Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volkswagen chce znížiť ponuku modelov aj výrobnú kapacitu

Automobilka Volkswagen plánuje drasticky okresať modelovú ponuku a znížiť výrobné kapacity. Najväčší európsky výrobca áut zvažuje rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá by podľa zdrojov mohla stáť až stotisíc pracovných miest.

Spoločnosť v dôsledku vysokých nákladov, čínskej konkurencie a amerických ciel zaznamenala v rokoch 2021 až 2025 prepad ziskových marží na polovicu. Generálny riaditeľ Oliver Blume oznámil, že modelový rad sa postupne zníži na polovicu a ročná produkcia klesne na deväť miliónov vozidiel zo súčasných desať.

Vedenie uvažuje o zatvorení štyroch nemeckých závodov – v Hannoveri, Emdene, Zwickau a závodu Audi v Neckarsulme.

Tieto vyhliadky vyvolali vlnu protestov. Robotníci vo Wolfsburgu demonštrovali pod záštitou zväzu IG Metall a šéfka zamestnaneckej rady Daniela Cavallo varovala pred šírením hlbokej neistoty. Odbory žiadajú od Blumeho okamžité vyjasnenie situácie, pričom pripomínajú predchádzajúce dohody o zachovaní fabrík.

Problémy koncernu odrážajú širšiu hospodársku stagnáciu Nemecka, ktoré zápasí s drahými energiami a pracovnou silou. Situáciu komplikuje aj tlak akcionárov z rodín Porsche a Piëch, keďže akcie VW stratili za tri roky vyše polovicu hodnoty.

Na prepad kapacity v nemeckom autopriemysle reaguje aj politická scéna vrátane kancelára Friedricha Merza. Ten sľúbil sériu reforiem, ktoré majú Nemecko urobiť konkurencieschopnejším.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA dodajú Ukrajine strely pre systémy Patriot

Ukrajina v najbližších dňoch dostane od Spojených štátov novú sadu striel pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, oznámil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra RBC-Ukraine.

„V najbližších dňoch nám príde balík zo Spojených štátov. S našimi európskymi partnermi som tiež uzavrel samostatné dohody,“ odpovedal Zelenskyj na novinársku otázku o tom, či počas summitu NATO v Ankare vyjednal dodávky striel PAC-3 schopných zasiahnuť balistické rakety.

Ukrajina dlhodobo žiada spojencov o posilnenie svojej protivzdušnej obrany. Zelenskyj výzvu zopakoval aj na zasadnutí lídrov NATO v Turecku, ktoré sa konalo v utorok a stredu. Pre Ukrajinu sú podľa prezidenta v súčasnosti najväčším problémom ruské balistické rakety. Kyjev má kritický nedostatok protiraketových striel, ktorými by vedel takéto útoky odraziť. Zároveň sú v jeho arzenáli jedinou zbraňou, ktorá dokáže s vysokou úspešnosťou zostreliť balistické rakety.

Americký prezident Donald Trump na stretnutí s Volodymyrom Zelenským v Ankare oznámil, že Spojené štáty vydajú Ukrajine licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot. Zelenskyj vo štvrtok novinárom povedal, že s Trumpom a jeho tímom diskutovali o podrobnostiach poskytnutia licencie a že pred prípadným spustením výroby je ešte potrebné dohodnúť sa na technických aspektoch.

Odborníci podľa agentúry AFP tvrdia, že vyrobiť raketu pre systém Patriot, jednu z technologicky najvyspelejších zbraní svojho druhu na svete, trvá približne dva roky.

(afp, rbc-Ukraine, tasr)

Minúta  |  

Federálna agentúra USA chce zmierniť Bidenove emisné pravidlá

Americká agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) navrhla zmiernenie prísnych emisných predpisov pre ťažké nákladné vozidlá, ktoré v roku 2023 zaviedla demokratická vláda Joea Bidena. Súčasne umožní dočasný predaj motorov, ktoré nespĺňajú prísnejšie limity.

Krok odôvodňuje technickými problémami, ktorým výrobcovia čelili pri vývoji motorov pre rok 2027. Správca EPA Lee Zeldin podotkol, že pôvodné pravidlá boli nefunkčné a predražovali výrobu. Nová úprava by mala ušetriť dvanásť miliárd dolárov.

Aj po zmenách má pokles oxidov dusíka dosiahnuť deväťdesiat percent pôvodného Bidenovho plánu. Environmentálne organizácie, vrátane Fondu na ochranu životného prostredia, však návrh ostro kritizujú. Tvrdia, že oslabenie noriem zvýši znečistenie ovzdušia, poškodí verejné zdravie a prinesie vyššie medicínske náklady. EPA namiesto toho navrhuje pre nekompatibilné dieselové motory finančné sankcie, no ich predaj nezastaví.

Ide o súčasť širšej stratégie Trumpovej administratívy na obmedzenie podpory elektromobilov a uľahčenie predaja benzínových či naftových vozidiel. Kongres už vlani schválil legislatívu, ktorá zastavila vyberanie pokút za nedodržiavanie výfukových noriem.

