčasti aj Roberta Fica žiadali priamo spoločnosť Meta o vymazanie tisícok príspevkov, okrem iného aj tých kritických k prezidentke Zuzane Čaputovej a iným štátnym predstaviteľom“.

Interné dokumenty, ku ktorým sa Marker dostal, majú hovoriť aj o tom, že úradníci „žiadali odstraňovať kritiku ideológie LGBT, Ukrajiny, zelených politík a pandemických opatrení a prekážal im tiež negatívny pohľad na vítanie nelegálnych imigrantov. Podnety smerovali najmä na sieť Facebook, ktorá je na Slovensku najpoužívanejšia“.

Ústava SR zakazuje cenzúru

Ústava SR garantuje slobodu prejavu aj právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a zakazuje cenzúru. Za cenzúru sa v ústavnom zmysle považuje štátne obmedzovanie prejavu bez zákonného dôvodu. Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom napríklad v prípade nevyhnutnosti ochrany bezpečnosti štátu a ďalších ústavou chránených hodnôt.

Ak by štátny orgán bez riadneho zákonného dôvodu požadoval obmedzenie alebo odstránenie obsahu na sieti X, používateľ by bol na tento zásah upozornený. Ak by používateľ dospel k záveru, že ide o štátnu cenzúru, mohol by sa žalobou na súde domáhať posúdenia primeranosti a oprávnenosti takéhoto zásahu.

V prípade, že by nezákonný zásah štátu spôsobil preukázateľnú škodu alebo inú ujmu, napríklad ľuďom, ktorí si zarábajú tvorbou obsahu na internete, mohli by od štátu žiadať náhradu spôsobenej škody.

Ak by boli praktiky, na ktoré upozornil Marker, prítomné na sieti X a tá by ich transparentne označila, možno hovoriť o vysokej šanci dotknutých účtov na úspech v súdnom konaní.

Kritika migračnej politiky, určitej ideológie či pandemických opatrení, o ktorých opodstatnenosti teraz pred americkým Senátom mlčí ich architekt, doktor Anthony Fauci, rozhodne nespĺňa definíciu nezákonného obsahu.

Muskovu snahu objasniť štátne zásahy do online obsahu treba privítať.

História opakovane ukazuje, že politické a ideologické kruhy umlčiavali svojich názorových oponentov bez objektívneho právneho základu. Robili to preto, lebo mali moc a chceli si ju udržať. Neváhali pritom využívať skryté metódy a potláčať aj objektívne informácie.

Ide o priamy zásah do samotného srdca demokracie.