Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump plánuje vyradiť Sýriu zo zoznamu sponzorov terorizmu

Donald Trump, prezident USA, v stredu vyhlásil, že Spojené štáty pravdepodobne vyradia Sýriu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Vyjadrenie odznelo v Turecku počas jeho oficiálneho stretnutia s novým sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom.

Toto označenie v minulosti na krajinu uvaľovalo prísne obmedzenia v oblasti zahraničnej pomoci, exportu obranného materiálu a finančných transakcií. Krok nasleduje po tom, ako Trump podpísal výkonný príkaz, ktorým ukončil americký sankčný program voči Sýrii s cieľom pomôcť jej s povojnovou obnovou.

Washington zrušil väčšinu sankčného režimu vrátane Caesarovho zákona, ktorý postihoval subjekty spojené s bývalým prezidentom Bašárom Asadom. Sankcie však zostávajú v platnosti pre Asada osobne, jeho blízkych spolupracovníkov a porušovateľov ľudských práv.

Oživenie sýrskej ekonomiky plánujú finančne podporiť aj Saudská Arábia a ďalšie štáty Perzského zálivu, ktoré pripravujú miliardové investície.

Americký prezident verejne pochválil prezidenta Šaru, ktorý koncom roka 2024 viedol koalíciu povstalcov pri zvrhnutí Asadovho režimu. Napriek jeho dávnejšej minulosti vo Fronte an-Nusra (sýrskej radikálnej vojenskej skupine napojene na sieť al-Káida) zdôraznil, že Šará má rešpekt, a ocenil jeho kroky v boji proti militantnej organizácii Islamský štát.

(reuters, max)

Minúta  |  

Razia v dome exprezidenta Brazílie: polícia hľadala zbrane

Brazílska federálna polícia v stredu prehľadala dom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara s cieľom nájsť nepovolené strelné zbrane a muníciu. K domovej razii došlo iba niekoľko dní po tom, ako sudca najvyššieho súdu Alexandre de Moraes povolil 71-ročnému politikovi pokračovať v odpykávaní 27-ročného trestu odňatia slobody v domácom väzení.

Rozhodnutie nezmenil ani incident z minulého mesiaca, keď policajná hliadka zaistila zbraň vo vlastníctve exprezidenta u člena jeho ochranky.

Bolsonaro mal pritom na základe staršieho súdneho príkazu povinnosť odovzdať všetky svoje zbrane. Sudca Moraes povolil raziu s cieľom zaistiť akékoľvek zbrane, strelivo či dokumenty, ku ktorým by mohol mať odsúdený prístup. Samotná prehliadka rezidencie bola veľmi rýchla.

Podľa vyjadrenia Bolsonarovho právnika Joãa Henriqueho de Freitasa na sociálnej sieti X polícia v dome nič nenašla, keďže obhajoba už predtým úrady presne informovala o tom, kde zbrane sú.

Právnik dodal, že časť arzenálu prevzala federálna polícia a zvyšok má v držbe armáda. Sudca však oponoval, že minimálne jednu zbraň stále nenašli.

(reuters, max)

Minúta  |  

Predajňová definitívne skončila vo funkcii riaditeľky Múzea Betliar

Vo funkcii riaditeľky Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Betliar skončila Andrea Predajňová. Riadením múzea je v súčasnosti poverená Erika Danková Darániová. Potvrdila to kultúrno-propagačná manažérka múzea Lucia Mikovičová, upozornil na to portál Aktuality.sk.

Mikovičová doplnila, že Predajňová ukončila vedenie múzea 4. júla uplynutím šesťmesačnej lehoty od vymenovania. Dankovú Darániovú menovali do funkcie dočasne, najdlhšie na obdobie šesť mesiacov alebo do úspešného výberového konania na pozíciu riaditeľa.

Výberové konanie už vyhlásili a momentálne je podľa Mikovičovej ukončené odovzdávanie prihlášok záujemcov: „Termín prvého kola výberového konania nebol ešte stanovený.“

Predajňová zastávala funkciu riaditeľky SNM – Múzea Betliar dvakrát. Ako zastupujúca riaditeľka v inštitúcii pôsobila od novembra 2024, neskôr v máji 2025 ju vymenovali za generálnu riaditeľku. Z funkcie vo vedení SNM ju v decembri na vlastnú žiadosť odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Na pozíciu riaditeľky SNM – Múzea Betliar sa vrátila v januári tohto roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Spojené štáty dajú Ukrajine licenciu na výrobu rakiet Patriot

Americký prezident Donald Trump v stredu na samite NATO v Ankare vyhlásil, že Spojené štáty udelia Ukrajine licenciu na vlastnú výrobu rakiet pre obranný systém Patriot. Na bilaterálnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zdôraznil, že preferuje obranné zbrane pred útočnými.

