Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament posunul digitálne euro do ďalšej fázy

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok podporili začatie rokovaní s Radou EÚ o návrhu na zavedenie digitálneho eura. Cieľom je ponúknuť občanom bezpečný spôsob platieb a znížiť závislosť od poskytovateľov z krajín mimo EÚ.

Za pokračovanie legislatívneho procesu hlasovalo 416 europoslancov, proti bolo 169 a 22 sa zdržalo. EP zároveň odobril aj možnosť poskytovania platobných služieb v digitálnom eure v krajinách EÚ, ktoré nepoužívajú euro.

Podľa rokovacej pozície europarlamentu by digitálne euro vydávala Európska centrálna banka a fungovalo by online aj offline. Súčasťou návrhu sú záruky ochrany súkromia, pričom osobné údaje by sa spracúvali len v nevyhnutnom rozsahu.

Väčšina podnikov by musela digitálne euro prijímať. Výnimky by sa vzťahovali na samostatne zárobkovo činné osoby, malé podniky a mikropodniky, ktoré neprijímajú digitálne platby. Základné služby vrátane otvorenia účtu, držby prostriedkov a prístupu aspoň k jednému platobnému nástroju by boli bezplatné.

Na ochranu finančného systému by sa zaviedol strop na množstvo digitálnych eur, ktoré môže jednotlivec držať. Zároveň by krajiny eurozóny museli zabezpečiť dostupnosť hotovosti a podniky by ju nemohli odmietať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pavel varuje pred eskaláciou vojny po ruských voľbách

Český prezident Petr Pavel sa domnieva, že ak sa vojnu na Ukrajine nepodarí ukončiť v najbližších dvoch mesiacoch, po septembrových parlamentných voľbách v Rusku môže dôjsť k jej výraznej eskalácii. V rozhovore pre britský denník The Telegraph vyzval spojencov, aby využili súčasné obdobie na podporu mierových rokovaní. Informuje o tom portál Novinky.cz.

Prezident Vladimir Putin podľa Pavla nevyhlási mobilizáciu pred voľbami. „Máme príležitosť pokračovať v tlaku a vyslať Rusku jasný signál, že sme ochotní začať rokovania. Hneď ako sa voľby skončia, časové okno sa zúži,“ konštatoval Pavel.

Český prezident zároveň tvrdí, že rastúci tlak na Rusko môže Moskvu priviesť k rokovaniam. Poukázal tiež na pokračujúce ukrajinské útoky na ciele hlboko na ruskom území aj na nedostatok paliva vo viacerých oblastiach Ruska po útokoch na ropné zariadenia. Britský denník pripomína potýčky na čerpacích staniciach aj stredajší zákaz vývozu nafty.

Pavel zdôraznil, že spojenci musia Ukrajine poskytnúť všetko potrebné na obranu a zároveň využiť všetky diplomatické možnosti, aby Rusko presvedčili, že viac môže získať rokovaniami než pokračovaním vo vojne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ chce tvrdšie zasiahnuť proti prevádzačom migrantov

Európska únia navrhla nový sankčný rámec zameraný na boj proti prevádzačstvu migrantov, obchodovaniu s ľuďmi a ďalším formám organizovaného zločinu. Počíta so zmrazením majetku a zákazom cestovania pre osoby zapojené do tejto činnosti.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že cieľom je pripraviť prevádzačov o ich podnikanie a zároveň zachrániť životy tisícov ľudí, ktorí podľa jej slov snívajú o lepšom živote. Zdôraznila tiež, že Európa musí sama rozhodovať o tom, kto na jej územie príde a za akých podmienok.

Návrh však ešte musí jednomyseľne schváliť Európska rada, aby mohol vstúpiť do platnosti.

Iniciatíva prichádza v čase intenzívnych diskusií o migračnej politike v EÚ. Európsky parlament minulý mesiac schválil reformu migračných pravidiel, ktorej cieľom je zefektívniť návraty neúspešných žiadateľov o azyl a umožniť zriaďovanie záchytných centier mimo územia Únie.

