Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd schválil odškodné od Trumpa pre zneužívanú redaktorku

Federálny sudca na Manhattane v stredu schválil vyplatenie 5,8 milióna dolárov redaktorke E. Jean Carrollovej. Táto suma, zahŕňajúca pôvodné odškodné a úroky, definitívne uspokojuje rozsudok z občianskoprávneho konania z roku 2023.

V ňom porota uznala prezidenta USA Donalda Trumpa zodpovedným za sexuálne zneužívanie a hanobenie osobnosti spomínanej redaktorky a spisovateľky. Trump síce finančné prostriedky uložil na súdny úschovný účet počas svojho odvolacieho procesu, avšak Najvyšší súd USA 29. júna odmietol prípad opätovne prerokovať.

Trumpovi obhajcovia v utorok podali žiadosť, aby Carrollová s prevzatím peňazí počkala, kým najvyšší súd nerozhodne o jeho obnovenej žiadosti o zrušenie rozsudku. Právny tím argumentoval, že šéf Bieleho domu by utrpel nenapraviteľnú ujmu, ak by novinárka naplnila svoj zámer a peniaze medzitým rozdala, keďže by ich už nebolo možné získať späť.

Podľa obhajoby by predčasné vyplatenie miliónov za súčasnej situácie mohlo vážne podkopať dôveru verejnosti v riadny súdny proces. Právnici dodali, že Trumpovi stúpenci aj kritici už dnes vyjadrujú otvorené obavy z politicky motivovaného zneužívania justičného systému ako zbrane proti hlave štátu. Sudca však ich argumenty zmietol zo stola a prevod peňazí schválil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Práca v zahraničí s istotou. Europarlament schválil sociálnu reformu

Európsky parlament schválil revíziu pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ, ktorá po viac ako desiatich rokoch rokovaní prinesie lepšiu ochranu cezhraničným pracovníkom. Slovenskí europoslanci tento krok vítajú, keďže len v roku 2023 dochádzalo za prácou do zahraničia viac než 116-tisíc Slovákov.

Branislav Ondruš (Hlas) zdôraznil, že ak naši občania prídu o zamestnanie napríklad v Nemecku, získajú bez obštrukcií nárok na rovnakú podporu v nezamestnanosti ako domáci obyvatelia. Kompromis schválený v prospech pracujúcich podporilo v Rade EÚ aj Slovensko.

Podpredseda europarlamentu Martin Hojsík (PS) pripomenul, že ľudia už nebudú musieť čeliť obrovskej byrokracii pri riešení dôchodkového či zdravotného poistenia. Miriam Lexmann (KDH) doplnila, že revízia vyjasňuje nároky na rodinné prídavky či dávky dlhodobej starostlivosti. Pre Slovensko, ktoré vykazuje vysoké záporné migračné saldo, je táto legislatíva kľúčová.

Podľa Lucie Yar (PS) zmeny odstránia situácie, keď si úrady prehadzovali zamestnancov pri vyplácaní dávok. Ak občan dlhodobo odvádza odvody v inom členskom štáte, primeranú zodpovednosť za neho ponesie daná krajina. Nové pravidlá tak prinesú zásadnú právnu istotu pre desiatky tisíc rodín dochádzajúcich za prácou do Rakúska, Česka či Nemecka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kennedyho centrum bude nateraz stále bez Trumpovho mena

Americký odvolací súd v stredu rozhodol, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa nemôže počas odvolacieho procesu opäť umiestniť meno republikánskeho lídra na fasádu Kennedyho centra pre múzické umenie vo Washingtone. Trojčlenný senát Odvolacieho súdu USA pre obvod District of Columbia tak zamietol žiadosť o pozastavenie verdiktu nižšieho súdu.

Žalobu podala demokratická zástupkyňa a členka správnej rady centra Joyce Beattyová. Rozhodnutie sa zatiaľ netýkalo samotnej podstaty sporu a Trumpovo odvolanie tak pokračuje.

Trumpovo meno z budovy a označenie tohto ikonického kultúrneho stánku odstránili minulý mesiac po májovom rozhodnutí okresného sudcu Christophera Coopera. Ten zároveň zablokoval prezidentské plány na uzavretie centra pre dvojročnú rekonštrukciu, ktorá mala odštartovať štvrtého júla.

Biely dom v odvolaní argumentoval, že absencia prezidentovho mena vážne poškodí získavanie finančných darov a urýchli finančný úpadok inštitúcie. Odvolací súd však v nepodpísanom rozhodnutí uviedol, že vládny kabinet tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.

