Preskočiť na obsah
  |  

Kríza na pumpách prinútila Moskvu zakázať vývoz nafty

Rusko v stredu zaviedlo dočasný zákaz vývozu motorovej nafty s cieľom stabilizovať domáci trh s palivami. Toto núdzové opatrenie, ktoré platí pre všetkých výrobcov do 31. júla, prichádza po systematických útokoch ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie.

Nálety spôsobili v mnohých regiónoch vážny nedostatok pohonných hmôt a prudký nárast cien. Vodiči musia na čerpacích staniciach čakať v hodinových radoch. Podpredseda vlády Alexander Novak na zasadnutí kabinetu priznal komplikovanú situáciu a oznámil, že Rusko začne v júli palivo dokonca dovážať.

Rozhodnutie okamžite zasiahlo svetové trhy, kde marže európskej nafty vyskočili na rekordných 60,17 dolára za barel. Podľa údajov o lodnej doprave pritom ruský export námornej nafty a plynového oleja zaznamenal v júni medziročný prepad až o 39 percent, čo predstavuje pokles na 1,8 milióna ton v porovnaní s minuloročnými 3,35 milióna tonami.

Dominantnými odberateľmi ruskej produkcie zostali minulý mesiac Turecko a Brazília, ktoré odobrali najmenej polovicu dostupného objemu. Medzi ďalších významných dovozcov ruskej nafty sa v júni zaradili aj africké štáty ako Maroko, Egypt a Senegal.

(reuters, max)

  |  

MMF chce zmeniť spôsob, akým banky predpovedajú úroky

Medzinárodný menový fond (MMF) plánuje v nasledujúcich mesiacoch rokovať s centrálnymi bankami o zmenách v používaní takzvaného smerovania očakávaní (forward guidance). Zástupkyňa riaditeľa výskumného oddelenia MMF Petya Koevová Brooksová podotkla, že aj keď bol tento nástroj v minulosti užitočný, v súčasnom neistom a volatilnom ekonomickom prostredí je prirodzené prehodnotiť rozsah a spôsoby jeho poskytovania.

Fond však naďalej prízvukuje potrebu kontinuálnej komunikácie, ktorá trhom objasňuje reakcie bánk na nečakané hospodárske šoky.

Tento krok prichádza po tom, ako nový predseda amerického Federálneho rezervného systému (Fed) Kevin Warsh, ktorý nastúpil v máji, presadil zjednodušenie politických vyhlásení a odstránil z nich zmienky o budúcich krokoch v oblasti sadzieb. Warsh na ekonomickom fóre v portugalskej Sintre zdôraznil, že rozhodnutia musia vychádzať výhradne z aktuálneho diania v reálnej ekonomike.

Výhrady k záväzným predpovediam vyjadrili aj šéfovia Európskej centrálnej banky, Bank of England a Bank of Canada.

Bývalý hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas pred svojím júnovým odchodom taktiež potvrdil, že centrálne banky by mali upustiť od silných foriem navigovania, pretože ich v minulosti príliš zväzovali bez ohľadu na skutočný ekonomický vývoj.

(reuters, max)

  |  

Washington rokoval s Netanjahuom o stiahnutí vojsk z Libanonu

Izrael stiahne vojská z južného Libanonu, pretože chce tento krok podniknúť, vyhlásil to v stredu prezident USA Donald Trump. Podľa neho sa tak stane napriek vyjadreniam izraelského lídra, ktoré naznačovali opak.

Trump na samite NATO v Ankare novinárom povedal, že o stiahnutí vojsk rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. „Áno, myslím si, že to urobia. Myslím si, že chcú. Takže máme dohodu s Izraelom a Libanonom. Áno, odídu. A myslím si, že sa to skončí veľmi dobre,“ zhodnotil.

Netanjahu minulý týždeň navštívil libanonské územie okupované izraelskou armádou a vojakom povedal, že Izrael sa nestiahne z juhu krajiny, pokiaľ bude Hizballáh podporovaný Iránom naďalej predstavovať hrozbu.

Izraelská a libanonská vláda dosiahli 26. júna bezpečnostnú dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi, podľa ktorej Izrael odovzdá dve oblasti libanonskej armáde.

