Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zaútočil na americké základne v Kuvajte a Bahrajne

Iránske Revolučné gardy oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Kuvajte a Bahrajne. Tvrdia, že ide o priamu reakciu na nové nočné útoky Spojených štátov.

Podľa iránskej štátnej televízie IRIB boli terčom základne Arifjan a Alí as-Salím v Kuvajte, ako aj Juffair a Šejch Isá v Bahrajne. Teherán uvádza, že zasiahol kľúčovú infraštruktúru a vojenské zariadenia.

Zároveň vyslal varovanie Washingtonu, že ak USA zopakujú svoje útoky, iránska odveta sa rozšíri aj na ďalšie americké základne v regióne Perzského zálivu.

Zatiaľ nie je jasné, aké škody útoky spôsobili ani či si vyžiadali obete.

(reuters, toi, mja)

Minúta  |  

Štátnym kontrolórom vraj zbrojovka DMD Group bráni v audite

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR potvrdil, že spoločnosť DMD Group, spadajúca pod ministerstvo obrany, mu bráni vo výkone auditu. Na situáciu upozornil poslanec Tomáš Valášek (PS).

NKÚ pretrvávajúce problémy so súčinnosťou plánuje postúpiť Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Ten môže zaviazať ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby podriadenú organizáciu prinútil k náprave.

Cieľom kontroly je preveriť hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami a plnenie úloh vo verejnom záujme.

DMD Group obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že kontrolórom dva mesiace poskytovala priestory aj súčinnosť. Vedenie podniku od úradu požaduje jasné písomné vymedzenie účelu a rozsahu kontroly. Keďže NKÚ na výzvu z 28. apríla 2026 neodpovedal, o marení sa zástupcovia firmy dozvedeli až z médií.

Spoločnosť dodala, že je pripravená v spolupráci pokračovať, no odmieta označovanie legitímnych požiadaviek za obštrukcie. Zároveň deklarovala, že funguje ako súkromná akciovka, nehospodári s peniazmi zo štátneho rozpočtu a neplní verejné úlohy.

Poslanec Valášek napriek tomu vyzval šéfa rezortu obrany, aby riaditeľovi spoločnosti bezodkladne nariadil sprístupnenie všetkých podkladov. Informácie o spore bude sám žiadať z pozície predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA opäť útočia na Irán

Spojené štáty v stredu podnikli ďalšiu sériu útokov na Irán. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako prezident Donald Trump vyhlásil, že nedávne iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive signalizujú koniec prímeria.

Deň predtým americká armáda zaútočila na viacero vojenských objektov a prístavných zariadení v reakcii na iránske útoky na niekoľko obchodných lodí pri pobreží Ománu, píšu AP News.

Sily Centrálneho veliteľstva (CENTCOM) USA začali na pokyn najvyššieho veliteľa vykonávať ďalšie údery proti Iránu s cieľom „ešte viac oslabiť jeho schopnosť ohrozovať slobodu plavby v Hormuzskom prielive“. CENTCOM to uviedlo na sieti X.

„Spojené štáty považujú Irán za zodpovedný za nedávnu neopodstatnenú agresiu voči obchodným lodiam a civilným posádkam, ktoré slobodne plávajú po tejto kľúčovej medzinárodnej vodnej ceste,“ dôvodili na margo opätovného spustenia útokov.

Iránske štátne médiá informovali o výbuchoch, a to aj v prístavnom meste Bandar Abbás pri úžine a v Siriku, ďalšom južnom pobrežnom meste.

(luc)

Minúta  |  

Blanár: Samit NATO potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v Aliancii

Samit NATO v tureckej Ankare potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v spoločenstve. Myslí si to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer). Šéf slovenskej diplomacie zároveň považuje za dôležité, že samit ukázal jednotu spojencov.

„Slovensko je pevnou a aktívnou súčasťou NATO a plní si svoje záväzky. Rovnako však zdôrazňujeme, že každé rozhodnutie v oblasti obrany musí byť zrozumiteľné pre občanov a musí rešpektovať národné záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnosť nemožno stavať iba na číslach vo výdavkoch, ale najmä na reálnych spôsobilostiach, modernej armáde a silnej priemyselnej základni,“ uviedol Blanár.