V súdnej porote sedeli dvaja sudcovia vymenovaní bývalým demokratickým prezidentom Barackom Obamom a jeden sudca, ktorého nominoval sám Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kríza na pumpách prinútila Moskvu zakázať vývoz nafty

Rusko v stredu zaviedlo dočasný zákaz vývozu motorovej nafty s cieľom stabilizovať domáci trh s palivami. Toto núdzové opatrenie, ktoré platí pre všetkých výrobcov do 31. júla, prichádza po systematických útokoch ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie.

Nálety spôsobili v mnohých regiónoch vážny nedostatok pohonných hmôt a prudký nárast cien. Vodiči musia na čerpacích staniciach čakať v hodinových radoch. Podpredseda vlády Alexander Novak na zasadnutí kabinetu priznal komplikovanú situáciu a oznámil, že Rusko začne v júli palivo dokonca dovážať.

Rozhodnutie okamžite zasiahlo svetové trhy, kde marže európskej nafty vyskočili na rekordných 60,17 dolára za barel. Podľa údajov o lodnej doprave pritom ruský export námornej nafty a plynového oleja zaznamenal v júni medziročný prepad až o 39 percent, čo predstavuje pokles na 1,8 milióna ton v porovnaní s minuloročnými 3,35 milióna tonami.

Dominantnými odberateľmi ruskej produkcie zostali minulý mesiac Turecko a Brazília, ktoré odobrali najmenej polovicu dostupného objemu. Medzi ďalších významných dovozcov ruskej nafty sa v júni zaradili aj africké štáty ako Maroko, Egypt a Senegal.

(reuters, max)

Minúta  |  

MMF chce zmeniť spôsob, akým banky predpovedajú úroky

Medzinárodný menový fond (MMF) plánuje v nasledujúcich mesiacoch rokovať s centrálnymi bankami o zmenách v používaní takzvaného smerovania očakávaní (forward guidance). Zástupkyňa riaditeľa výskumného oddelenia MMF Petya Koevová Brooksová podotkla, že aj keď bol tento nástroj v minulosti užitočný, v súčasnom neistom a volatilnom ekonomickom prostredí je prirodzené prehodnotiť rozsah a spôsoby jeho poskytovania.

Fond však naďalej prízvukuje potrebu kontinuálnej komunikácie, ktorá trhom objasňuje reakcie bánk na nečakané hospodárske šoky.

Tento krok prichádza po tom, ako nový predseda amerického Federálneho rezervného systému (Fed) Kevin Warsh, ktorý nastúpil v máji, presadil zjednodušenie politických vyhlásení a odstránil z nich zmienky o budúcich krokoch v oblasti sadzieb. Warsh na ekonomickom fóre v portugalskej Sintre zdôraznil, že rozhodnutia musia vychádzať výhradne z aktuálneho diania v reálnej ekonomike.

Výhrady k záväzným predpovediam vyjadrili aj šéfovia Európskej centrálnej banky, Bank of England a Bank of Canada.

Bývalý hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas pred svojím júnovým odchodom taktiež potvrdil, že centrálne banky by mali upustiť od silných foriem navigovania, pretože ich v minulosti príliš zväzovali bez ohľadu na skutočný ekonomický vývoj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Washington rokoval s Netanjahuom o stiahnutí vojsk z Libanonu

Izrael stiahne vojská z južného Libanonu, pretože chce tento krok podniknúť, vyhlásil to v stredu prezident USA Donald Trump. Podľa neho sa tak stane napriek vyjadreniam izraelského lídra, ktoré naznačovali opak.

Trump na samite NATO v Ankare novinárom povedal, že o stiahnutí vojsk rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. „Áno, myslím si, že to urobia. Myslím si, že chcú. Takže máme dohodu s Izraelom a Libanonom. Áno, odídu. A myslím si, že sa to skončí veľmi dobre,“ zhodnotil.

Netanjahu minulý týždeň navštívil libanonské územie okupované izraelskou armádou a vojakom povedal, že Izrael sa nestiahne z juhu krajiny, pokiaľ bude Hizballáh podporovaný Iránom naďalej predstavovať hrozbu.

Izraelská a libanonská vláda dosiahli 26. júna bezpečnostnú dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi, podľa ktorej Izrael odovzdá dve oblasti libanonskej armáde.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.