Preskočiť na obsah
  |  

Meloniová spochybňuje ekologické podmienky rozpočtu EÚ

Taliansko vedie snahu o zmiernenie pripravovaných environmentálnych pravidiel v budúcom viacročnom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Sporným bodom je princíp „Do No Significant Harm“ (DNSH), ktorý má zabrániť financovaniu projektov poškodzujúcich životné prostredie, informuje portál Politico.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej upozorňuje, že príliš prísne podmienky môžu obmedziť podporu pre priemysel a veľké infraštruktúrne projekty, znížiť konkurencieschopnosť EÚ voči Spojeným štátom a Číne a negatívne ovplyvniť zamestnanosť.

Európska komisia už do návrhu zaradila viaceré výnimky, napríklad pre obranu, bezpečnosť či krízové situácie, no podľa diplomatických zdrojov to Rím nepovažuje za dostatočné.

Opačný postoj zastávajú severské krajiny a ekologické organizácie, ktoré varujú, že ďalšie oslabovanie pravidiel by mohlo podkopať klimatické ciele Únie. Diskusia o návrhu bude pokračovať počas jesenných rokovaní členských štátov.

(mja)

  |  

Západná Európa zažila najteplejší jún v histórii meraní, tvrdia vedci

Západná Európa zaznamenala podľa služby Copernicus najteplejší jún od začiatku meraní. Priemerná teplota dosiahla 20,74 stupňa Celzia, čo predstavuje viac ako trojstupňový nárast oproti priemeru rokov 1991 až 2020.

Koniec mesiaca sprevádzala intenzívna vlna horúčav, ktorá spôsobila výpadky elektrickej energie, zatváranie škôl, rozsiahle lesné požiare na Pyrenejskom polostrove a vo Francúzsku či zhoršenie sucha.

Francúzsko, Belgicko, Španielsko a Holandsko hlásia spolu viac než 4 700 nadmerných úmrtí súvisiacich s extrémnym počasím.

Celosvetovo bol jún druhým najteplejším v histórii meraní a oceány dosiahli rekordné júnové povrchové teploty.

Vedci tvrdia, že intenzita aj frekvencia horúčav sa zvyšuje. K rekordným teplotám oceánov podľa odborníkov prispievajú emisie skleníkových plynov, ako aj klimatický jav El Niño.

(reuters, mja)

  |  

Smrť Mexičana pri razii ICE vyvolala protesty v Houstone

V Houstone vyšlo do ulíc viac ako tisíc ľudí po smrti 52-ročného Lorenza Salgada Arauja, ktorého počas imigračnej operácie zastrelil agent amerického úradu ICE. Demonštranti skandovali heslá proti imigračným raziám a žiadali nezávislé vyšetrovanie prípadu.

Podľa ICE sa muž pokúsil dodávkou naraziť do služobného vozidla a následne ohroziť agenta, ktorý vystrelil v sebaobrane.

Rodina však tvrdí, že Salgado bol pokojný človek, dlhé roky pracoval v stavebníctve a bol blízko získania legálneho pobytu.

Jeho syn vyzval na úplné objasnenie okolností smrti po tom, ako otca spoznal na videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Na ňom je vidieť muža ležať na zemi vedľa bielej dodávky.

Prípad prichádza v čase výrazného sprísnenia deportačných operácií administratívy Donalda Trumpa. Podľa agentúry Reuters ide už o najmenej šiesty smrteľný incident počas imigračných zásahov od začiatku roka 2025. Transparentné vyšetrovanie žiadajú aj miestni politici a mexická vláda.

(reuters, mja)

  |  

Trump po útokoch na Irán: Odpoveď bude ešte tvrdšia

Americký prezident Donald Trump počas samitu NATO avizoval, že Spojené štáty pravdepodobne uskutočnia ďalšie útoky na Irán. Vyhlásil, že americké sily „opäť tvrdo zasiahnu“, pričom neskôr naznačil, že už nevidí priestor na pokračovanie rokovaní a za vhodnejšie považuje „dokončenie práce“, informuje web Sky News.

Trump zároveň povedal, že prímerie považuje za ukončené a Irán podľa neho nemá možnosti, ako americkým útokom zabrániť.

Počas tlačovej konferencie výrazne pritvrdil rétoriku voči iránskemu vedeniu, ktoré označil za „špinu“, pričom vysvetlil, že svoj názor zmenil po osobných skúsenostiach.

Dodal aj to, že sa považuje za hlavný cieľ Iránu. Prezident zároveň po druhom kole amerických úderov na Truth Social napísal, že išlo o odvetu za iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive. Varoval pritom, že ak sa podobné incidenty zopakujú, americká odpoveď bude ešte tvrdšia.

(mja)

  |  

Irán zaútočil na americké základne v Kuvajte a Bahrajne

Iránske Revolučné gardy oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Kuvajte a Bahrajne. Tvrdia, že ide o priamu reakciu na nové nočné útoky Spojených štátov.

Podľa iránskej štátnej televízie IRIB boli terčom základne Arifjan a Alí as-Salím v Kuvajte, ako aj Juffair a Šejch Isá v Bahrajne. Teherán uvádza, že zasiahol kľúčovú infraštruktúru a vojenské zariadenia.

Zároveň vyslal varovanie Washingtonu, že ak USA zopakujú svoje útoky, iránska odveta sa rozšíri aj na ďalšie americké základne v regióne Perzského zálivu.

Zatiaľ nie je jasné, aké škody útoky spôsobili ani či si vyžiadali obete.

(reuters, toi, mja)

  |  

Štátnym kontrolórom vraj zbrojovka DMD Group bráni v audite

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR potvrdil, že spoločnosť DMD Group, spadajúca pod ministerstvo obrany, mu bráni vo výkone auditu. Na situáciu upozornil poslanec Tomáš Valášek (PS).

NKÚ pretrvávajúce problémy so súčinnosťou plánuje postúpiť Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Ten môže zaviazať ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby podriadenú organizáciu prinútil k náprave.

Cieľom kontroly je preveriť hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami a plnenie úloh vo verejnom záujme.

DMD Group obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že kontrolórom dva mesiace poskytovala priestory aj súčinnosť. Vedenie podniku od úradu požaduje jasné písomné vymedzenie účelu a rozsahu kontroly. Keďže NKÚ na výzvu z 28. apríla 2026 neodpovedal, o marení sa zástupcovia firmy dozvedeli až z médií.

Spoločnosť dodala, že je pripravená v spolupráci pokračovať, no odmieta označovanie legitímnych požiadaviek za obštrukcie. Zároveň deklarovala, že funguje ako súkromná akciovka, nehospodári s peniazmi zo štátneho rozpočtu a neplní verejné úlohy.

Poslanec Valášek napriek tomu vyzval šéfa rezortu obrany, aby riaditeľovi spoločnosti bezodkladne nariadil sprístupnenie všetkých podkladov. Informácie o spore bude sám žiadať z pozície predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

(tasr, max)