Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump potvrdil záujem USA útočiť na Irán aj naďalej

Americký prezident Donald Trump ostro varoval Irán pred ďalšími vojenskými údermi zo strany Spojených štátov, pravdepodobne ešte v stredu večer. Vyhlásil, že Washington podnikne tvrdé útoky v reakcii na predchádzajúce nepriateľské akcie.

Vyjadrenie odznelo pred novinármi na samite NATO v Turecku. Šéf Bieleho domu zároveň potvrdil, že doterajšie memorandum o porozumení, ktoré slúžilo ako počiatočná dohoda o prímerí medzi USA a Iránom, definitívne stratilo platnosť a skončilo sa.

Prezident však výslovne nepotvrdil, či sa Washington vráti k plnohodnotnému vojnovému stavu. Zostáva nejasné, či budú bilaterálne rokovania o trvalej mierovej dohode ešte pokračovať. „Neviem, či dosiahneme dohodu. Možno to urobíme aj bez dohody,“ okomentoval.

Napätie eskalovalo po tom, ako Irán zaútočil na americké vojenské objekty v Kuvajte a Bahrajne ako odvetu za incidenty s tankermi v Hormuzskom prielive. Tieto konflikty okamžite vyhnali ceny ropy nahor a vyvolali vážne bezpečnostné obavy v regióne.

Podľa aktuálnych námorných údajov sa najmenej štyri veľké ropné a plynové tankery radšej otočili, než by riskovali plavbu cez túto strategickú zásobovaciu trasu.

(reuters, max)

Minúta  |  

FT: Tesco zvažuje odchod zo Slovenska a okolitých krajín

Britský maloobchodný reťazec Tesco zvažuje predaj svojich prevádzok v strednej Európe, konkrétne na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Tento krok by definitívne ukončil tri desaťročia trvajúce ambície vybudovať globálne impérium.

Podľa zdrojov Financial Times už spoločnosť spolupracuje s bankármi na analýze možností pre túto divíziu, ktorá v regióne prevádzkuje 561 predajní a zamestnáva viac než 22-tisíc ľudí. Spoločnosť Tesco špekulácie nekomentuje.

Stredoeurópsky biznis, založený v roku 1995 v Maďarsku, je poslednou významnou zahraničnou stopou Tesca mimo Spojeného kráľovstva a Írska. Po účtovnom škandále z roku 2014 firma postupne rozpredala svoje trhy v USA, Južnej Kórei, Thajsku či Poľsku.

Európska divízia vlani vykázala tržby 5,2 miliardy eur, no jej zisk klesol pre silnú konkurenciu diskontov Aldi a Lidl a rastúci regulačný tlak.

Odchod z európskeho regiónu by znamenal zásadný strategický obrat, keďže vedenie ešte nedávno označovalo stredoeurópske obchody za úspešnú a neoddeliteľnú súčasť skupiny.

(max)

Minúta  |  

Bašku na post župana podporili Smer, Hlas, SNS i Republika

Súčasný predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška sa bude v októbrových regionálnych voľbách uchádzať o svoj štvrtý mandát. Oficiálnu kandidatúru oznámil v stredu priamo na Trenčianskom hrade.

Baška do volebného súboja vstupuje ako nominant materskej strany Smer, pričom ho podporí silná koalícia zložená zo strán Hlas, SNS a hnutia Republika. Táto politická štvorka zároveň postaví spoločnú kandidátku na poslancov do krajského zastupiteľstva.

Medzi hlavné priority na nadchádzajúce volebné obdobie zaradil Baška rozvoj ciest, modernizáciu stredných škôl s dôrazom na duálne vzdelávanie, rozširovanie sociálnych služieb a udržanie rozsahu zdravotnej starostlivosti v krajských nemocniciach, ktoré fungujú v novom režime. Na financovanie týchto zámerov plánuje kraj naplno využiť dostupné európske fondy.

Župan zároveň zosumarizoval úspechy uplynulých štyroch rokov, počas ktorých kraj investoval 235 miliónov eur a výrazne zhodnotil svoj majetok. Župa je podľa neho lídrom v budovaní cyklotrás, keďže koncom septembra sprístupní deväťdesiat kilometrov Vážskej cyklomagistrály.

