Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA opäť útočia na Irán

Spojené štáty v stredu podnikli ďalšiu sériu útokov na Irán. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako prezident Donald Trump vyhlásil, že nedávne iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive signalizujú koniec prímeria.

Deň predtým americká armáda zaútočila na viacero vojenských objektov a prístavných zariadení v reakcii na iránske útoky na niekoľko obchodných lodí pri pobreží Ománu, píšu AP News.

Sily Centrálneho veliteľstva (CENTCOM) USA začali na pokyn najvyššieho veliteľa vykonávať ďalšie údery proti Iránu s cieľom „ešte viac oslabiť jeho schopnosť ohrozovať slobodu plavby v Hormuzskom prielive“. CENTCOM to uviedlo na sieti X.

„Spojené štáty považujú Irán za zodpovedný za nedávnu neopodstatnenú agresiu voči obchodným lodiam a civilným posádkam, ktoré slobodne plávajú po tejto kľúčovej medzinárodnej vodnej ceste,“ dôvodili na margo opätovného spustenia útokov.

Iránske štátne médiá informovali o výbuchoch, a to aj v prístavnom meste Bandar Abbás pri úžine a v Siriku, ďalšom južnom pobrežnom meste.

(luc)

Minúta  |  

Blanár: Samit NATO potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v Aliancii

Samit NATO v tureckej Ankare potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v spoločenstve. Myslí si to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer). Šéf slovenskej diplomacie zároveň považuje za dôležité, že samit ukázal jednotu spojencov.

„Slovensko je pevnou a aktívnou súčasťou NATO a plní si svoje záväzky. Rovnako však zdôrazňujeme, že každé rozhodnutie v oblasti obrany musí byť zrozumiteľné pre občanov a musí rešpektovať národné záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnosť nemožno stavať iba na číslach vo výdavkoch, ale najmä na reálnych spôsobilostiach, modernej armáde a silnej priemyselnej základni,“ uviedol Blanár.

Minister informoval, že počas večere ministrov zahraničných vecí diskutoval aj s ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom či najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Sybiha informoval o aktuálnom stave vojny na Ukrajine.

Blanár okrem toho vystúpil na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO s partnermi Istanbulskej iniciatívy spolupráce – s Bahrajnom, Katarom, Kuvajtom a so Spojenými arabskými emirátmi. Partneri rokovali najmä o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Diskusia podľa neho potvrdila, že bezpečnosť euroatlantického priestoru je úzko prepojená s vývojom v južnom susedstve Aliancie. „Ak sa má predchádzať krízam, ktoré môžu mať priamy dosah aj na Európu, je nevyhnutné udržiavať otvorený a praktický dialóg s partnermi v regióne. Istanbulskú iniciatívu spolupráce preto vnímame ako dôležitý nástroj budovania dôvery, stability a spoločného hľadania riešení,“ vyhlásil.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Rutte po samite: Hádky s Trumpom ukazujú našu demokratickú silu

Spory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ostatnými lídrami NATO demonštrujú demokratickú silu Aliancie a mali by slúžiť ako lekcia pre ruského prezidenta Vladimira Putina. V stredu po skončení samitu v Ankare to v rozhovore pre agentúru Reuters povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Reagoval tak na roztržky, ktoré vyvolal Trump svojimi vyhláseniami o prerušení obchodných vzťahov so Španielskom, nezhodami týkajúcimi sa Iránu či obnovením nárokov na Grónsko. Americký prezident sa napriek tomu neskôr k Aliancii opäť prihlásil a podotkol, že medzi jej lídrami panuje „veľa lásky“ a jednoty.

Rutte odmietol kritiku, že prezidenta USA príliš chváli a nebráni pred ním ostatných spojencov, pričom nevidí dôvod na zmenu svojej komunikačnej stratégie. Vyhlásil, že ak s lídrami nesúhlasí, povie im to v súkromí, aby udržal jednotu Aliancie.

Podľa šéfa NATO schopnosť otvorene argumentovať a následne sa zjednotiť okolo spoločného cieľa zásadne odlišuje západné demokracie od autokratických krajín ako Rusko, Čína a Irán. Putinovi odkázal, že by mal sám doma viesť otvorenejšie diskusie.

