Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová viní Migaľa z utajovania štúdie

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) obvinila ministra investícií Samuela Migaľa (nom. Smeru) z utajovania kľúčových dokumentov k pripravovanému IT projektu za 105 miliónov eur. Podľa nej ministerstvo odmietlo v rámci interpelácie sprístupniť štúdiu uskutočniteľnosti za 170-tisíc eur.

Remišová upozornila, že plánovaný systém proti daňovým podvodom sa javí ako brutálne predražený, pričom poukázala na Maďarsko, kde podobné riešenie stálo 28 miliónov eur. Plošné utajovanie s odvolaním sa na informačnú bezpečnosť podľa nej nemá oporu v zákone a zvažuje preto ďalšie právne kroky.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie tieto obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že žiaden kšeft nechystá. Podľa rezortu poslankyňa nepochopila rozdiel medzi projektovým zámerom, štúdiou a reálnou realizáciou.

Rezort zdôraznil, že aktuálne neobstaráva ani nerealizuje žiaden systém na zamedzenie podvodom s DPH, iba predložil návrh riešenia s odhadom nákladov od medzinárodnej konzultačnej firmy.

Ak by sa vládny kabinet s týmto opatrením v budúcnosti stotožnil, išlo by o medzinárodnú zmluvu a spoluprácu so susedným Maďarskom. Ministerstvo uzavrelo tému tým, že projekt by sa nerealizoval ako súkromný biznis, pričom predpokladaná finančná návratnosť navrhovaného systému by bola zhruba do pol roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel žaluje Maďarsko pre cenové stropy potravín

Európska komisia podnikla právny krok proti maďarským reguláciám cien potravín a zažalovala Budapešť na Súdnom dvore EÚ. Predmetom žaloby je dekrét zavádzajúci desaťpercentný strop na ziskové marže supermarketov pri vybraných produktoch, ako sú mlieko, cukor či hydina. Informuje Euractiv.

Pravidlá schválila v roku 2025 predošlá vláda, no nástupca Péter Magyar ich ponechal v platnosti pre obavy, že ich náhle zrušenie by spôsobilo prudký nárast cien a inflácie.

Komisia argumentuje, že táto legislatíva vychádza z chybného výpočtu prevádzkových nákladov. Reťazce sú tak nútené predávať tovar so stratou. Opatrenie je navyše diskriminačné, keďže stanovená hranica obratu postihuje takmer výlučne veľkých zahraničných maloobchodníkov, kým menších domácich predajcov od povinnosti oslobodzuje.

Na zrušenie regulácie už apeluje aj guvernér maďarskej centrálnej banky Mihály Varga.

Tento krok prehlbuje dlhodobý konflikt medzi Bruselom a Maďarskom. Krajina už čelí súdu za špeciálnu maloobchodnú daň, proti ktorej ostro protestuje napríklad rakúsky Spar. Naopak, nemecká sieť Penny Market minulý mesiac na súde Únie úspešne zvrátila starší maďarský dekrét z roku 2023 o povinných zľavách, čo pre nadnárodných maloobchodníkov predstavuje významné právne víťazstvo.

(max)

Minúta  |  

Kráľ Karol III. udelil milosť poslednej popravenej Britke

Ruth Ellisová, posledná žena popravená vo Veľkej Británii za vraždu svojho partnera, dostala v stredu od kráľa Karola III. symbolickú posmrtnú milosť. Panovník na odporúčanie britskej vlády zmiernil jej pôvodný trest smrti na doživotné väzenie.

Kabinet k tomuto kroku pristúpil na základe záverov, že odsúdená žena v minulosti utrpela vážnu „historickú nespravodlivosť“. Podľa nových vyhlásení bola Ellisová preukázateľne obeťou dlhodobého domáceho násilia, nátlakového správania, ktoré moderná spoločnosť a justícia vnímajú úplne inak než vtedajšie súdy.

Britský minister spravodlivosti David Lammy zdôraznil, že hoci minulosť spred siedmich desaťročí už nemožno zmeniť, toto podmienečné odpustenie je dôležitým aktom milosrdenstva, ktorý prinesie pozostalej rodine vytúžený pokoj.

O očistenie jej mena dlhodobo bojovali štyri vnúčatá, pričom už pred dvadsiatimi rokmi sa o zvrátenie verdiktu neúspešne pokúšala aj jej sestra.

Panovník využil svoju výsadnú kráľovskú právomoc, ktorá sa v praxi aplikuje výhradne na priamy podnet vládneho kabinetu. Trest smrti za vraždu v Británii definitívne zrušili v roku 1965, pričom posledné dve popravy mužov sa v krajine udiali v roku 1964.

