Preskočiť na obsah
  |  

Po Francúzsku horí už aj Španielsko, hlásia 12 obetí

Pri mimoriadne ničivom lesnom požiari v obci Los Gallardos v provincii Almería na juhu Španielska prišlo o život 12 ľudí. O tejto tragickej bilancii informovala v piatok ráno andalúzska krízová služba, pričom na uhasení plameňov aktuálne pracuje 150 nasadených hasičov. Pôvodné správy hovorili o šiestich obetiach.

Regionálny minister pre mimoriadne situácie Antonio Sanz označil tento oheň za najničivejší v histórii oblasti a situáciu nazval bezprecedentnou tragédiou. Úprimnú sústrasť rodinám obetí vyjadril na sociálnej sieti X aj líder španielskeho regiónu Andalúzia Juanma Moreno, ktorý zároveň zdôraznil solidaritu s postihnutými.

Ničivý živel v južnom Španielsku nasleduje len krátko po tom, ako sa začiatkom tohto týždňa vymkol spod kontroly rozsiahly lesný požiar v južnom Francúzsku. Ten si vynútil okamžitú evakuáciu viac ako 10-tisíc ľudí z dvoch desiatok malých miest a dedín nachádzajúcich sa neďaleko španielskych hraníc.

Dôvodom súčasnej kritickej situácie sú silné vlny horúčav, ktoré zasiahli západnú Európu počas mája a júna. Tieto extrémne teploty výrazne vysušili rozsiahle územia, vďaka čomu sú v tomto roku obzvlášť zraniteľné voči vzniku a rýchlemu šíreniu lesných požiarov.

Podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie sa európsky kontinent otepľuje dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom.

(reuters, max)

  |  

USA dohliadnu na stiahnutie Izraela z Libanonu

Spojené štáty budú dohliadať na postupné sťahovanie izraelských vojsk z takzvaných pilotných zón na juhu Libanonu. Tento proces sa začne v najbližších dňoch na základe rámcovej dohody z 26. júna. Kontrolu nad dvoma malými oblasťami má prevziať libanonská armáda.

Veľvyslanec USA v Libanone Michel Issa informoval prezidenta Džúzífa Awna, že do Bejrútu čoskoro dorazí americká vojenská delegácia, pričom implementáciu mechanizmu priamo na mieste zastreší Ústredné velenie USA (CENTCOM).

Dohoda však jasne stanovuje, že Libanon získa plnú zodpovednosť až po úspešnom odzbrojení neštátnych skupín, čím sa myslí hnutie Hizballáh. Presný harmonogram odsunu chýba. Izraelskí predstavitelia prízvukujú, že kým bude Hizballáh ozbrojený, ich jednotky zotrvajú v desaťkilometrovej bezpečnostnej zóne.

Issa zároveň varoval pred vznikom mocenského vákua po odchode izraelskej armády a prezident Awn požiadal Washington o tlak na Izrael, aby rešpektoval prijaté záväzky.

Nové kolo rokovaní medzi oboma stranami konfliktu je naplánované na pätnásteho a šestnásteho júla. Podľa talianskeho ministerstva zahraničných vecí a šéfa izraelskej diplomacie Gideona Saara pôjde o rozhovory na úrovni veľvyslancov, zatiaľ čo americké zdroje hovoria o stretnutí technických expertných tímov.

(tasr, afp, max)

  |  

Mbappé útočí na rekord Messiho. Francúzi sú v top štvorke

Futbalisti Francúzska sa stali prvými semifinalistami prebiehajúcich majstrovstiev sveta v USA, Mexiku a Kanade. Úradujúci vicemajstri sveta triumfovali vo štvrtkovom štvrťfinálovom stretnutí vo Foxborough nad výberom Maroka 2:0.

O presné zásahy víťazného tímu „Les Bleus“ sa postarali hviezdni útočníci Kylian Mbappé a Ousmane Dembélé. Pre francúzsky národný tím ide o tretiu účasť medzi elitným kvartetom najlepších mužstiev na svetovom šampionáte za sebou.

V boji o finále sa predstavia v utorok 14. júla v Arlingtone proti úspešnejšiemu z dvojice Španielsko – Belgicko.

Kylian Mbappé zaznamenal na prebiehajúcom turnaji už svoj ôsmy gól, vďaka čomu sa na čele poradia najlepších strelcov vyrovnal Argentínčanovi Lionelovi Messimu. Dvadsaťsedemročný kanonier má celkovo na svetových šampionátoch na konte už 20 presných zásahov v dvadsiatich dueloch, pričom historické maximum drží práve Messi s 21 gólmi.

Maročania pôsobili v zápase odovzdaným dojmom a nedokázali nadviazať na historické štvrté miesto z Kataru. Zverenci trénera Mohameda Ouahbiho utrpeli porážku v riadnom hracom čase po takmer roku, čím preťali úctyhodnú 34-zápasovú sériu bez prehry od vlaňajšieho nezdaru s Keňou na Africkom pohári národov.

Napriek vypadnutiu sa Maroko opäť stalo najúspešnejším zástupcom afrického kontinentu na mundiale.