(reuters, max)

  |  

Tínedžer na škole v Nemecku zranil niekoľko ľudí nožom aj pištoľou

Po útoku na strednej škole v juhonemeckom meste Schongau v spolkovej krajine Bavorsko skončilo niekoľko ľudí zranených. Incident sa stal priamo počas vyučovania na gymnáziu Welfen, ktoré navštevuje približne osemsto žiakov.

Podľa denníka Bild utrpeli najmenej štyri osoby strelné a bodné zranenia. Polícia bezprostredne po čine zadržala podozrivú osobu, ktorá sa po útoku pokúsila z miesta ujsť. Hovorkyňa polície spresnila, že 16-ročný podozrivý páchateľ zaútočil zámerne a zrejme konal v amoku.

Presný počet zranených osôb ani závažnosť ich stavu zatiaľ nie sú známe, no polícia potvrdila, že ide o jednociferné číslo. Obete sa stali terčom útoku vnútri budovy aj pred ňou.

V Bavorsku momentálne odpočítavajú posledné týždne školského roka. Podobné násilné činy sú v Nemecku pomerne zriedkavé. K závažným incidentom z minulosti patrí minuloročný prípad z mesta Essen, kde sedemnásťročný mladík zranil učiteľa, či tragická streľba z roku 2002 v Erfurte, kde devätnásťročný páchateľ usmrtil šestnásť ľudí, z toho dvanásť pedagógov.

(tasr, afp, max)

  |  

Trump plánuje vyradiť Sýriu zo zoznamu sponzorov terorizmu

Donald Trump, prezident USA, v stredu vyhlásil, že Spojené štáty pravdepodobne vyradia Sýriu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Vyjadrenie odznelo v Turecku počas jeho oficiálneho stretnutia s novým sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom.

Toto označenie v minulosti na krajinu uvaľovalo prísne obmedzenia v oblasti zahraničnej pomoci, exportu obranného materiálu a finančných transakcií. Krok nasleduje po tom, ako Trump podpísal výkonný príkaz, ktorým ukončil americký sankčný program voči Sýrii s cieľom pomôcť jej s povojnovou obnovou.

Washington zrušil väčšinu sankčného režimu vrátane Caesarovho zákona, ktorý postihoval subjekty spojené s bývalým prezidentom Bašárom Asadom. Sankcie však zostávajú v platnosti pre Asada osobne, jeho blízkych spolupracovníkov a porušovateľov ľudských práv.

Oživenie sýrskej ekonomiky plánujú finančne podporiť aj Saudská Arábia a ďalšie štáty Perzského zálivu, ktoré pripravujú miliardové investície.

Americký prezident verejne pochválil prezidenta Šaru, ktorý koncom roka 2024 viedol koalíciu povstalcov pri zvrhnutí Asadovho režimu. Napriek jeho dávnejšej minulosti vo Fronte an-Nusra (sýrskej radikálnej vojenskej skupine napojene na sieť al-Káida) zdôraznil, že Šará má rešpekt, a ocenil jeho kroky v boji proti militantnej organizácii Islamský štát.

(reuters, max)

  |  

Razia v dome exprezidenta Brazílie: polícia hľadala zbrane

Brazílska federálna polícia v stredu prehľadala dom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara s cieľom nájsť nepovolené strelné zbrane a muníciu. K domovej razii došlo iba niekoľko dní po tom, ako sudca najvyššieho súdu Alexandre de Moraes povolil 71-ročnému politikovi pokračovať v odpykávaní 27-ročného trestu odňatia slobody v domácom väzení.

Rozhodnutie nezmenil ani incident z minulého mesiaca, keď policajná hliadka zaistila zbraň vo vlastníctve exprezidenta u člena jeho ochranky.

Bolsonaro mal pritom na základe staršieho súdneho príkazu povinnosť odovzdať všetky svoje zbrane. Sudca Moraes povolil raziu s cieľom zaistiť akékoľvek zbrane, strelivo či dokumenty, ku ktorým by mohol mať odsúdený prístup. Samotná prehliadka rezidencie bola veľmi rýchla.

Podľa vyjadrenia Bolsonarovho právnika Joãa Henriqueho de Freitasa na sociálnej sieti X polícia v dome nič nenašla, keďže obhajoba už predtým úrady presne informovala o tom, kde zbrane sú.

Právnik dodal, že časť arzenálu prevzala federálna polícia a zvyšok má v držbe armáda. Sudca však oponoval, že minimálne jednu zbraň stále nenašli.

(reuters, max)