Preskočiť na obsah
  |  

Smrť Mexičana pri razii ICE vyvolala protesty v Houstone

V Houstone vyšlo do ulíc viac ako tisíc ľudí po smrti 52-ročného Lorenza Salgada Arauja, ktorého počas imigračnej operácie zastrelil agent amerického úradu ICE. Demonštranti skandovali heslá proti imigračným raziám a žiadali nezávislé vyšetrovanie prípadu.

Podľa ICE sa muž pokúsil dodávkou naraziť do služobného vozidla a následne ohroziť agenta, ktorý vystrelil v sebaobrane.

Rodina však tvrdí, že Salgado bol pokojný človek, dlhé roky pracoval v stavebníctve a bol blízko získania legálneho pobytu.

Jeho syn vyzval na úplné objasnenie okolností smrti po tom, ako otca spoznal na videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Na ňom je vidieť muža ležať na zemi vedľa bielej dodávky.

Prípad prichádza v čase výrazného sprísnenia deportačných operácií administratívy Donalda Trumpa. Podľa agentúry Reuters ide už o najmenej šiesty smrteľný incident počas imigračných zásahov od začiatku roka 2025. Transparentné vyšetrovanie žiadajú aj miestni politici a mexická vláda.

(reuters, mja)

  |  

Trump po útokoch na Irán: Odpoveď bude ešte tvrdšia

Americký prezident Donald Trump počas samitu NATO avizoval, že Spojené štáty pravdepodobne uskutočnia ďalšie útoky na Irán. Vyhlásil, že americké sily „opäť tvrdo zasiahnu“, pričom neskôr naznačil, že už nevidí priestor na pokračovanie rokovaní a za vhodnejšie považuje „dokončenie práce“, informuje web Sky News.

Trump zároveň povedal, že prímerie považuje za ukončené a Irán podľa neho nemá možnosti, ako americkým útokom zabrániť.

Počas tlačovej konferencie výrazne pritvrdil rétoriku voči iránskemu vedeniu, ktoré označil za „špinu“, pričom vysvetlil, že svoj názor zmenil po osobných skúsenostiach.

Dodal aj to, že sa považuje za hlavný cieľ Iránu. Prezident zároveň po druhom kole amerických úderov na Truth Social napísal, že išlo o odvetu za iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive. Varoval pritom, že ak sa podobné incidenty zopakujú, americká odpoveď bude ešte tvrdšia.

(mja)

  |  

Irán zaútočil na americké základne v Kuvajte a Bahrajne

Iránske Revolučné gardy oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Kuvajte a Bahrajne. Tvrdia, že ide o priamu reakciu na nové nočné útoky Spojených štátov.

Podľa iránskej štátnej televízie IRIB boli terčom základne Arifjan a Alí as-Salím v Kuvajte, ako aj Juffair a Šejch Isá v Bahrajne. Teherán uvádza, že zasiahol kľúčovú infraštruktúru a vojenské zariadenia.

Zároveň vyslal varovanie Washingtonu, že ak USA zopakujú svoje útoky, iránska odveta sa rozšíri aj na ďalšie americké základne v regióne Perzského zálivu.

Zatiaľ nie je jasné, aké škody útoky spôsobili ani či si vyžiadali obete.

(reuters, toi, mja)

  |  

Štátnym kontrolórom vraj zbrojovka DMD Group bráni v audite

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR potvrdil, že spoločnosť DMD Group, spadajúca pod ministerstvo obrany, mu bráni vo výkone auditu. Na situáciu upozornil poslanec Tomáš Valášek (PS).

NKÚ pretrvávajúce problémy so súčinnosťou plánuje postúpiť Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Ten môže zaviazať ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby podriadenú organizáciu prinútil k náprave.

Cieľom kontroly je preveriť hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami a plnenie úloh vo verejnom záujme.

DMD Group obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že kontrolórom dva mesiace poskytovala priestory aj súčinnosť. Vedenie podniku od úradu požaduje jasné písomné vymedzenie účelu a rozsahu kontroly. Keďže NKÚ na výzvu z 28. apríla 2026 neodpovedal, o marení sa zástupcovia firmy dozvedeli až z médií.

Spoločnosť dodala, že je pripravená v spolupráci pokračovať, no odmieta označovanie legitímnych požiadaviek za obštrukcie. Zároveň deklarovala, že funguje ako súkromná akciovka, nehospodári s peniazmi zo štátneho rozpočtu a neplní verejné úlohy.

Poslanec Valášek napriek tomu vyzval šéfa rezortu obrany, aby riaditeľovi spoločnosti bezodkladne nariadil sprístupnenie všetkých podkladov. Informácie o spore bude sám žiadať z pozície predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

(tasr, max)

  |  

USA opäť útočia na Irán

Spojené štáty v stredu podnikli ďalšiu sériu útokov na Irán. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako prezident Donald Trump vyhlásil, že nedávne iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive signalizujú koniec prímeria.

Deň predtým americká armáda zaútočila na viacero vojenských objektov a prístavných zariadení v reakcii na iránske útoky na niekoľko obchodných lodí pri pobreží Ománu, píšu AP News.

Sily Centrálneho veliteľstva (CENTCOM) USA začali na pokyn najvyššieho veliteľa vykonávať ďalšie údery proti Iránu s cieľom „ešte viac oslabiť jeho schopnosť ohrozovať slobodu plavby v Hormuzskom prielive“. CENTCOM to uviedlo na sieti X.

„Spojené štáty považujú Irán za zodpovedný za nedávnu neopodstatnenú agresiu voči obchodným lodiam a civilným posádkam, ktoré slobodne plávajú po tejto kľúčovej medzinárodnej vodnej ceste,“ dôvodili na margo opätovného spustenia útokov.

Iránske štátne médiá informovali o výbuchoch, a to aj v prístavnom meste Bandar Abbás pri úžine a v Siriku, ďalšom južnom pobrežnom meste.

(luc)

  |  

Blanár: Samit NATO potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v Aliancii

Samit NATO v tureckej Ankare potvrdil pevné ukotvenie Slovenska v spoločenstve. Myslí si to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer). Šéf slovenskej diplomacie zároveň považuje za dôležité, že samit ukázal jednotu spojencov.

„Slovensko je pevnou a aktívnou súčasťou NATO a plní si svoje záväzky. Rovnako však zdôrazňujeme, že každé rozhodnutie v oblasti obrany musí byť zrozumiteľné pre občanov a musí rešpektovať národné záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnosť nemožno stavať iba na číslach vo výdavkoch, ale najmä na reálnych spôsobilostiach, modernej armáde a silnej priemyselnej základni,“ uviedol Blanár.

Minister informoval, že počas večere ministrov zahraničných vecí diskutoval aj s ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom či najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Sybiha informoval o aktuálnom stave vojny na Ukrajine.

Blanár okrem toho vystúpil na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO s partnermi Istanbulskej iniciatívy spolupráce – s Bahrajnom, Katarom, Kuvajtom a so Spojenými arabskými emirátmi. Partneri rokovali najmä o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Diskusia podľa neho potvrdila, že bezpečnosť euroatlantického priestoru je úzko prepojená s vývojom v južnom susedstve Aliancie. „Ak sa má predchádzať krízam, ktoré môžu mať priamy dosah aj na Európu, je nevyhnutné udržiavať otvorený a praktický dialóg s partnermi v regióne. Istanbulskú iniciatívu spolupráce preto vnímame ako dôležitý nástroj budovania dôvery, stability a spoločného hľadania riešení,“ vyhlásil.

(tasr, luc)