Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WHO: Počet ľudí s rakovinou do roku 2050 stúpne o dve tretiny

Nová správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) varuje, že celosvetový počet prípadov rakoviny sa do roku 2050 zvýši o 66,7 percenta. Tento nárast poháňa starnutie populácie, jej rýchly rast a rizikové faktory, ako sú obezita či znečistenie. Píše o tom web Euronews.

Nerovnosti medzi bohatými a chudobnými štátmi sú významné. Najväčší prírastok záťaže zasiahne Afriku a východné Stredomorie. Zatiaľ čo vo vysokopríjmových krajinách presahuje päťročné prežitie pri rakovine prsníka 85 percent, v chudobných regiónoch klesá pod 45 percent pre neskorú diagnostiku.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil, že prežitie pacienta nesmie závisieť od miesta narodenia alebo príjmu. Aj keď má 82 percent štátov národné plány kontroly rakoviny, reálny pokrok je stále príliš pomalý. Podľa riaditeľky Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny Elisabete Weiderpassovej sa profil chorôb vyvíja aj pre nezdravý životný štýl a preto musí prevencia zostať hlavnou politickou prioritou.

V roku 2024 pribudlo na celom svete 20,6 milióna nových prípadov a ochoreniu podľahlo 9,7 milióna ľudí. Rakovina zostáva po kardiovaskulárnych chorobách druhou najčastejšou príčinou úmrtí. U mužov najviac dominujú nádory pľúc a prostaty, u žien zasa rakovina prsníka a pľúc.

(max)

Minúta  |  

Zmena v Hormuze: Irán útočí na ománsku trasu, lode však plávajú

Viaceré tankery so skvapalneným zemným plynom (LNG) v posledných dňoch obnovili tranzit cez strategický Hormuzský prieliv. Táto kľúčová globálna trasa pre ropu a plyn je pod drobnohľadom po nedávnych útokoch na obchodné lode a následnej vojenskej odvete zo strany USA.

Napriek neustálym bojom na Blízkom východe vplávalo do prielivu najmenej päť prázdnych LNG tankerov vrátane plavidiel kontrolovaných gréckou spoločnosťou GasLog a katarským štátnym podnikom QatarEnergy. Do oblasti prenikli aj veľké ropné tankery Nissos Kea a Lila Vadinar.

Analytici zo spoločnosti Vortexa upozorňujú na zmenu taktiky. Irán sa momentálne zameriava výhradne na plavidlá využívajúce takzvanú ománsku trasu. Prepravcovia sú preto nútení preorientovať sa na iránsku trasu alebo prechádzať nebezpečnou vodnou cestou potme a so zhasnutými lokalizačnými systémami potme.

Bezpečnostná situácia vyvoláva vážne obavy v Ázii. Japonský minister dopravy Jasuši Kaneko v piatok oznámil, že od utorka opustilo Perzský záliv 22 lodí prepojených s Japonskom. Počet japonských plavidiel v regióne tak rapídne klesol z pôvodných 45 na štyri zostávajúce lode s približne stovkou členov posádky.

(reuters, max)

Minúta  |  

O iránskom pláne zabiť Trumpa informoval USA Izrael

Izrael zdieľal so Spojenými štátmi nové spravodajské informácie o iránskom pláne na zavraždenie prezidenta USA Donalda Trumpa. Teherán už roky otvorene sľubuje odvetu za likvidáciu generála Kásema Solejmáního z prelomu Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Najnovšie zistenia prichádzajú podľa Wall Street Journal v čase, keď iránski smútiaci na pohrebe najvyššieho vodcu Alího Chameneího odhalili transparent s nápisom „Zabijeme Trumpa“. Sám americký prezident v stredu v Ankare potvrdil vážnosť situácie slovami, že sa nachádza na každom jednom z ich zoznamov smrti.

V posledných týždňoch sa pritom rozchádzajú aj záujmy Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Kým Netanjahu presadzuje pokračovanie útokov a dosiahnutie ďalších vojenských cieľov, šéf Bieleho domu sa obáva o svetovú ekonomiku a hľadá z konfliktu únikovú cestu. Spojené štáty dokonca minulý mesiac uzavreli s Iránom krehké prímerie.

Napriek sérii napätých telefonátov spolu obaja lídri vo štvrtok opäť hovorili. Podľa úradu izraelského premiéra sa obaja lídri dohodli na pokračovaní strategickej koordinácie medzi oboma krajinami.

Trump zároveň informoval izraelskú stranu o najnovších vojenských a bezpečnostných aktivitách Spojených štátov v oblasti Perzského zálivu.

