Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael hovorí o zlepšení situácie v Gaze, OSN varuje pred krízou

Správy o humanitárnej kríze v Pásme Gazy sú mimoriadne zavádzajúce, vyhlásil podľa agentúry DPA vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ izraelskej vládnej organizácie COGAT. Podľa neho sa situácia Palestínčanov výrazne zlepšila.

Správa úradu uvádza, že od októbra 2025, kedy začalo platiť prímerie, do siedmeho júna dorazilo do oblasti takmer 1,8 milióna ton potravín, čo prevyšuje normy Svetového potravinového programu (WFP). Ceny potravín klesli o 72 percent a dodávky vody dosiahli 40 litrov na osobu denne.

Tieto informácie však nie je možné nezávisle overiť a organizácie OSN ponúkajú iný obraz. WFP vo svojej júnovej správe označil vysoké ceny potravín za hrozbu pre potravinovú bezpečnosť, pričom humanitárne operácie komplikujú vojenské zásahy a presuny obyvateľstva.

Detský fond UNICEF koncom mája upozornil, že až 82 percent rodín v Gaze má naďalej nedostatok vody a väčšina nedosahuje ani základné minimum šesť litrov na deň.

Predstaviteľ COGAT napriek tomu deklaroval odhodlanie Izraela pomáhať. Z pretrvávajúcich problémov a znehodnocovania zásob obvinil hnutie Hamas. Militantná organizácia podľa neho zámerne marí humanitárne akcie, zavádza neprimerané dane a určuje ceny, čím deformuje trhové podmienky v regióne.

(max)

Minúta  |  

Fidesz povolal ľudí do ulíc, protestuje proti „tyranii“ Magyara

Pred sídlom maďarského prezidenta v budínskom Sándorovom paláci sa vo štvrtok večer začala masová protivládna demonštrácia s názvom „STOP svojvôli“. Zhromaždenie podľa portálu Népszava.hu spoločne organizujú opozičné strany Fidesz a KDNP.

Pre stranu vedenú Viktorom Orbánom ide o prvú oficiálnu masovú akciu od aprílových parlamentných volieb, v ktorých utrpela porážku. Opozícia týmto spôsobom protestuje proti sedemnástej novele ústavy, ktorú predložila nová vládna strana Tisza.

Ústavný dodatok predložený premiérom Péterom Magyarom zahŕňa predčasné ukončenie mandátu súčasného prezidenta Tamása Sulyoka a obmedzenie poslaneckého mandátu na dvanásť rokov. Na účasť na proteste osobne vyzval aj expremiér Orbán, ktorý na sociálnych sieťach apeloval na odpor voči tyranii Tiszy.

Magyar v minulosti opakovane označil hlavu štátu za bábku Orbánovho režimu, avšak Sulyok v máji vyhlásil, že svoj mandát mieni riadne dokončiť.

Na štvrtkovú aktivitu Fideszu reagoval zo zahraničnej cesty premiér Magyar posmešne. Podľa jeho slov sa na snahe Fideszu demonštrovať za ústavnosť a demokraciu nahlas zasmiali aj v Istanbule. Celú situáciu prirovnal k známemu porekadlu o zlodejovi, ktorý sám kričí, aby chytili zlodeja.

(max)

Minúta  |  

Samosprávy chcú viac empatie pri optimalizácii poštových služieb

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rokovalo vo štvrtok s generálnym riaditeľom Slovenskej pošty Vladislavom Kupkom o pripravovanej optimalizácii poštových služieb. Predseda združenia Jozef Božik vyhlásil, že samosprávy so zatváraním pobočiek zásadne nesúhlasia.

Aj keď ZMOS rozumie potrebe ekonomickej udržateľnosti štátneho podniku, od jeho vedenia žiada dôslednejšiu komunikáciu smerom k mestám a obciam a väčšiu mieru empatie pri krokoch, ktoré priamo ovplyvňujú život ľudí v regiónoch.

V mestách a obciach narastá nespokojnosť obyvateľov so zatváraním vybraných pôšt, prepúšťaním zamestnancov aj obmedzovaním letných prevádzkových hodín. Božik zdôraznil, že ak samosprávy nie sú o zmenách informované včas, nedokážu občanom vysvetliť dôvody ani zabezpečiť náhradné riešenia. Poštové služby podľa neho musia zostať pre každého dostupné a akékoľvek zmeny režimu vyžadujú včasné varovanie.

Ako riešenie na zmiernenie negatívnych dosahov optimalizácie víta ZMOS model Malá pošta, ktorý Slovenská pošta prevzala práve na podnet združenia.

Tento koncept umožňuje zachovať základné poštové služby v obciach prostredníctvom alternatívnych prevádzkovateľov, akými môžu byť obecné úrady či miestne obchody. Zástupcovia miest a obcí zároveň potvrdili, že v rokovaniach so Slovenskou poštou budú naďalej pokračovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový autonómny agent od OpenAI pretvorí prácu v kanceláriách

Spoločnosť OpenAI vo štvrtok predstavila ChatGPT Work, nového autonómneho agenta vo svojom populárnom četbotovi. Tento nástroj je navrhnutý na vykonávanie zložitých úloh naprieč rôznymi aplikáciami a súbormi, čo pre technologický startup znamená doposiaľ najvýznamnejší krok v oblasti automatizácie pracoviska.

