Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zaútočil na americké základne v Bahrajne a Kuvajte

Iránske Revolučné gardy oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Bahrajne a Kuvajte ako odvetu za nové nočné americké údery na iránske ciele.

Podľa Teheránu boli terčom základňa Piatej flotily USA v Bahrajne aj letecká základňa Alí as-Sálim v Kuvajte, pričom iránska armáda tvrdí, že zostrelila aj americký dron MQ-9.

V Bahrajne a Kuvajte sa rozozvučali sirény protivzdušnej obrany a kuvajtská armáda potvrdila zásahy proti raketám a dronom.

Spojené štáty predtým zaútočili na desiatky cieľov vrátane plavidiel Revolučných gárd a zároveň obnovili obmedzenia na iránsky vývoz ropy. Dôvodom boli podľa Washingtonu útoky na tankery v Hormuzskom prielive, z ktorých obviňuje Teherán.

Ten označil americké kroky za porušenie prímeria a pohrozil tvrdou odvetou. Výbuchy hlásili aj z iránskych prístavných oblastí vrátane Chárgu, ktorý je kľúčový pre export iránskej ropy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

DNA aj video spájajú Tylera Robinsona s vraždou Kirka

Na súde v americkom štáte Utah pokračuje predbežné pojednávanie v prípade vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Prokuratúra predstavila videozáznam, ktorý podľa vyšetrovateľov zachytáva 23-ročného Tylera Robinsona na pozícii ostreľovača na streche budovy Utah Valley University tesne pred výstrelom.

Robinson čelí siedmim obvineniam vrátane úkladnej vraždy a prokurátori plánujú žiadať trest smrti. Vyšetrovatelia zároveň uviedli, že DNA obžalovaného aj jeho spolubývajúceho našli na skrutkovači a uteráku obalenom okolo pušky, ktorú považujú za vražednú zbraň.

Obhajoba spochybňuje spoľahlivosť DNA dôkazov a naznačuje, že do prípadu mohla byť zapojená ďalšia osoba.

Podľa prokuratúry Robinson útočil pre Kirkove konzervatívne postoje k otázkam sexuality a rodovej identity.

V správach svojmu spolubývajúcemu údajne napísal, že Kirka zabil, pretože mal „dosť jeho nenávisti“. Prípad patrí medzi najsledovanejšie prípady politicky motivovaného násilia v USA.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump na samite otvoril otázku budúcnosti NATO aj Grónska

Lídri európskych krajín NATO sa na samite v Ankare snažia presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby opätovne potvrdil záväzok Spojených štátov voči aliancii. Trump pred rokovaniami kritizoval NATO za údajne nedostatočnú podporu USA počas vojny s Iránom a naznačil, že z Európy môže stiahnuť ďalšie americké jednotky.

Európske štáty sa medzitým pokúsili zmierniť napätie predstavením nových zbrojných kontraktov v hodnote najmenej 50 miliárd dolárov, čím reagovali na dlhodobé americké požiadavky na vyššie obranné výdavky.

Trump zároveň kritizoval taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú za postoj k Iránu a zopakoval, že USA by mali ovládať Grónsko, čo dánska premiérka Mette Frederiksenová odmietla.

Návrh záverečného vyhlásenia samitu obsahuje potvrdenie „železného záväzku“ ku kolektívnej obrane.

Európski lídri zároveň zdôrazňujú, že sú pripravení prevziať väčšiu časť zodpovednosti za bezpečnosť Európy, no chcú, aby prípadné obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti prebehlo koordinovane a bez oslabenia obrany voči Rusku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Agent ICE smrteľne postrelil muža z Mexika

Agent amerického Úradu pre imigráciu a colnú správu (ICE) v utorok v Houstone smrteľne postrelil muža. Zosnulý bol identifikovaný ako Lorenzo Salgado Araujo. Agentúra ho opísala ako mexického štátneho príslušníka a „nelegálneho cudzinca“, ktorý sa pokúsil vyhnúť zatknutiu počas „cieľovej kontrolnej operácie“ federálnych imigračných úradníkov.

Agentúra Reuters nemohla okamžite overiť imigračný status tohto muža ani okolnosti streľby.

Syn zastreleného vodiča povedal španielsky hovoriacej televíznej stanici Telemundo Houston, že jeho otca zastrelili, keď v tejto oblasti hľadal pracovníkov.

Podľa verzie incidentu, ktorú poskytla ICE, Salgado „narazil do vozidla príslušníkov ICE, odmietol uposlúchnuť viaceré ústne príkazy a použil svoje vozidlo ako zbraň v pokuse prejsť príslušníka ICE.“ Konfrontácia vyústila do toho, že „príslušník (ICE) vystrelil zo zbrane v sebaobrane“ a zasiahol vodiča, ktorý po prevoze do nemocnice zomrel.