Vo februári tohto roka navyše EPA zrušila vedecké zistenie, že skleníkové plyny ohrozujú ľudské zdravie, a zrušila federálne emisné štandardy pre osobné aj nákladné autá.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael hovorí o zlepšení situácie v Gaze, OSN varuje pred krízou

Správy o humanitárnej kríze v Pásme Gazy sú mimoriadne zavádzajúce, vyhlásil podľa agentúry DPA vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ izraelskej vládnej organizácie COGAT. Podľa neho sa situácia Palestínčanov výrazne zlepšila.

Správa úradu uvádza, že od októbra 2025, kedy začalo platiť prímerie, do siedmeho júna dorazilo do oblasti takmer 1,8 milióna ton potravín, čo prevyšuje normy Svetového potravinového programu (WFP). Ceny potravín klesli o 72 percent a dodávky vody dosiahli 40 litrov na osobu denne.

Tieto informácie však nie je možné nezávisle overiť a organizácie OSN ponúkajú iný obraz. WFP vo svojej júnovej správe označil vysoké ceny potravín za hrozbu pre potravinovú bezpečnosť, pričom humanitárne operácie komplikujú vojenské zásahy a presuny obyvateľstva.

Detský fond UNICEF koncom mája upozornil, že až 82 percent rodín v Gaze má naďalej nedostatok vody a väčšina nedosahuje ani základné minimum šesť litrov na deň.

Predstaviteľ COGAT napriek tomu deklaroval odhodlanie Izraela pomáhať. Z pretrvávajúcich problémov a znehodnocovania zásob obvinil hnutie Hamas. Militantná organizácia podľa neho zámerne marí humanitárne akcie, zavádza neprimerané dane a určuje ceny, čím deformuje trhové podmienky v regióne.

(max)

Minúta  |  

Fidesz povolal ľudí do ulíc, protestuje proti „tyranii“ Magyara

Pred sídlom maďarského prezidenta v budínskom Sándorovom paláci sa vo štvrtok večer začala masová protivládna demonštrácia s názvom „STOP svojvôli“. Zhromaždenie podľa portálu Népszava.hu spoločne organizujú opozičné strany Fidesz a KDNP.

Pre stranu vedenú Viktorom Orbánom ide o prvú oficiálnu masovú akciu od aprílových parlamentných volieb, v ktorých utrpela porážku. Opozícia týmto spôsobom protestuje proti sedemnástej novele ústavy, ktorú predložila nová vládna strana Tisza.

Ústavný dodatok predložený premiérom Péterom Magyarom zahŕňa predčasné ukončenie mandátu súčasného prezidenta Tamása Sulyoka a obmedzenie poslaneckého mandátu na dvanásť rokov. Na účasť na proteste osobne vyzval aj expremiér Orbán, ktorý na sociálnych sieťach apeloval na odpor voči tyranii Tiszy.

Magyar v minulosti opakovane označil hlavu štátu za bábku Orbánovho režimu, avšak Sulyok v máji vyhlásil, že svoj mandát mieni riadne dokončiť.

Na štvrtkovú aktivitu Fideszu reagoval zo zahraničnej cesty premiér Magyar posmešne. Podľa jeho slov sa na snahe Fideszu demonštrovať za ústavnosť a demokraciu nahlas zasmiali aj v Istanbule. Celú situáciu prirovnal k známemu porekadlu o zlodejovi, ktorý sám kričí, aby chytili zlodeja.

(max)

Minúta  |  

Samosprávy chcú viac empatie pri optimalizácii poštových služieb

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rokovalo vo štvrtok s generálnym riaditeľom Slovenskej pošty Vladislavom Kupkom o pripravovanej optimalizácii poštových služieb. Predseda združenia Jozef Božik vyhlásil, že samosprávy so zatváraním pobočiek zásadne nesúhlasia.

Aj keď ZMOS rozumie potrebe ekonomickej udržateľnosti štátneho podniku, od jeho vedenia žiada dôslednejšiu komunikáciu smerom k mestám a obciam a väčšiu mieru empatie pri krokoch, ktoré priamo ovplyvňujú život ľudí v regiónoch.

V mestách a obciach narastá nespokojnosť obyvateľov so zatváraním vybraných pôšt, prepúšťaním zamestnancov aj obmedzovaním letných prevádzkových hodín. Božik zdôraznil, že ak samosprávy nie sú o zmenách informované včas, nedokážu občanom vysvetliť dôvody ani zabezpečiť náhradné riešenia. Poštové služby podľa neho musia zostať pre každého dostupné a akékoľvek zmeny režimu vyžadujú včasné varovanie.

Ako riešenie na zmiernenie negatívnych dosahov optimalizácie víta ZMOS model Malá pošta, ktorý Slovenská pošta prevzala práve na podnet združenia.

Tento koncept umožňuje zachovať základné poštové služby v obciach prostredníctvom alternatívnych prevádzkovateľov, akými môžu byť obecné úrady či miestne obchody. Zástupcovia miest a obcí zároveň potvrdili, že v rokovaniach so Slovenskou poštou budú naďalej pokračovať.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.