Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Osem krajín zablokovalo ďalší krok Srbska do Európskej únie

Veľvyslanci členských krajín EÚ nedosiahli v Bruseli jednomyseľnosť v otázke integračných ambícií Srbska. Osem z 27 štátov sa rázne postavilo proti otvoreniu ďalšieho kola prístupových rokovaní, konkrétne tretieho klastra zameraného na konkurencieschopnosť a inkluzívny rast. Píše Euronews.

Proti srbskému postupu hlasovali Holandsko, Švédsko, Fínsko, Belgicko, Estónsko, Litva, Bulharsko a Chorvátsko. Hlavným dôvodom ich odporu boli pretrvávajúce nedostatky v oblasti právneho štátu a skutočnosť, že sa Belehrad doteraz nepripojil k sankciám voči Rusku.

Tri členské štáty, ktoré majú menej výhrad, ale nie sú presvedčené, sú Dánsko, Luxembursko a Lotyšsko. Naopak, k výrazným podporovateľom patrilo Francúzsko na čele s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré varuje pred možným odcudzením tohto západobalkánskeho regiónu.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová odporučila klaster otvoriť, pričom poukázala na pozitívny vývoj a reformy v súdnictve, ktoré srbský prezident Aleksandar Vučić presadil po odporúčaniach Benátskej komisie.

Srbsko podalo žiadosť o členstvo už v roku 2009. Aj keď krajina odmieta proruskú orientáciu a s Úniou úzko spolupracuje v boji proti obchádzaniu sankcií či finančne pomáha Kyjevu, na pokračovanie rozhovorov potrebuje absolútny súhlas všetkých členov.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini a Babiš sa zhodli na záujme posilniť východné krídlo NATO

Slovenský prezident Peter Pellegrini a český premiér Andrej Babiš na stredajšom bilaterálnom rokovaní počas samitu Severoatlantickej aliancie v tureckej Ankare ocenili obnovenie spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády.

„Zhodli sme sa, že ako spojenci máme spoločný záujem posilňovať východné krídlo NATO,“ napísal slovenský prezident na sociálnej sieti.

V tureckej Ankare sa v utorok a v stredu stretli na samite NATO prezidenti alebo premiéri 32 členských štátov. Očakáva sa, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc.

Európski lídri sa zároveň budú snažiť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi dokázať plnenie sľubu z minuloročného samitu v Haagu, že do roku 2035 budú vynakladať na obranu každoročne najmenej päť percent HDP.

Slovensko v Ankare zastupuje prezident Peter Pellegrini. Súčasťou delegácie sú aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).

(tasr, max)

Minúta  |  

Meloniová chce deportovať odsúdených cudzincov

Strana Bratia Talianska (Fratelli d'Italia) premiérky Giorgie Meloniovej predstavila návrh zákona, ktorý sprísňuje postup voči cudzincom odsúdeným za trestné činy.

Podľa návrhu by všetci občania krajín mimo EÚ, ktorí dostanú trest odňatia slobody dlhší ako jeden rok, boli deportovaní do svojej vlasti bez ohľadu na ich súhlas.

Vyhostenie by sa uskutočňovalo na základe bilaterálnych dohôd medzi Talianskom a príslušnými štátmi. Odsúdení by mohli deportáciu napadnúť len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak by im doma hrozili neľudské zaobchádzanie alebo trest smrti.

Návrh zároveň rozširuje okruh trestných činov, za ktoré môže byť cudzincom odobraté talianske občianstvo.

Sprísnenie migračnej politiky prichádza pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, keď vládne strany čelia rastúcej konkurencii hnutia Futuro Nazionale.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Spojenci nechcú dráždiť Trumpa, ďalší samit NATO zvažujú odložiť

Severoatlantická aliancia vážne uvažuje o zrušení alebo odložení svojho budúcoročného samitu. Cieľom tohto kroku je podľa agentúry Bloomberg najmä znížiť napätie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý patrí k častým kritikom Aliancie, a zároveň predísť upriameniu pozornosti na nízke obranné výdavky hostiteľskej krajiny.

Diskusia o upustení od každoročného formátu stretnutí lídrov nabrala na obrátkach počas aktuálneho stretnutia v Ankare. Trump do Turecka pricestoval najmä z dôvodu dobrých vzťahov s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a svoju prítomnosť opäť využil na spochybňovanie relevantnosti celého paktu.

Zdroje oboznámené s tajnými rokovaniami uviedli, že plánovaný samit v Albánsku by mohli odsunúť práve preto, aby americký prezident nedostal ďalšiu verejnú platformu na znevažovanie spojencov. Albánsko navyše dlhodobo neplnilo záväzok vynakladať na obranu aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa snaží zachovať každoročnú kontinuitu vrcholných schôdzok a na Trumpa chcel zapôsobiť prezentovaním globálneho zvyšovania vojenských rozpočtov členských štátov.

Či táto stratégia reálne funguje, zostáva nejasné. Vysoký vojenský predstaviteľ NATO Giuseppe Cavo Dragone pre Bloomberg TV potvrdil, že samit sa v Albánsku určite uskutoční, no otázka, či to bude už budúci rok alebo až neskôr, zostáva otvorená.

(max)

Minúta  |  

Prokuratúra podala obžalobu pre podvod za takmer 24 miliónov

Krajská prokuratúra v Košiciach ukončila vyšetrovanie rozsiahleho prípadu podvodného vylákania peňazí pod zámienkou investovania na finančných trhoch a do kryptoaktív. Prokurátor podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu na dve fyzické a dve právnické osoby.

Podľa obžaloby obvinení od februára 2015 do júla 2019 prostredníctvom sofistikovaného podvodného systému uviedli do omylu stovky ľudí v 1 032 prípadoch na viacerých miestach Slovenska.

Celková škoda dosiahla podľa prokuratúry takmer 23,8 milióna eur, pričom viac ako 17 miliónov eur údajne vzniklo spoločným konaním oboch obvinených fyzických osôb a dvoch právnických osôb.

Ak súd obžalovaných uzná vinnými, fyzickým osobám hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Program Slovensko vedie v čerpaní eurofondov

Slovensko ku koncu júna 2026 vyčerpalo z eurofondov programového obdobia 2021 až 2027 celkovo 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 19,14 percenta z celkovej alokácie 12,79 miliardy eur.

Oproti máju sa čerpanie zvýšilo o 0,91 percentuálneho bodu. Najväčší objem financií smeruje cez Program Slovensko, z ktorého bolo vyčerpaných 2,404 miliardy eur, teda 19,09 percenta pridelených prostriedkov.

Najvýraznejší medzimesačný nárast zaznamenal program Interreg Slovensko – Česko, kde čerpanie vzrástlo o viac ako päť percentuálnych bodov na 25,27 percenta.

Program INTERACT IV dosiahol najvyššiu mieru čerpania spomedzi všetkých programov, a to viac ako 40 percent.

Naopak, z programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 sa do konca júna nevyčerpali zatiaľ žiadne finančné prostriedky.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.