Video, ktoré natočil náhodný svedok a ktoré zverejnila stanica KRIV-TV, pobočka siete Fox v Houstone, zachytáva dvoch agentov sklonených nad mužom ležiacim na ulici na strane vodiča bielej dodávky. Na druhej strane dodávky sú vidieť ďalší dvaja muži na zemi v putách.

Od januára 2025, keď americký prezident Donald Trump začal svoje druhé funkčné obdobie a nariadil rozsiahle deportačné razie, bolo federálnymi imigračnými úradníkmi zastrelených a zabitých najmenej šesť ľudí.

V niekoľkých prípadoch sa stalo, že počiatočné vyhlásenia imigračných orgánov o boli spochybnené videozáznamami alebo inými dôkazmi, a to aj pred súdom.

(reuters, sak)

Minúta  |  

NATO plánuje nakúpiť švédske lietadlá včasnej výstrahy GlobalEye

Severoatlantická aliancia (NATO) v utorok oznámila, že plánuje investovať približne 4,5 miliardy dolárov do nákupu až desiatich lietadiel včasnej výstrahy GlobalEye od švédskej spoločnosti Saab. Majú nahradiť starnúcu letku amerických strojov E-3 Sentry z čias studenej vojny.

NATO uprednostnilo švédskeho výrobcu lietadiel typu AWACS pred konkurenčnou ponukou E-7 Wedgetail americkej spoločnosti Boeing. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte uviedol, že lietadlá GlobalEye, ktoré sú postavené na platforme kanadských menších luxusných strojov Bombardier Global 6500, by mohli zasiahnuť aj proti hrozbám, ako sú roje dronov.

„Týmto spôsobom zabezpečíme, že kapacity NATO v oblasti sledovania a včasného varovania zostanú silné a vierohodné aj v nasledujúcich desaťročiach,“ povedal Rutte počas fóra obranného priemyslu v rámci summitu NATO v Ankare.

Formálne oznámenie plánu nákupu strojov GlobalEye znamená, že NATO teraz vstupuje do rokovaní so spoločnosťou Saab. Jej generálny riaditeľ Micael Johansson odhadol hodnotu nákupu na až 4,5 miliardy dolárov. Novinárom povedal, že Saab by mohla s dodávkami začať v roku 2030, ak by sa príslušná dohoda podpísala čoskoro.

Konečný počet lietadiel, ktoré sa niekoľko členských štátov NATO chystá kúpiť, zatiaľ nie je známy.

(reuters, im)

Minúta  |  

USA po útokoch na tankery zrušili povolenie na predaj iránskej ropy

Spojené štáty sa rozhodli zrušiť dočasné povolenie, ktoré umožňovalo predaj iránskej ropy. Nemenovaný americký predstaviteľ uviedol, že konanie Iránu v Hormuzskom prielive je úplne neprijateľné a bude za to niesť následky. USA k tomuto kroku pristúpili po útokoch na tankery v strategickej úžine.

Všeobecnú licenciu, ktorá pôvodne na dva mesiace rušila sankcie na ťažbu, dodávky a predaj surovej ropy, ropných a petrochemických produktov iránskeho pôvodu do USA, oznámilo americké ministerstvo financií 22. júna. USA sa k tomu zaviazali v rámci memoranda o porozumení s Iránom.

„Ako prezident (Donald) Trump a jeho administratíva opakovane zdôraznili, platné memorandum o porozumení s Iránom je výlučne založené na plnení záväzkov,“ uviedol americký predstaviteľ citovaný stanicou CNBC.

Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO) informovala, že počas utorka boli v Hormuzskom prielive zasiahnuté neznámymi projektilmi tri tankery. Podobné údery na plavidlá v úžine v júni podnietili USA vykonať útoky na ciele v Iráne. Obe strany sa následne vzájomne obvinili z porušenia predbežnej rámcovej dohody.

K zodpovednosti za utorkové zásahy tankerov v Hormuzskom prielive sa dosiaľ nikto neprihlásil a Teherán sa k tomu taktiež bezprostredne nevyjadril. Predstaviteľ USA pod podmienkou zachovania anonymity povedal, že podľa predbežných informácií na tri komerčné lode vypálil práve Irán.

K možnej eskalácii podľa Reuters dochádza v čase, keď sa Washington a Teherán snažia vypracovať konečnú mierovú dohodu, ktorá by obmedzila iránsky jadrový program a zrušila niektoré sankcie uvalené na Teherán vrátane tých, ktoré sa týkajú vývozu ropy.

(reuters, tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.