Šéf Bieleho domu dodal, že Washington má veľký vplyv na zbrojárske korporácie a hlavný dodávateľ Lockheed Martin bude z tohto kroku nadšený, aj keď ho o zámere zatiaľ oficiálne neinformovali.

Zelenskyj o tieto systémy žiadal opakovane, keďže ide o jedinú zbraň v ukrajinskom arzenáli schopnú likvidovať ruské balistické rakety. Nutnosť posilnenia obrany potvrdil aj najnovší nočný útok na Kyjev. Hoci ukrajinská armáda zneškodnila väčšinu dronov, pre kritický nedostatok sofistikovaných systémov nedokázala zostreliť ani jednu z piatich balistických rakiet.

Prezident USA vyjadril presvedčenie, že Rusko aj Ukrajina chcú vojenský konflikt urovnať. Poznamenal však, že ruský prezident Vladimir Putin aj Zelenskyj sú tvrdí vyjednávači, čo proces komplikuje.

Ukrajinský líder reagoval slovami, že s Trumpom potrebuje prediskutovať dôležité detaily. „Som si istý, že urobíte všetko pre to, aby ste túto vojnu zastavili,“ odkázal mu.

Letecké útoky Moskvy v poslednom období zosilneli, keďže jej pozemný postup stagnuje a čelí vážnemu nedostatku paliva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Remišová viní Migaľa z utajovania štúdie

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) obvinila ministra investícií Samuela Migaľa (nom. Smeru) z utajovania kľúčových dokumentov k pripravovanému IT projektu za 105 miliónov eur. Podľa nej ministerstvo odmietlo v rámci interpelácie sprístupniť štúdiu uskutočniteľnosti za 170-tisíc eur.

Remišová upozornila, že plánovaný systém proti daňovým podvodom sa javí ako brutálne predražený, pričom poukázala na Maďarsko, kde podobné riešenie stálo 28 miliónov eur. Plošné utajovanie s odvolaním sa na informačnú bezpečnosť podľa nej nemá oporu v zákone a zvažuje preto ďalšie právne kroky.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie tieto obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že žiaden kšeft nechystá. Podľa rezortu poslankyňa nepochopila rozdiel medzi projektovým zámerom, štúdiou a reálnou realizáciou.

Rezort zdôraznil, že aktuálne neobstaráva ani nerealizuje žiaden systém na zamedzenie podvodom s DPH, iba predložil návrh riešenia s odhadom nákladov od medzinárodnej konzultačnej firmy.

Ak by sa vládny kabinet s týmto opatrením v budúcnosti stotožnil, išlo by o medzinárodnú zmluvu a spoluprácu so susedným Maďarskom. Ministerstvo uzavrelo tému tým, že projekt by sa nerealizoval ako súkromný biznis, pričom predpokladaná finančná návratnosť navrhovaného systému by bola zhruba do pol roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel žaluje Maďarsko pre cenové stropy potravín

Európska komisia podnikla právny krok proti maďarským reguláciám cien potravín a zažalovala Budapešť na Súdnom dvore EÚ. Predmetom žaloby je dekrét zavádzajúci desaťpercentný strop na ziskové marže supermarketov pri vybraných produktoch, ako sú mlieko, cukor či hydina. Informuje Euractiv.

Pravidlá schválila v roku 2025 predošlá vláda, no nástupca Péter Magyar ich ponechal v platnosti pre obavy, že ich náhle zrušenie by spôsobilo prudký nárast cien a inflácie.

Komisia argumentuje, že táto legislatíva vychádza z chybného výpočtu prevádzkových nákladov. Reťazce sú tak nútené predávať tovar so stratou. Opatrenie je navyše diskriminačné, keďže stanovená hranica obratu postihuje takmer výlučne veľkých zahraničných maloobchodníkov, kým menších domácich predajcov od povinnosti oslobodzuje.

Na zrušenie regulácie už apeluje aj guvernér maďarskej centrálnej banky Mihály Varga.

Tento krok prehlbuje dlhodobý konflikt medzi Bruselom a Maďarskom. Krajina už čelí súdu za špeciálnu maloobchodnú daň, proti ktorej ostro protestuje napríklad rakúsky Spar. Naopak, nemecká sieť Penny Market minulý mesiac na súde Únie úspešne zvrátila starší maďarský dekrét z roku 2023 o povinných zľavách, čo pre nadnárodných maloobchodníkov predstavuje významné právne víťazstvo.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.