Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lodná doprava cez Hormuz sa po útokoch takmer zastavila

Cez Hormuzský prieliv vo štvrtok preplávali len dve tankerové lode, keďže po obnovení amerických vzdušných útokov na Irán a následnej odvete Teheránu prudko vzrástli riziká pre lodnú dopravu. Vyplýva to z údajov analytických spoločností a zdrojov z odvetvia.

Podľa spoločnosti Rystad Energy sa doprava cez tento strategický prieliv prakticky zastavila, čo podľa jej analytika Jorgeho Leóna lepšie vystihuje aktuálnu mieru rizika než vyhlásenia Washingtonu či Teheránu. Zdroje z lodného priemyslu zároveň upozornili, že viaceré plavidlá vypínajú verejné AIS transpondéry, čím sťažujú sledovanie pohybu lodí.

Napätie vzrástlo po tom, čo iránske ozbrojené sily zaútočili na americkú vojenskú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu v reakcii na americké údery na iránske územie. Konflikt sa opätovne vyostril po útokoch na tri tankery, z ktorých Washington obvinil Teherán.

Poisťovne kryjúce vojnové riziká medzitým odporúčajú dopravcom pozastaviť plavby cez prieliv alebo prehodnocujú podmienky poistenia. Jedna z lodí zasiahnutých tento týždeň, katarský tanker Al Rekayyat, zostáva pri Ománe odstavená a čaká na záchranné práce.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Stevanovič opäť vyzval na referendum o Slovinsku v NATO

Predseda slovinského Národného zhromaždenia Zoran Stevanovič v utorok prostredníctvom videa zverejneného na sociálnej sieti X opäť vyzval na referendum o členstve svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).

„Vzhľadom na to, že som vypísal komunálne voľby na 15. novembra, zlúčenie týchto volieb so všetkými ostatnými vyhlásenými referendami do jedného ‚mega-referendového dňa‘ by z hľadiska nákladov dávalo zmysel. V tento deň by sa mohla nastoliť aj otázka členstva Slovinska v NATO,“ ozrejmil Stevanovič.

V príspevku s titulkom „Čo si myslíte o tejto myšlienke? Moc ľuďom“ Stevanovič vyjadril aj svoj nesúhlas s „posielaním peňazí Ukrajine“ po tom, čo premiér Janez Janša na samite NATO v Ankare oznámil, že Slovinsko tento rok vyčlení približne 44 miliónov eur na vojenskú pomoc Kyjevu v rámci iniciatívy PURL.

„Slovinsko momentálne oveľa viac potrebuje tých 44 miliónov eur. Predchádzajúca vláda štyri roky hádzala naše peniaze na Ukrajinu, no vojna evidentne zúri ďalej. Ak sa skutočne snažíme o mier, niečo sa musí zmeniť,“ pokračoval Stevanovič, pričom zopakoval potrebu preskúmať verejnú mienku o členstve v NATO.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kórea rozširuje zbrojárske výrobné kapacity v Európe

Kórejská republika výrazne rozširuje svoje zbrojárske výrobné kapacity v Európe a stáva sa kľúčovým dodávateľom vojenskej techniky pre členské štáty Európskej únie, uviedol vo štvrtok Alexander Stepanov, vojenský expert Inštitútu práva a národnej bezpečnosti Ruskej akadémie národného hospodárstva a štátnej služby pri prezídiu Ruskej federácie (RANEPA).

„Výstavba závodu spoločnosti Hanwha Defense v Rumunsku sa v súčasnosti nachádza v záverečnej fáze. Tento závod umožní miestnu výrobu vysoko presných delostreleckých systémov K9, ako aj transportných a nakladacích vozidiel K10,“ priblížil Stepanov.

Ďalšia juhokórejská spoločnosť Hyundai Rotem buduje v Poľsku závod na výrobu bojového tanku Black Panther, dodal. Južná Kórea sa fakticky stáva hlavným dodávateľom pre ministerstvá obrany európskych krajín a usiluje sa získať významný podiel z rozpočtov vyčlenených na modernizáciu ozbrojených síl členských štátov EÚ, povedal Stepanov.

Rumunsko a Poľsko majú podľa ruského experta pre Soul mimoriadny strategický význam, pretože pôsobia ako vojensko-priemyselné a technologické centrá, čo následne uľahčuje vývoz obrnených vozidiel a modernej delostreleckej techniky do krajín východnej a severnej Európy.

Južná Kórea sa tiež snaží získať prístup k fondom EÚ určeným nielen na prezbrojenie, ale aj na budovanie nových vojenských jednotiek vo Fínsku a pobaltských štátoch, poznamenal Stepanov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Súkromné školy kritizujú reformu školstva, rezort to odmieta

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení kritizuje balík opatrení pre školy a žiakov od ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Tvrdí, že zmeny vznikli bez dostatočnej odbornej diskusie a analýz ich dosahov.