Vďaka masívnym investíciám do infraštruktúry má Trenčiansky kraj aktuálne v najlepšom technickom stave až 92 percent ciest druhej triedy a 82 percent ciest tretej triedy: „Je to najviac spomedzi všetkých krajov,“ uzavrel Baška.

(tasr, max)

Minúta  |  

Osem krajín zablokovalo ďalší krok Srbska do Európskej únie

Veľvyslanci členských krajín EÚ nedosiahli v Bruseli jednomyseľnosť v otázke integračných ambícií Srbska. Osem z 27 štátov sa rázne postavilo proti otvoreniu ďalšieho kola prístupových rokovaní, konkrétne tretieho klastra zameraného na konkurencieschopnosť a inkluzívny rast. Píše Euronews.

Proti srbskému postupu hlasovali Holandsko, Švédsko, Fínsko, Belgicko, Estónsko, Litva, Bulharsko a Chorvátsko. Hlavným dôvodom ich odporu boli pretrvávajúce nedostatky v oblasti právneho štátu a skutočnosť, že sa Belehrad doteraz nepripojil k sankciám voči Rusku.

Tri členské štáty, ktoré majú menej výhrad, ale nie sú presvedčené, sú Dánsko, Luxembursko a Lotyšsko. Naopak, k výrazným podporovateľom patrilo Francúzsko na čele s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré varuje pred možným odcudzením tohto západobalkánskeho regiónu.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová odporučila klaster otvoriť, pričom poukázala na pozitívny vývoj a reformy v súdnictve, ktoré srbský prezident Aleksandar Vučić presadil po odporúčaniach Benátskej komisie.

Srbsko podalo žiadosť o členstvo už v roku 2009. Aj keď krajina odmieta proruskú orientáciu a s Úniou úzko spolupracuje v boji proti obchádzaniu sankcií či finančne pomáha Kyjevu, na pokračovanie rozhovorov potrebuje absolútny súhlas všetkých členov.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini a Babiš sa zhodli na záujme posilniť východné krídlo NATO

Slovenský prezident Peter Pellegrini a český premiér Andrej Babiš na stredajšom bilaterálnom rokovaní počas samitu Severoatlantickej aliancie v tureckej Ankare ocenili obnovenie spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády.

„Zhodli sme sa, že ako spojenci máme spoločný záujem posilňovať východné krídlo NATO,“ napísal slovenský prezident na sociálnej sieti.

V tureckej Ankare sa v utorok a v stredu stretli na samite NATO prezidenti alebo premiéri 32 členských štátov. Očakáva sa, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc.

Európski lídri sa zároveň budú snažiť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi dokázať plnenie sľubu z minuloročného samitu v Haagu, že do roku 2035 budú vynakladať na obranu každoročne najmenej päť percent HDP.

Slovensko v Ankare zastupuje prezident Peter Pellegrini. Súčasťou delegácie sú aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).

(tasr, max)

Minúta  |  

Meloniová chce deportovať odsúdených cudzincov

Strana Bratia Talianska (Fratelli d'Italia) premiérky Giorgie Meloniovej predstavila návrh zákona, ktorý sprísňuje postup voči cudzincom odsúdeným za trestné činy.

Podľa návrhu by všetci občania krajín mimo EÚ, ktorí dostanú trest odňatia slobody dlhší ako jeden rok, boli deportovaní do svojej vlasti bez ohľadu na ich súhlas.

Vyhostenie by sa uskutočňovalo na základe bilaterálnych dohôd medzi Talianskom a príslušnými štátmi. Odsúdení by mohli deportáciu napadnúť len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak by im doma hrozili neľudské zaobchádzanie alebo trest smrti.

Návrh zároveň rozširuje okruh trestných činov, za ktoré môže byť cudzincom odobraté talianske občianstvo.

Sprísnenie migračnej politiky prichádza pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, keď vládne strany čelia rastúcej konkurencii hnutia Futuro Nazionale.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.