Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klištinec skončil na čele väzenskej stráže

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je od júla bez riadneho generálneho riaditeľa. Ľubomír Klištinec po dvoch rokoch vo funkcii odišiel na vlastnú žiadosť, pričom zbor ani ministerstvo spravodlivosti jeho odchod verejne neoznámili.

Do vedenia ZVJS ho v máji 2024 ustanovil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a o rok neskôr ho prezident Peter Pellegrini vymenoval za generála. Ku koncu júna však požiadal o uvoľnenie z funkcie a presun na post riaditeľa Inštitútu vzdelávania ZVJS, ktorý zabezpečuje výcvik a vzdelávanie príslušníkov zboru.

Podľa hovorkyne ZVJS Anny Bečkovej Ragasovej chce v novej pozícii využiť svoje skúsenosti pri príprave nových príslušníkov aj pri ďalšom odbornom vzdelávaní personálu.

Generálni riaditelia ZVJS nemajú pevne stanovené funkčné obdobie a o ich vymenovaní či odvolaní rozhoduje spravidla minister spravodlivosti. Klištinec vo funkcii nahradil Michala Sedliaka, ktorý sa na jar 2024 stal štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti.

Vedením zboru je po jeho odchode dočasne poverený Jozef Lančarič, ktorý od roku 2017 pôsobí ako námestník pre ekonomické veci na Generálnom riaditeľstve ZVJS. Ministerstvo zatiaľ neoznámilo, kedy predstaví nového generálneho riaditeľa.

(sme, bak)

Minúta  |  

Merz potvrdil dohodu o nákupe amerických rakiet Tomahawk

Nemecko sa dohodlo so Spojenými štátmi na nákupe riadených striel Tomahawk, ktoré budú rozmiestnené na nemeckom území. Oznámil to vo štvrtok spolkový kancelár Friedrich Merz počas vystúpenia v parlamente v Berlíne.

K uzavretiu dohody podľa neho došlo počas samitu NATO v Ankare, kde rokoval s predstaviteľmi Washingtonu. Zároveň poznamenal, že výsledky stretnutia spojencov prekonali jeho očakávania.

„Týmto spôsobom odstraňujeme kritickú strategickú medzeru v našej obrane a zároveň pracujeme na vývoji vlastných európskych systémov, ktoré budú rozmiestnené v Európe,“ povedal Merz.

Osud rakiet Tomahawk bol neistý po tom, ako Donald Trump v máji oznámil zníženie vojenskej prítomnosti USA v Nemecku. Tento krok vyvolal pochybnosti, či bude pokračovať plán predchádzajúcej americkej administratívy na rozmiestnenie amerického práporu vybaveného raketami dlhého doletu Tomahawk v Nemecku.

Berlín dlhodobo presadzuje získanie týchto zbraní ako významný odstrašujúci prvok voči Rusku, kým európske krajiny vyvinú vlastné systémy s podobnými schopnosťami.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecký zákon o informáciách vyvolal odpor médií

Návrh nemeckej vlády obmedziť zákon o slobodnom prístupe k informáciám čelí rozsiahlej kritike zo strany médií, mimovládnych organizácií aj politikov, informuje portál Horizont.

Podľa odporcov by zmeny sťažili získavanie informácií od štátnych úradov, oslabili kontrolu výkonu verejnej moci a negatívne zasiahli investigatívnu žurnalistiku.

Proti návrhu sa postavili vydavateľské združenia, platformy FragDenStaat či Abgeordnetenwatch, Transparency International aj Nemecký zväz novinárov.

Výhrady zaznievajú aj od opozičných strán a niektorých predstaviteľov SPD, ktorí upozorňujú, že práve tento zákon pomohol odhaliť viaceré významné politické kauzy vrátane aféry s ochrannými rúškami, mýtnym systémom či vyšetrovania neonacistickej skupiny NSU.

(mja)

Minúta  |  

Priemyselná produkcia v máji 2026 medziročne klesla o dve percentá

Priemyselná produkcia na Slovensku v máji 2026 medziročne klesla o dve percentá, čím zmiernila aprílový pokles na úrovni 3,2 percenta. Výroba tak medziročne oslabila už štvrtý mesiac po sebe. Negatívne sa na výsledku podpísal pokles výkonu v 11 z 15 sledovaných odvetví.

