Preskočiť na obsah
  |  

Forbes: Ruské sily sa vedia adaptovať lepšie než v roku 2022

Ruská armáda sa za viac ako štyri roky vojny na Ukrajine výrazne zmenila a dnes sa dokáže prispôsobovať podstatne rýchlejšie než na začiatku invázie v roku 2022. Upozorňuje na to magazín Forbes, podľa ktorého Moskva vybudovala systém, ktorý efektívne prenáša skúsenosti z bojiska do celej armády.

Kľúčovú úlohu zohráva centrum bezpilotných technológií Rubikon, založené v auguste 2024. Jeho hlavnou úlohou je ničiť ukrajinské drony, systémy elektronického boja a logistické trasy v hĺbke 10 až 40 kilometrov za frontovou líniou.

Podľa odborníkov tento model zvyšuje efektivitu ruských operácií a postupne sa rozširuje do ďalších jednotiek. Ukrajinskí vojaci zároveň upozorňujú, že rastúca aktivita ruských dronov výrazne komplikuje zásobovanie frontu.

Hoci nie všetky nové technológie sú nasadené rovnomerne, analytici sa zhodujú, že budúcnosť bojov bude závisieť od toho, ktorá strana dokáže rýchlejšie premieňať technologické inovácie na systematicky budovanú vojenskú výhodu.

(mja)

  |  

FIFA otvorí diskusiu o návrate ruských reprezentácií

FIFA potvrdila, že bude analyzovať rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý zrušil odporúčanie vylučovať ruské tímy z medzinárodných športových súťaží. Podľa televízie Sky News by svetová futbalová federácia mohla začať formálnu diskusiu o zrušení zákazu štartu ruských reprezentácií, ktorý platí od roku 2022.

Ruské tímy sa pre sankcie nemohli zúčastniť kvalifikácií na majstrovstvá sveta mužov v rokoch 2022 a 2026 ani ženského šampionátu 2023.

Prezident FIFA Gianni Infantino už vo februári naznačil, že návrat Ruska treba zvážiť, keďže zákaz podľa neho nepriniesol očakávaný efekt.

FIFA zároveň už skôr povolila štart ruskej reprezentácie hráčov do 15 rokov na mládežníckych majstrovstvách sveta.

(mja)

  |  

USA sprísnili dohľad nad AI, GPT-5.6 však dostal zelenú

Americké ministerstvo obchodu podľa portálu Axios schválilo rozšírené sprístupnenie nového modelu umelej inteligencie GPT-5.6 od spoločnosti OpenAI po dodatočnom testovaní v rámci nového vládneho dohľadu nad najvýkonnejšími AI systémami.

OpenAI plánuje model uvoľniť širšiemu okruhu používateľov ešte tento týždeň po sérii technických konzultácií s predstaviteľmi americkej vlády.

Minulý mesiac firma na žiadosť Washingtonu odložila úplné uvedenie do prevádzky a poskytla prístup len vybraným overeným partnerom.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sprísnila kontrolu nad pokročilými modelmi pre obavy z toho, že by ich mohli zneužiť štáty ako Čína či Rusko na kybernetické alebo vojenské účely.

Nový rámec umožňuje vývojárom dobrovoľne poskytnúť vláde prístup k najpokročilejším modelom až na 30 dní pred ich uvedením na trh.

(reuters, mja)

  |  

Irán zaútočil na americké základne v Bahrajne a Kuvajte

Iránske Revolučné gardy oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Bahrajne a Kuvajte ako odvetu za nové nočné americké údery na iránske ciele.

Podľa Teheránu boli terčom základňa Piatej flotily USA v Bahrajne aj letecká základňa Alí as-Sálim v Kuvajte, pričom iránska armáda tvrdí, že zostrelila aj americký dron MQ-9.

V Bahrajne a Kuvajte sa rozozvučali sirény protivzdušnej obrany a kuvajtská armáda potvrdila zásahy proti raketám a dronom.

Spojené štáty predtým zaútočili na desiatky cieľov vrátane plavidiel Revolučných gárd a zároveň obnovili obmedzenia na iránsky vývoz ropy. Dôvodom boli podľa Washingtonu útoky na tankery v Hormuzskom prielive, z ktorých obviňuje Teherán.

Ten označil americké kroky za porušenie prímeria a pohrozil tvrdou odvetou. Výbuchy hlásili aj z iránskych prístavných oblastí vrátane Chárgu, ktorý je kľúčový pre export iránskej ropy.

(reuters, mja)

  |  

DNA aj video spájajú Tylera Robinsona s vraždou Kirka

Na súde v americkom štáte Utah pokračuje predbežné pojednávanie v prípade vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Prokuratúra predstavila videozáznam, ktorý podľa vyšetrovateľov zachytáva 23-ročného Tylera Robinsona na pozícii ostreľovača na streche budovy Utah Valley University tesne pred výstrelom.

Robinson čelí siedmim obvineniam vrátane úkladnej vraždy a prokurátori plánujú žiadať trest smrti. Vyšetrovatelia zároveň uviedli, že DNA obžalovaného aj jeho spolubývajúceho našli na skrutkovači a uteráku obalenom okolo pušky, ktorú považujú za vražednú zbraň.

Obhajoba spochybňuje spoľahlivosť DNA dôkazov a naznačuje, že do prípadu mohla byť zapojená ďalšia osoba.

Podľa prokuratúry Robinson útočil pre Kirkove konzervatívne postoje k otázkam sexuality a rodovej identity.

V správach svojmu spolubývajúcemu údajne napísal, že Kirka zabil, pretože mal „dosť jeho nenávisti“. Prípad patrí medzi najsledovanejšie prípady politicky motivovaného násilia v USA.

(reuters, mja)

  |  

Trump na samite otvoril otázku budúcnosti NATO aj Grónska

Lídri európskych krajín NATO sa na samite v Ankare snažia presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby opätovne potvrdil záväzok Spojených štátov voči aliancii. Trump pred rokovaniami kritizoval NATO za údajne nedostatočnú podporu USA počas vojny s Iránom a naznačil, že z Európy môže stiahnuť ďalšie americké jednotky.

Európske štáty sa medzitým pokúsili zmierniť napätie predstavením nových zbrojných kontraktov v hodnote najmenej 50 miliárd dolárov, čím reagovali na dlhodobé americké požiadavky na vyššie obranné výdavky.

Trump zároveň kritizoval taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú za postoj k Iránu a zopakoval, že USA by mali ovládať Grónsko, čo dánska premiérka Mette Frederiksenová odmietla.

Návrh záverečného vyhlásenia samitu obsahuje potvrdenie „železného záväzku“ ku kolektívnej obrane.

Európski lídri zároveň zdôrazňujú, že sú pripravení prevziať väčšiu časť zodpovednosti za bezpečnosť Európy, no chcú, aby prípadné obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti prebehlo koordinovane a bez oslabenia obrany voči Rusku.

(reuters, mja)