Ministerstvo tieto tvrdenia odmieta a deklaruje, že všetky pripomienky riadne vyhodnotí.

Asociácia upozorňuje, že návrh obsahuje viac ako 600 pripomienok, a vyčíta rezortu, že viaceré zmeny predkladá v rámci jednej novely. Obáva sa postupnej centralizácie školstva, rastúcej administratívnej záťaže, obmedzovania autonómie škôl a zriaďovateľov či nahrádzania kvality kvantitatívnymi ukazovateľmi pri optimalizácii siete škôl.

Prezidentka asociácie Eva Ohraďanová tvrdí, že školstvo nepotrebuje viac kontroly a administratívy, ale kvalitné školy, kompetentných riaditeľov, rešpektovaných učiteľov a systém, ktorý počúva ľudí z praxe.

Ministerstvo reagovalo, že príprave legislatívnych zmien predchádzali mesiace rokovaní s odbornou verejnosťou, školami aj zriaďovateľmi. Zdôraznilo, že legislatíva neprechádza zrýchleným konaním a po pripomienkovom konaní budú nasledovať rozporové rokovania.

Rezort zároveň odmietol tvrdenia o centralizácii a pripomenul, že cieľom optimalizácie siete škôl je zabezpečiť kvalitnejšie vzdelávanie. Argumentuje tým, že malé školy dosahujú v priemere horšie výsledky a často nedokážu zabezpečiť potrebnú odbornosť vyučovania.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Časť úspor z druhého piliera pôjde na nájomné byty

Prvých 60 miliónov eur z úspor Slovákov v druhom dôchodkovom pilieri pôjde do výstavby štátom podporovaného nájomného bývania. Umožnila to novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení z apríla 2025, ktorá rozšírila možnosti investovania aj o domáce infraštruktúrne, sociálne a bytové projekty. Informovala o tom spoločnosť Finax.

O investovaní do takýchto projektov naďalej rozhodujú samotné dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Všetky slovenské DSS sa podieľajú na spoločnej investícii vo výške 60 miliónov eur do fondu zameraného na hotové aj rozostavané bytové projekty v Bratislave a ďalších krajských mestách.

Podľa Jána Tonku, odborníka na osobné financie zo spoločnosti Finax môžu indexové fondy investovať do alternatívnych aktív vrátane nájomného bývania maximálne päť percent svojho majetku. Keďže úspory v druhom pilieri presahujú 21,5 miliardy eur, aktuálna investícia predstavuje menej ako 0,3 percenta celkového majetku sporiteľov.

Tonka upozornil, že domáce projekty prinášajú nižšiu diverzifikáciu aj slabšiu likviditu. V súčasnom rozsahu však podľa neho sporitelia zásadnú zmenu nepocítia. Dodal, že najväčším prínosom je zatiaľ možnosť štátu financovať projekty zo súkromných úspor, ktoré by inak hradil zo štátneho rozpočtu. Zároveň zdôraznil, že časté legislatívne zásahy znižujú dôveru ľudí v druhý pilier.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Europarlament posunul digitálne euro do ďalšej fázy

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok podporili začatie rokovaní s Radou EÚ o návrhu na zavedenie digitálneho eura. Cieľom je ponúknuť občanom bezpečný spôsob platieb a znížiť závislosť od poskytovateľov z krajín mimo EÚ.

Za pokračovanie legislatívneho procesu hlasovalo 416 europoslancov, proti bolo 169 a 22 sa zdržalo. EP zároveň odobril aj možnosť poskytovania platobných služieb v digitálnom eure v krajinách EÚ, ktoré nepoužívajú euro.

Podľa rokovacej pozície europarlamentu by digitálne euro vydávala Európska centrálna banka a fungovalo by online aj offline. Súčasťou návrhu sú záruky ochrany súkromia, pričom osobné údaje by sa spracúvali len v nevyhnutnom rozsahu.

Väčšina podnikov by musela digitálne euro prijímať. Výnimky by sa vzťahovali na samostatne zárobkovo činné osoby, malé podniky a mikropodniky, ktoré neprijímajú digitálne platby. Základné služby vrátane otvorenia účtu, držby prostriedkov a prístupu aspoň k jednému platobnému nástroju by boli bezplatné.

Na ochranu finančného systému by sa zaviedol strop na množstvo digitálnych eur, ktoré môže jednotlivec držať. Zároveň by krajiny eurozóny museli zabezpečiť dostupnosť hotovosti a podniky by ju nemohli odmietať.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.