Aliancia naďalej označuje Rusko za svoju najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, v dôsledku čoho členské štáty od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 zvýšili obranné výdavky o stovky miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel uvažuje nad daňou z leteniek aj cukru

Veľvyslanci členských krajín EÚ rokujú o zavedení nových celoeurópskych poplatkov, ktoré by pomohli financovať dlhodobý rozpočet Únie na roky 2028 až 2034. Medzi hlavné návrhy patrí zavedenie dane z leteniek, ktoré sú aktuálne od DPH oslobodené, a dane z cukru či ultraspracovaných potravín. Píše Euractiv.

Diskutuje sa aj o poplatkoch pre turistov z tretích krajín, zdanení dotovaných korporácií či obnovení dane z finančných transakcií. Tieto opatrenia by mali do úniovej pokladnice ročne priniesť 66 miliárd eur.

Rokovania o takzvaných vlastných zdrojoch sú však pre nezhody zablokované. Kým Európska komisia presadzuje clá na tabak, emisie a elektronický odpad, viaceré členské štáty vyjadrujú skepticizmus. Švédska ministerka pre EÚ Jessica Rosencrantzová upozorňuje, že nejde o nové peniaze, ale iba o presun prostriedkov od firiem a domácností.

Akákoľvek daňová reforma navyše vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov, pričom krajiny si úzkostlivo strážia národnú daňovú suverenitu. Podľa analytikov má najväčšiu šancu na schválenie daň z dovozu uhlíka, pretože priamo nezaťaží štátne rozpočty.

Naopak, zavedenie kontroverznej dane z príjmov právnických osôb sa javí ako politicky najmenej priechodné.

(max)

Minúta  |  

USA vyradili Sýriu zo zoznamu podporovateľov terorizmu

Prezident Donald Trump v stredu informoval svojho sýrskeho partnera Ahmada Šaru, že sa rozhodol vyradiť krajinu zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus vedeného USA.

„Sľúbil som, že odstránim všetky prekážky, ktoré vám bránia obnoviť vašu krajinu, a veľmi skoro to konečne budete môcť urobiť,“ napísal Trump v liste Šarovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

„Máme americké spoločnosti pripravené investovať v Sýrii a pomôcť urobiť vašu krajinu väčšou a prosperujúcejšou než kedykoľvek predtým,“ dodal v liste, ktorý podľa vysokopostaveného predstaviteľa americkej administratívy odovzdali Šarovi po ich stredajšom stretnutí v Ankare.

Trump uviedol, že o svojom rozhodnutí informoval Kongres, ktorý teraz uskutoční 45-dňové preskúmanie, kým môže nadobudnúť účinnosť.

Zaradenie medzi štáty podporujúce terorizmus so sebou prináša obmedzenia americkej zahraničnej pomoci, exportu obranných technológií a niektorých finančných transakcií.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Súd schválil odškodné od Trumpa pre zneužívanú redaktorku

Federálny sudca na Manhattane v stredu schválil vyplatenie 5,8 milióna dolárov redaktorke E. Jean Carrollovej. Táto suma, zahŕňajúca pôvodné odškodné a úroky, definitívne uspokojuje rozsudok z občianskoprávneho konania z roku 2023.

V ňom porota uznala prezidenta USA Donalda Trumpa zodpovedným za sexuálne zneužívanie a hanobenie osobnosti spomínanej redaktorky a spisovateľky. Trump síce finančné prostriedky uložil na súdny úschovný účet počas svojho odvolacieho procesu, avšak Najvyšší súd USA 29. júna odmietol prípad opätovne prerokovať.

Trumpovi obhajcovia v utorok podali žiadosť, aby Carrollová s prevzatím peňazí počkala, kým najvyšší súd nerozhodne o jeho obnovenej žiadosti o zrušenie rozsudku. Právny tím argumentoval, že šéf Bieleho domu by utrpel nenapraviteľnú ujmu, ak by novinárka naplnila svoj zámer a peniaze medzitým rozdala, keďže by ich už nebolo možné získať späť.

Podľa obhajoby by predčasné vyplatenie miliónov za súčasnej situácie mohlo vážne podkopať dôveru verejnosti v riadny súdny proces. Právnici dodali, že Trumpovi stúpenci aj kritici už dnes vyjadrujú otvorené obavy z politicky motivovaného zneužívania justičného systému ako zbrane proti hlave štátu. Sudca však ich argumenty zmietol zo stola a prevod peňazí schválil.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.