Preskočiť na obsah
  |  

NATO prisľúbilo pomoc Ukrajine, Rusko hovorí o hrozbe pre celý svet

Rusko odsúdilo výsledky samitu NATO v Turecku, na ktorom členské štáty prisľúbili ďalšiu rozsiahlu vojenskú podporu Ukrajine a opätovne potvrdili záväzok kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Aliancia pokračuje v militarizácii Európy a pripravuje sa na možný ozbrojený konflikt s Ruskom.

Podľa nej môžu prijaté rozhodnutia viesť ku katastrofálnym dôsledkom nielen pre NATO, ale aj pre celý svet. Zároveň tvrdila, že medzi Spojenými štátmi a ich spojencami pretrvávajú rozpory.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že otvorená výmena názorov je prejavom sily demokratickej Aliancie.

Na samite spojenci oznámili vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur na rok 2026 a nové zbrojné kontrakty v hodnote najmenej 50 miliárd dolárov.

(reuters, mja)

  |  

Najvyšší súd Južnej Kórey potvrdil trest pre exprezidenta

Najvyšší súd Južnej Kórey definitívne potvrdil sedemročný trest väzenia pre bývalého prezidenta Jun Sok-jola za marenie pokusu úradov o jeho zatknutie po kontroverznom vyhlásení stanného práva v roku 2024.

Sudcovia potvrdili aj rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa dopustil falšovania dokumentov, porušil zákonom stanovený postup pri zavádzaní stanného práva a šíril nepravdivé informácie zahraničným médiám.

Prokuratúra žiadala desaťročný trest, no súdy napokon rozhodli o siedmich rokoch väzenia. Právnici exprezidenta oznámili, že sa obrátia na ústavný súd a napadnú ústavnosť rozsudku.

Jun Sok-jol si pritom už od februára odpykáva doživotný trest za zosnovanie vzbury spojenej s udalosťami okolo stanného práva. Okrem toho čelí ďalším siedmim trestným konaniam.

(reuters, mja)

  |  

UEFA môže zablokovať návrat Ruska do svetového futbalu

UEFA je podľa zdrojov pripravená zablokovať návrat ruských futbalových tímov do medzinárodných súťaží aj napriek tomu, že Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zrušil suspendáciu Ruského olympijského výboru, informuje denník Guardian.

FIFA síce oznámila, že situáciu zanalyzuje, no viaceré významné európske futbalové asociácie vrátane anglickej, nemeckej a francúzskej naďalej odmietajú opätovné zaradenie Ruska do súťažného kolotoča.

UEFA má skúsenosť s neúspešným pokusom o návrat ruských mládežníckych tímov, ktorý stroskotal na odpore členských krajín.

Naopak, prezident FIFA Gianni Infantino dlhodobo presadzuje návrat Ruska a tvrdí, že športové sankcie nepriniesli očakávaný efekt.

Hoci MOV obnovil členstvo ruského olympijského výboru, zdôraznil, že konečné rozhodnutie o účasti Ruska zostáva na jednotlivých športových federáciách.

(mja)

  |  

Kotleba buduje realitné portfólio. Údajne bez hypoték

Predseda mimoparlamentnej strany ĽSNS Marian Kotleba si po odchode z parlamentu podľa zistení portálu Aktuality.sk buduje rozsiahle realitné portfólio.

Počas približne dvoch rokov kúpil viacero bytov v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a vo Zvolene, pričom celková hodnota transakcií podľa odhadov presiahla 900-tisíc eur.

Všetky nehnuteľnosti údajne financoval z vlastných prostriedkov, bez hypotekárnych úverov. Jeden z bytov odkúpil od vlastnej strany ĽSNS, ďalšie investície realizoval prostredníctvom spoločností UbytovanieMK1 a UbytovanieMK2.

Portál upozorňuje, že známe príjmy bývalého poslanca z parlamentu a straníckych odmien podľa jeho výpočtov nepokrývajú hodnotu uskutočnených nákupov

Kotleba ani predstavitelia ĽSNS na otázky týkajúce sa pôvodu peňazí či jednotlivých obchodov nereagovali.

(mja)

  |  

Meloniová spochybňuje ekologické podmienky rozpočtu EÚ

Taliansko vedie snahu o zmiernenie pripravovaných environmentálnych pravidiel v budúcom viacročnom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Sporným bodom je princíp „Do No Significant Harm“ (DNSH), ktorý má zabrániť financovaniu projektov poškodzujúcich životné prostredie, informuje portál Politico.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej upozorňuje, že príliš prísne podmienky môžu obmedziť podporu pre priemysel a veľké infraštruktúrne projekty, znížiť konkurencieschopnosť EÚ voči Spojeným štátom a Číne a negatívne ovplyvniť zamestnanosť.

Európska komisia už do návrhu zaradila viaceré výnimky, napríklad pre obranu, bezpečnosť či krízové situácie, no podľa diplomatických zdrojov to Rím nepovažuje za dostatočné.

Opačný postoj zastávajú severské krajiny a ekologické organizácie, ktoré varujú, že ďalšie oslabovanie pravidiel by mohlo podkopať klimatické ciele Únie. Diskusia o návrhu bude pokračovať počas jesenných rokovaní členských štátov.

(mja)

  |  

Západná Európa zažila najteplejší jún v histórii meraní, tvrdia vedci

Západná Európa zaznamenala podľa služby Copernicus najteplejší jún od začiatku meraní. Priemerná teplota dosiahla 20,74 stupňa Celzia, čo predstavuje viac ako trojstupňový nárast oproti priemeru rokov 1991 až 2020.

Koniec mesiaca sprevádzala intenzívna vlna horúčav, ktorá spôsobila výpadky elektrickej energie, zatváranie škôl, rozsiahle lesné požiare na Pyrenejskom polostrove a vo Francúzsku či zhoršenie sucha.

Francúzsko, Belgicko, Španielsko a Holandsko hlásia spolu viac než 4 700 nadmerných úmrtí súvisiacich s extrémnym počasím.

Celosvetovo bol jún druhým najteplejším v histórii meraní a oceány dosiahli rekordné júnové povrchové teploty.

Vedci tvrdia, že intenzita aj frekvencia horúčav sa zvyšuje. K rekordným teplotám oceánov podľa odborníkov prispievajú emisie skleníkových plynov, ako aj klimatický jav El Niño.

(reuters, mja)