Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico chce rýchly rozpočet, aj zmenu politického systému

Premiér Robert Fico (Smer) verí, že čím skôr sa podarí schváliť štátny rozpočet na budúci rok, o to väčšiu stabilitu bude mať súčasná vládna koalícia. V rozhovore pre TASR však pripustil, že rokovania môžu byť zdĺhavé, keďže koalíciu tvoria ideovo rozdielne strany a zároveň sa blížia parlamentné voľby.

Podľa Fica bude potrebné hľadať kompromisy, pričom nevylúčil ani napätie vyplývajúce z predvolebnej atmosféry či výsledkov prieskumov verejnej mienky.

Ak sa partneri nedohodnú skôr, rozpočet by sa podľa neho mohol schvaľovať až v decembri. Zdôraznil však, že Smer nemá záujem vyvolávať konflikty vo vládnej koalícii a jeho cieľom zostáva dovládnuť do riadnych volieb.

Premiér zároveň zopakoval, že Slovensko by potrebovalo zmenu politického systému smerom k súťaži väčších hodnotovo príbuzných blokov namiesto veľkého počtu samostatných strán.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Na súde sa prehrávajú telefonáty Kočnera z väzby

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje hlavné pojednávanie v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov.

Súd v stredu prehráva telefonické hovory obžalovaného Mariana Kočnera z obdobia jeho väzby. Na pojednávaní je prítomný aj bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth, pričom pri jeho výpovediach majú odstraňovať rozpory.

Tóth už v júni počas trojdňového výsluchu opisoval okolnosti, ktoré v ňom vyvolali podozrenie voči Kočnerovi a Alene Zsuzsovej v súvislosti s objednávkou vraždy.

Najvyšší súd SR už dvakrát zrušil rozsudky v tejto kauze, preto sa prípad po tretí raz prejednáva na Špecializovanom trestnom súde.

Okrem toho čelia Kočner a Zsuzsová obžalobe aj za prípravu vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho, ku ktorým napokon nedošlo.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko sa snaží rušiť Starlink a maskovať zásoby, reaguje na útoky

Ruská armáda sa snaží obmedziť úspechy ukrajinských dronových útokov na ciele hlboko za frontovou líniou zavádzaním nových obranných opatrení.

Podľa veliteľov ukrajinských bezpilotných jednotiek Rusko maskuje vojenské zásoby v civilných vozidlách, využíva menšie vedľajšie cesty a nasadzuje výkonné systémy elektronického boja na rušenie satelitnej siete Starlink, prostredníctvom ktorej Ukrajina riadi väčšinu svojich dronov stredného doletu.

Ukrajinské jednotky tvrdia, že identifikovali viacero ruských rušiacich systémov Volna Kupol Garant, ktoré sa následne stali terčom ich útokov.

Podľa analytikov patria ukrajinské dronové operácie medzi najvýznamnejšie inovácie vojny, keďže narušujú ruskú logistiku, zásobovanie aj protivzdušnú obranu.

Odborníci však upozorňujú, že ak Rusko rozšíri výrobu rušiacich zariadení, môže výrazne skomplikovať ďalšie ukrajinské operácie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Americké útoky na Irán boli nevyhnutné, tvrdí šéf NATO

Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil nové americké vojenské údery proti Iránu za „absolútne nevyhnutné“. Podľa neho Spojené štáty reagovali primerane na to, čo označil za porušenie prímeria zo strany Teheránu po útokoch na tankery v Hormuzskom prielive.

USA podnikli nálety na iránske ciele a obnovili obmedzenia na vývoz iránskej ropy.

Rutte sa zároveň pred samitom NATO v Ankare snažil rozptýliť pochybnosti o záväzku Washingtonu voči Aliancii. Zdôraznil, že Spojené štáty zostávajú plne oddané NATO, no zároveň majú oprávnené očakávania, že európske krajiny a Kanada zvýšia svoje obranné výdavky.

Podľa Rutteho je práve väčšia ochota spojencov investovať do obrany významným úspechom samitu, ktorý podľa jeho slov predstavuje aj strategickú prehru ruského prezidenta Vladimira Putina.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Dánsko odkázalo Trumpovi, že Grónsko nie je na predaj

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na samite NATO v Ankare vyhlásila, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia Aliancie vrátane Grónska.

Reagovala tak na opätovné vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by Spojené štáty mali získať kontrolu nad týmto autonómnym dánskym územím.

Frederiksenová zdôraznila, že Grónsko nie je na predaj a pripomenula princíp kolektívnej obrany, na ktorom NATO stojí. Podľa nej sa členské štáty musia navzájom podporovať v prípade ohrozenia ktoréhokoľvek spojenca.

Trumpove výroky o Grónsku dlhodobo vyvolávajú napätie vo vzťahoch medzi Washingtonom a Kodaňou, hoci obe krajiny patria medzi zakladajúcich členov NATO. Téma sa v posledných mesiacoch rieši najmä na diplomatickej úrovni.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko opäť zaútočilo na Kyjev, Ukrajine chýbajú rakety Patriot

Rusko v noci opäť zaútočilo na Kyjev balistickými raketami už tretíkrát za necelý týždeň. Podľa ukrajinských úradov si útok vyžiadal jednu obeť a ďalších dvoch zranených. Ruské sily pri útoku použili päť balistických rakiet a 169 dronov.

Ukrajinská protivzdušná obrana síce zneškodnila viac ako 80 percent dronov, no ani jednu z balistických rakiet sa jej nepodarilo zostreliť. Kyjev dlhodobo upozorňuje, že mu chýbajú americké rakety do systémov Patriot, ktoré sú schopné ničiť balistické ciele.

Poškodené boli skladové priestory aj neobytná budova. Raketový útok hlásil aj Charkov.

K úderom došlo počas samitu NATO v Ankare, kde sa má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Očakáva sa, že jednou z hlavných tém rokovania bude posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Trump zároveň vyhlásil, že vojnu je podľa neho možné čoskoro ukončiť.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.