Opatrenia vyvolali kritiku viacerých krajín vrátane Francúzska a Španielska. Ich odporcovia tvrdia, že reforma je príliš prísna a oslabuje ochranu poskytovanú žiadateľom o azyl.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Reuters: Putin zatiaľ odmieta mier a zvažuje eskaláciu vojny

Ruský prezident Vladimir Putin podľa troch zdrojov blízkych Kremľu odmieta výzvy na rokovania o mieri s Kyjevom a skôr sa prikláňa k ďalšej eskalácii vojny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymné zdroje.

Dva zo zdrojov tvrdia, že existuje vysoká pravdepodobnosť vystupňovania konfliktu v najbližších mesiacoch. Jeden z nich, ktorý sa s Putinom pravidelne stretáva, povedal, že ruský prezident trvá na ovládnutí zvyšku ukrajinského Donbasu a nedávno odmietol návrhy poradcov na kompromis založený na prímerí pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Správa prichádza krátko po tom, ako Donald Trump vyhlásil, že Putin chce vojnu ukončiť a riešenie je bližšie, než sa zdá. Kremeľ však odkázal, že Rusko je pripravené na mierové riešenie, zároveň však má dostatok síl pokračovať vo „vojenskej operácii“.

Podľa predstaviteľa z kancelárie ukrajinského prezidenta spravodajské informácie naznačujú, že Moskva sa pripravuje na ďalšie vojenské operácie, prípadne aj na útok proti inej európskej krajine.

Reuters pripomína, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie, prístavy a sklady palív spôsobili výrazný nedostatok pohonných látok. Zdroje zároveň tvrdia, že tieto útoky Putina ešte viac utvrdili v odhodlaní pokračovať vo vojne a tvrdo odpovedať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Michal Kaliňák chce byť primátorom Medzilaboriec

O post primátora Medzilaboriec sa v jesenných komunálnych voľbách bude uchádzať súčasný štátny tajomník ministerstva vnútra a poslanec Prešovského samosprávneho kraja Michal Kaliňák. Potvrdil, že kandidovať bude za stranu Hlas. Na jeho záujem o túto funkciu upozornil denník Plus jeden deň

„Rozhodol som sa všetky svoje skúsenosti a kontakty, ktoré som za roky nadobudol, vrátiť a investovať do svojho rodného mesta, lebo nie som spokojný s tým, ako sa vyvíja. Sledujem to pomerne detailne a hlavne som znepokojený z toho, ako sa postupne z mesta stáva ďalšia dedina v rámci okresu,“ povedal Kaliňák.

Medzi jeho priority patria podpora podnikateľského prostredia v službách a výrobe, rozvoj cestovného ruchu, využitie cezhraničného potenciálu Medzilaboriec, ako aj riešenie odchodu obyvateľov prostredníctvom nájomných bytov.

(tasr, bak)
       

Minúta  |  

Samit NATO priniesol zbrojárske dohody za viac ako 50 miliárd dolárov

Na okraj samitu NATO v tureckej Ankare sa tento týždeň uskutočnilo priemyselné fórum obranných spoločností z členských krajín Aliancie. Predstavitelia oznámili obranné zákazky a priemyselné dohody v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov, ktorými chcú spojenci potvrdiť záväzok zvyšovať výdavky na obranu.

Niektoré oznámenia sa týkajú už podpísaných kontraktov, ďalšie ešte podliehajú rokovaniam alebo schvaľovaniu. Európske štáty zároveň naďalej čelia tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prevzali väčší podiel na obrane Aliancie.

Švédsky Saab začne s NATO rokovať o dodávke až desiatich lietadiel včasného varovania GlobalEye. Lockheed Martin a Rheinmetall podpísali memorandum o spoločnej výrobe rakiet ATACMS v Nemecku. Spojené štáty zároveň zriadia v Európe servisné centrum pre rakety protivzdušnej obrany PAC-3.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil aj plán nákupu až piatich prieskumných dronov MQ-4C Triton a rozšírenie flotily transportných lietadiel Airbus A400M i tankovacích lietadiel A330 MRTT.

Nemecko sa zároveň dohodlo so Spojenými štátmi na nákupe striel s plochou dráhou letu Tomahawk a ich rozmiestnení na svojom území, čím odstránilo neistotu okolo programu po skorších vyjadreniach Donalda Trumpa o obmedzení americkej vojenskej prítomnosti v krajine.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.