Z britského právneho poriadku tento hrdelný trest kompletne vymazali až v roku 1998.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zlacnenie kávy sa odkladá. Šéf Lavazzy varuje pred nestabilitou

Najnovšia vlna volatility na trhu s kávou bude pretrvávať, čo výrazne skomplikuje vyhliadky spotrebiteľov, ktorí dúfajú v nižšie maloobchodné ceny. V rozhovore v Londýne to pre Bloomberg povedal Giuseppe Lavazza, predseda predstavenstva známej talianskej rodinnej pražiarne Luigi Lavazza SpA.

Na výraznejšie zmiernenie obmedzení globálnej ponuky budú podľa neho potrebné najmenej dve po sebe idúce silné úrody a obnova svetových zásob, čo v najbližších dvoch rokoch reálny pokles cien takmer vylučuje.

Termínované kontrakty na prémiovú arabiku v New Yorku zaznamenali rekordné intradenné nárasty, po ktorých nasledovali prudké prepady. Aj keď vyhliadky na bohatú úrodu v Brazílii pôvodne stlačili ceny z historických maxím roku 2025, optimizmus rýchlo vyprchal.

Trh aktuálne čelí zmenšovaniu zásob, oneskoreniu brazílskeho zberu a obavám z klimatického javu El Niño, ktorý prináša sucho v období kvitnutia kávovníkov. Ceny vzrástli o tridsať percent od momentu, keď meteorológovia tento poveternostný fenomén oficiálne vyhlásili.

„Myslím si, že žijeme v dlhotrvajúcom období nestability a neistoty,“ zhodnotil Lavazza s dôvetkom, že pražiarne momentálne zápasia s výrazne nižšími maržami. Podľa neho svet potrebuje mimoriadne silnú produkciu z Brazílie a Vietnamu na opätovné dosiahnutie rovnováhy, no predbežné dáta zatiaľ nepotvrdzujú optimistické očakávania z konca minulého roka a nestabilita zostáva novým štandardom.

(max)

Minúta  |  

Trump potvrdil záujem USA útočiť na Irán aj naďalej

Americký prezident Donald Trump ostro varoval Irán pred ďalšími vojenskými údermi zo strany Spojených štátov, pravdepodobne ešte v stredu večer. Vyhlásil, že Washington podnikne tvrdé útoky v reakcii na predchádzajúce nepriateľské akcie.

Vyjadrenie odznelo pred novinármi na samite NATO v Turecku. Šéf Bieleho domu zároveň potvrdil, že doterajšie memorandum o porozumení, ktoré slúžilo ako počiatočná dohoda o prímerí medzi USA a Iránom, definitívne stratilo platnosť a skončilo sa.

Prezident však výslovne nepotvrdil, či sa Washington vráti k plnohodnotnému vojnovému stavu. Zostáva nejasné, či budú bilaterálne rokovania o trvalej mierovej dohode ešte pokračovať. „Neviem, či dosiahneme dohodu. Možno to urobíme aj bez dohody,“ okomentoval.

Napätie eskalovalo po tom, ako Irán zaútočil na americké vojenské objekty v Kuvajte a Bahrajne ako odvetu za incidenty s tankermi v Hormuzskom prielive. Tieto konflikty okamžite vyhnali ceny ropy nahor a vyvolali vážne bezpečnostné obavy v regióne.

Podľa aktuálnych námorných údajov sa najmenej štyri veľké ropné a plynové tankery radšej otočili, než by riskovali plavbu cez túto strategickú zásobovaciu trasu.

(reuters, max)

Minúta  |  

FT: Tesco zvažuje odchod zo Slovenska a okolitých krajín

Britský maloobchodný reťazec Tesco zvažuje predaj svojich prevádzok v strednej Európe, konkrétne na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Tento krok by definitívne ukončil tri desaťročia trvajúce ambície vybudovať globálne impérium.

Podľa zdrojov Financial Times už spoločnosť spolupracuje s bankármi na analýze možností pre túto divíziu, ktorá v regióne prevádzkuje 561 predajní a zamestnáva viac než 22-tisíc ľudí. Spoločnosť Tesco špekulácie nekomentuje.

Stredoeurópsky biznis, založený v roku 1995 v Maďarsku, je poslednou významnou zahraničnou stopou Tesca mimo Spojeného kráľovstva a Írska. Po účtovnom škandále z roku 2014 firma postupne rozpredala svoje trhy v USA, Južnej Kórei, Thajsku či Poľsku.

Európska divízia vlani vykázala tržby 5,2 miliardy eur, no jej zisk klesol pre silnú konkurenciu diskontov Aldi a Lidl a rastúci regulačný tlak.

Odchod z európskeho regiónu by znamenal zásadný strategický obrat, keďže vedenie ešte nedávno označovalo stredoeurópske obchody za úspešnú a neoddeliteľnú súčasť skupiny.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.