Minister informoval, že počas večere ministrov zahraničných vecí diskutoval aj s ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom či najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Sybiha informoval o aktuálnom stave vojny na Ukrajine.

Blanár okrem toho vystúpil na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO s partnermi Istanbulskej iniciatívy spolupráce – s Bahrajnom, Katarom, Kuvajtom a so Spojenými arabskými emirátmi. Partneri rokovali najmä o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Diskusia podľa neho potvrdila, že bezpečnosť euroatlantického priestoru je úzko prepojená s vývojom v južnom susedstve Aliancie. „Ak sa má predchádzať krízam, ktoré môžu mať priamy dosah aj na Európu, je nevyhnutné udržiavať otvorený a praktický dialóg s partnermi v regióne. Istanbulskú iniciatívu spolupráce preto vnímame ako dôležitý nástroj budovania dôvery, stability a spoločného hľadania riešení,“ vyhlásil.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Rutte po samite: Hádky s Trumpom ukazujú našu demokratickú silu

Spory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ostatnými lídrami NATO demonštrujú demokratickú silu Aliancie a mali by slúžiť ako lekcia pre ruského prezidenta Vladimira Putina. V stredu po skončení samitu v Ankare to v rozhovore pre agentúru Reuters povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Reagoval tak na roztržky, ktoré vyvolal Trump svojimi vyhláseniami o prerušení obchodných vzťahov so Španielskom, nezhodami týkajúcimi sa Iránu či obnovením nárokov na Grónsko. Americký prezident sa napriek tomu neskôr k Aliancii opäť prihlásil a podotkol, že medzi jej lídrami panuje „veľa lásky“ a jednoty.

Rutte odmietol kritiku, že prezidenta USA príliš chváli a nebráni pred ním ostatných spojencov, pričom nevidí dôvod na zmenu svojej komunikačnej stratégie. Vyhlásil, že ak s lídrami nesúhlasí, povie im to v súkromí, aby udržal jednotu Aliancie.

Podľa šéfa NATO schopnosť otvorene argumentovať a následne sa zjednotiť okolo spoločného cieľa zásadne odlišuje západné demokracie od autokratických krajín ako Rusko, Čína a Irán. Putinovi odkázal, že by mal sám doma viesť otvorenejšie diskusie.

Aliancia naďalej označuje Rusko za svoju najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, v dôsledku čoho členské štáty od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 zvýšili obranné výdavky o stovky miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel uvažuje nad daňou z leteniek aj cukru

Veľvyslanci členských krajín EÚ rokujú o zavedení nových celoeurópskych poplatkov, ktoré by pomohli financovať dlhodobý rozpočet Únie na roky 2028 až 2034. Medzi hlavné návrhy patrí zavedenie dane z leteniek, ktoré sú aktuálne od DPH oslobodené, a dane z cukru či ultraspracovaných potravín. Píše Euractiv.

Diskutuje sa aj o poplatkoch pre turistov z tretích krajín, zdanení dotovaných korporácií či obnovení dane z finančných transakcií. Tieto opatrenia by mali do úniovej pokladnice ročne priniesť 66 miliárd eur.

Rokovania o takzvaných vlastných zdrojoch sú však pre nezhody zablokované. Kým Európska komisia presadzuje clá na tabak, emisie a elektronický odpad, viaceré členské štáty vyjadrujú skepticizmus. Švédska ministerka pre EÚ Jessica Rosencrantzová upozorňuje, že nejde o nové peniaze, ale iba o presun prostriedkov od firiem a domácností.

Akákoľvek daňová reforma navyše vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov, pričom krajiny si úzkostlivo strážia národnú daňovú suverenitu. Podľa analytikov má najväčšiu šancu na schválenie daň z dovozu uhlíka, pretože priamo nezaťaží štátne rozpočty.

Naopak, zavedenie kontroverznej dane z príjmov právnických osôb sa javí ako politicky najmenej priechodné.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.