Po sezónnom očistení sa produkcia oproti aprílu nezmenila. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Najväčší negatívny vplyv mala už štvrtý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne klesla o viac ako dve percentá, hoci išlo o najmiernejší pokles v tomto roku. Naopak, najvýraznejšie pomohla takmer 18-percentným rastom výroba chemikálií.

Výkon dodávky elektriny a plynu sa znížil o takmer štyri percentá a výroba počítačových výrobkov klesla o viac ako desať percent.

Za prvých päť mesiacov roka sa priemyselná produkcia medziročne znížila o 1,3 percenta. Nižší výkon zaznamenalo osem z 15 sledovaných odvetví. Najviac výsledok zhoršila výroba dopravných prostriedkov s poklesom takmer o štyri percentá a výroba kovov, ktorá oslabila o takmer tri percentá.

Výrazný prepad zaznamenala aj výroba ropných produktov, a to o takmer 13 percent. Väčšiemu poklesu zabránil približne štvorpercentný rast v dodávke elektriny a plynu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fico očakáva úspech nezávislých kandidátov v komunálnych voľbách

V jesenných samosprávnych voľbách budú dominovať kandidáti, ktorí sa budú uchádzať o priazeň voličov ako nezávislí. Myslí si to predseda vlády SR Robert Fico (Smer), ktorý zároveň mieni, že výsledky v komunálnych voľbách nebudú mať vplyv na to, ako sa „rozdajú karty“ v budúcoročných voľbách do Národnej rady.

„Zásadný vplyv na to, ako bude vyzerať politický systém v budúcnosti, komunálne voľby mať nebudú. Politický systém na úrovni strán parlamentu si pôjde svojím životom a výsledky v komunálnych voľbách nebudú ovplyvňovať, čo sa bude diať následne až do parlamentných volieb,“ zdôraznil premiér, odkazujúc aj na to, že v komunálnych voľbách sa nerozhodujú voliči podľa strán či politickej príslušnosti kandidáta, ale poznateľnosti jeho osobnosti a jeho práce.

Je aj preto presvedčený, že mnoho kandidátov sa bude uchádzať o hlasy ako nezávislí a práve nezávislí kandidáti budú hlavnými víťazmi volieb.

Zároveň zvýraznil rešpekt k predstaviteľom samospráv. „Majú to ťažké na rozdiel od poslancov Národnej rady, ktorí môžu ostať určitým spôsobom v anonymite, oni sú konfrontovaní všetkým a všetkými,“ uviedol.

Myslí si, že samospráva bude potrebovať do budúcnosti reformu, ktorá bude pamätať na súčasný problém malých obcí a ponúkne efektívnejší a zdieľaný systém služieb samospráv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Raši: V4 zažíva reštart, v EÚ chce postupovať spoločne

Vyšehradská skupina podľa predsedu Národnej rady Richarda Rašiho vstupuje do novej etapy spolupráce. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko sa podľa neho dohodli, že sa budú sústreďovať najmä na témy, pri ktorých dokážu nájsť spoločné riešenia, a nenechajú sa rozdeľovať otázkami, na ktorých sa nezhodnú. Raši verí, že takýto prístup posilní postavenie V4 v Európskej únii.

Slovensko chce počas svojho predsedníctva presadzovať spoločné postoje v oblastiach konkurencieschopnosti EÚ, cien energií, migrácie, obranyschopnosti či rozširovania Únie.

Dôraz chce klásť aj na praktickú cezhraničnú spoluprácu, napríklad pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby.

Na november je naplánované stretnutie predsedov parlamentov krajín V4, ktoré sa bude venovať rozpočtu EÚ a legislatívnym návrhom.

Raši zároveň avizoval podporu formátu V4+, ktorý by umožnil prizývať na rokovania aj ďalšie štáty. „Budeme otvorení tomu, aby sme privítali aj iných predsedov parlamentov a vytvorili ešte väčšiu silu na riešenie našich problémov,“ dodal Raši.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.