Služba je poháňaná pokročilým modelom GPT-5.6 a dokáže efektívne zhromažďovať kontext z firemných pracovných postupov. Na základe toho samostatne vytvára hotové dokumenty, tabuľky, prezentácie, správy či dokonca funkčné webové stránky.

Spustenie novinky odráža vyostrenú konkurenciu na trhu s nástrojmi umelej inteligencie pre profesionálne využitie. Technologické korporácie sa predbiehajú v uspokojovaní rastúceho dopytu po biznis agentoch, ktorí zvládnu viacstupňové operácie s minimálnym ľudským zásahom.

ChatGPT Work prichádza iba niekoľko mesiacov po tom, čo konkurenčný Anthropic predstavil vlastný podnikový softvér Claude Cowork.

OpenAI, ktorá sa aktuálne pripravuje na vstup na burzu, spolu s touto inováciou oznámila aj novú desktopovú aplikáciu a špeciálnu funkciu hostovaných webových stránok. Tá umožní používateľom publikovať weby priamo cez rozhranie novej služby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta, že ukrajinské útoky sú cestou ku koncu vojny

Rusko vo štvrtok vyhlásilo, že Spojené štáty sa mýlia, ak sa domnievajú, že ukrajinské útoky hlboko na ruskom území pomôžu ukončiť viac ako štvorročnú vojnu. Reagovalo tak na slová amerického ministra zahraničia Marca Rubia a prezidenta Donalda Trumpa zo samitu NATO v Turecku.

Tí uviedli, že vojenský tlak na ruské nebo môže vytvoriť priestor pre diplomatické rokovania. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však varoval, že eskalácia konflikt iba predĺži a prinúti Moskvu vytvoriť ešte väčšiu bezpečnostnú a nárazníkovú zónu.

Zdroje blízke Kremľu potvrdili, že ruský prezident Vladimir Putin nateraz odmieta výzvy na mierové rozhovory. Nedávne útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie a prístavy navyše posilnili jeho odhodlanie pokračovať v bojoch a zvýšili pravdepodobnosť ďalšej eskalácie v nasledujúcich mesiacoch.

Kremeľ si podľa Peskova nerobí ilúzie ani o Trumpovom rozhodnutí udeliť Kyjevu licenciu na výrobu systémov Patriot. V postoji USA však vidí dualitu, keďže Washington na rozdiel od Európy prejavuje úprimnú snahu o mierový proces.

Aj keď sa americké úsilie pre krízu na Blízkom východe momentálne zastavilo, Moskva dúfa, že po vyriešení konfliktu s Iránom sa americká mediácia opäť obnoví.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rafinéria v ruskom Saratove zastavila prevádzku

Ropná rafinéria v meste Saratov ležiacom na juhovýchode európskej časti Ruska zastavila v stredu svoju prevádzku po tom, čo bola poškodená pri dronovom útoku ukrajinských jednotiek. Pre agentúru Reuters to uviedli to dva zdroje z prostredia ropného priemyslu.

Ide už o tretí útok na rafinériu spoločnosti Rosnefť v tomto roku. Jej prevádzka musela byť prerušená na niekoľko týždňov aj v marci a máji. Podľa zdrojov drony zasiahli hlavnú destilačnú jednotku CDU-6, ktorá môže spracovať 20-tisíc ton ropy denne a v rafinérii je jediná svojho druhu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že závod zasiahli „dlhodobé sankcie“ Ukrajiny.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin na platforme Telegram uviedol, že ukrajinský útok si vyžiadal jedného mŕtveho, viacerých zranených a poškodil „civilné priemyselné objekty“, no bližšie ich nešpecifikoval.

Rafinéria v Saratove v roku 2024 spracovala 5,8 milióna ton ropy, čo predstavuje 2,2 percenta celkovej spracovateľskej kapacity Ruska, a vyrobila 1,2 milióna ton benzínu, 1,9 milióna ton nafty a jeden milión ton vykurovacieho oleja.

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že zaútočila aj na rafinériu v Tatársku vzdialenú približne 1 000 kilometrov od frontovej línie, ako aj na letisko vo Voronežskej oblasti. Ruský energetický koncern Gazprom okrem toho informoval o poškodení prečerpávacej stanice Krasnodarskaja v Krasnodarskom kraji po dronovom útoku.

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila údery na ruskú energetickú infraštruktúru s cieľom oslabiť bojaschopnosť ruskej armády. Útoky prispeli k nedostatku pohonných hmôt v Rusku, čo spôsobilo dlhé rady záujemcov o kúpu na čerpacích staniciach, rast cien a obmedzenia exportu. V pondelok musela po ukrajinskom útoku zastaviť prevádzku aj najväčšia ruská rafinéria v Omsku, ležiacom na juhozápade Sibíri približne 2 700 kilometrov od územia kontrolovaného Ukrajinou.

(reuters, tasr)
      

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.