(tasr, max)

  |  

Volkswagen chce znížiť ponuku modelov aj výrobnú kapacitu

Automobilka Volkswagen plánuje drasticky okresať modelovú ponuku a znížiť výrobné kapacity. Najväčší európsky výrobca áut zvažuje rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá by podľa zdrojov mohla stáť až stotisíc pracovných miest.

Spoločnosť v dôsledku vysokých nákladov, čínskej konkurencie a amerických ciel zaznamenala v rokoch 2021 až 2025 prepad ziskových marží na polovicu. Generálny riaditeľ Oliver Blume oznámil, že modelový rad sa postupne zníži na polovicu a ročná produkcia klesne na deväť miliónov vozidiel zo súčasných desať.

Vedenie uvažuje o zatvorení štyroch nemeckých závodov – v Hannoveri, Emdene, Zwickau a závodu Audi v Neckarsulme.

Tieto vyhliadky vyvolali vlnu protestov. Robotníci vo Wolfsburgu demonštrovali pod záštitou zväzu IG Metall a šéfka zamestnaneckej rady Daniela Cavallo varovala pred šírením hlbokej neistoty. Odbory žiadajú od Blumeho okamžité vyjasnenie situácie, pričom pripomínajú predchádzajúce dohody o zachovaní fabrík.

Problémy koncernu odrážajú širšiu hospodársku stagnáciu Nemecka, ktoré zápasí s drahými energiami a pracovnou silou. Situáciu komplikuje aj tlak akcionárov z rodín Porsche a Piëch, keďže akcie VW stratili za tri roky vyše polovicu hodnoty.

Na prepad kapacity v nemeckom autopriemysle reaguje aj politická scéna vrátane kancelára Friedricha Merza. Ten sľúbil sériu reforiem, ktoré majú Nemecko urobiť konkurencieschopnejším.

(reuters, max)

  |  

USA dodajú Ukrajine strely pre systémy Patriot

Ukrajina v najbližších dňoch dostane od Spojených štátov novú sadu striel pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, oznámil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra RBC-Ukraine.

„V najbližších dňoch nám príde balík zo Spojených štátov. S našimi európskymi partnermi som tiež uzavrel samostatné dohody,“ odpovedal Zelenskyj na novinársku otázku o tom, či počas summitu NATO v Ankare vyjednal dodávky striel PAC-3 schopných zasiahnuť balistické rakety.

Ukrajina dlhodobo žiada spojencov o posilnenie svojej protivzdušnej obrany. Zelenskyj výzvu zopakoval aj na zasadnutí lídrov NATO v Turecku, ktoré sa konalo v utorok a stredu. Pre Ukrajinu sú podľa prezidenta v súčasnosti najväčším problémom ruské balistické rakety. Kyjev má kritický nedostatok protiraketových striel, ktorými by vedel takéto útoky odraziť. Zároveň sú v jeho arzenáli jedinou zbraňou, ktorá dokáže s vysokou úspešnosťou zostreliť balistické rakety.

Americký prezident Donald Trump na stretnutí s Volodymyrom Zelenským v Ankare oznámil, že Spojené štáty vydajú Ukrajine licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot. Zelenskyj vo štvrtok novinárom povedal, že s Trumpom a jeho tímom diskutovali o podrobnostiach poskytnutia licencie a že pred prípadným spustením výroby je ešte potrebné dohodnúť sa na technických aspektoch.

Odborníci podľa agentúry AFP tvrdia, že vyrobiť raketu pre systém Patriot, jednu z technologicky najvyspelejších zbraní svojho druhu na svete, trvá približne dva roky.

(afp, rbc-Ukraine, tasr)

  |  

Federálna agentúra USA chce zmierniť Bidenove emisné pravidlá

Americká agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) navrhla zmiernenie prísnych emisných predpisov pre ťažké nákladné vozidlá, ktoré v roku 2023 zaviedla demokratická vláda Joea Bidena. Súčasne umožní dočasný predaj motorov, ktoré nespĺňajú prísnejšie limity.

Krok odôvodňuje technickými problémami, ktorým výrobcovia čelili pri vývoji motorov pre rok 2027. Správca EPA Lee Zeldin podotkol, že pôvodné pravidlá boli nefunkčné a predražovali výrobu. Nová úprava by mala ušetriť dvanásť miliárd dolárov.

Aj po zmenách má pokles oxidov dusíka dosiahnuť deväťdesiat percent pôvodného Bidenovho plánu. Environmentálne organizácie, vrátane Fondu na ochranu životného prostredia, však návrh ostro kritizujú. Tvrdia, že oslabenie noriem zvýši znečistenie ovzdušia, poškodí verejné zdravie a prinesie vyššie medicínske náklady. EPA namiesto toho navrhuje pre nekompatibilné dieselové motory finančné sankcie, no ich predaj nezastaví.

Ide o súčasť širšej stratégie Trumpovej administratívy na obmedzenie podpory elektromobilov a uľahčenie predaja benzínových či naftových vozidiel. Kongres už vlani schválil legislatívu, ktorá zastavila vyberanie pokút za nedodržiavanie výfukových noriem.

Vo februári tohto roka navyše EPA zrušila vedecké zistenie, že skleníkové plyny ohrozujú ľudské zdravie, a zrušila federálne emisné štandardy pre osobné aj nákladné autá.

(reuters, max)