(max)

Minúta  |  

Biely dom odvolal členov volebnej komisie, ostala neobsadená

Americký prezident Donald Trump odvolal posledných troch členov nezávislej Komisie pre pomoc pri voľbách (EAC), ktorá asistuje volebným úradom po celej krajine. Biely dom potvrdil, že kým jeden republikánsky nominant rezignoval sám, dvaja demokratickí komisári dostali výpoveď e-mailom. Štvrtý člen odišiel už v apríli, čím zostal tento štvorčlenný dvojstranný orgán neobsadený.

K radikálnemu kroku došlo len niekoľko mesiacov pred dôležitými kongresovými voľbami, ktoré sa uskutočnia v novembri 2026.

Trumpovi umožnil toto prepúšťanie nedávny verdikt najvyššieho súdu, ktorý posilnil právomoci prezidenta nad nezávislými agentúrami. Predstavitelia Bieleho domu krok obhajujú snahou zabezpečiť, aby sa započítal každý legálny hlas, a ochrániť infraštruktúru pred podvodmi.

Kritici však za tým vidia snahu o federálne zasahovanie do procesov, ktoré tradične riadia jednotlivé štáty USA. Trump navyše dlhodobo spochybňuje výsledky volieb z roku 2020.

Budúcnosť komisie založenej v roku 2002 je nejasná. Odvolaní komisári Thomas Hicks, Benjamin Hovland a Christy McCormicková predtým prešli jednohlasným schválením v Senáte. Demokratický senátor Mark Warner označil ich odvolanie tesne pred voľbami za mimoriadny a znepokojujúci krok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po Francúzsku horí už aj Španielsko, hlásia 12 obetí

Pri mimoriadne ničivom lesnom požiari v obci Los Gallardos v provincii Almería na juhu Španielska prišlo o život 12 ľudí. O tejto tragickej bilancii informovala v piatok ráno andalúzska krízová služba, pričom na uhasení plameňov aktuálne pracuje 150 nasadených hasičov. Pôvodné správy hovorili o šiestich obetiach.

Regionálny minister pre mimoriadne situácie Antonio Sanz označil tento oheň za najničivejší v histórii oblasti a situáciu nazval bezprecedentnou tragédiou. Úprimnú sústrasť rodinám obetí vyjadril na sociálnej sieti X aj líder španielskeho regiónu Andalúzia Juanma Moreno, ktorý zároveň zdôraznil solidaritu s postihnutými.

Ničivý živel v južnom Španielsku nasleduje len krátko po tom, ako sa začiatkom tohto týždňa vymkol spod kontroly rozsiahly lesný požiar v južnom Francúzsku. Ten si vynútil okamžitú evakuáciu viac ako 10-tisíc ľudí z dvoch desiatok malých miest a dedín nachádzajúcich sa neďaleko španielskych hraníc.

Dôvodom súčasnej kritickej situácie sú silné vlny horúčav, ktoré zasiahli západnú Európu počas mája a júna. Tieto extrémne teploty výrazne vysušili rozsiahle územia, vďaka čomu sú v tomto roku obzvlášť zraniteľné voči vzniku a rýchlemu šíreniu lesných požiarov.

Podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie sa európsky kontinent otepľuje dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA dohliadnu na stiahnutie Izraela z Libanonu

Spojené štáty budú dohliadať na postupné sťahovanie izraelských vojsk z takzvaných pilotných zón na juhu Libanonu. Tento proces sa začne v najbližších dňoch na základe rámcovej dohody z 26. júna. Kontrolu nad dvoma malými oblasťami má prevziať libanonská armáda.

Veľvyslanec USA v Libanone Michel Issa informoval prezidenta Džúzífa Awna, že do Bejrútu čoskoro dorazí americká vojenská delegácia, pričom implementáciu mechanizmu priamo na mieste zastreší Ústredné velenie USA (CENTCOM).

Dohoda však jasne stanovuje, že Libanon získa plnú zodpovednosť až po úspešnom odzbrojení neštátnych skupín, čím sa myslí hnutie Hizballáh. Presný harmonogram odsunu chýba. Izraelskí predstavitelia prízvukujú, že kým bude Hizballáh ozbrojený, ich jednotky zotrvajú v desaťkilometrovej bezpečnostnej zóne.

Issa zároveň varoval pred vznikom mocenského vákua po odchode izraelskej armády a prezident Awn požiadal Washington o tlak na Izrael, aby rešpektoval prijaté záväzky.

Nové kolo rokovaní medzi oboma stranami konfliktu je naplánované na pätnásteho a šestnásteho júla. Podľa talianskeho ministerstva zahraničných vecí a šéfa izraelskej diplomacie Gideona Saara pôjde o rozhovory na úrovni veľvyslancov, zatiaľ čo americké zdroje hovoria o stretnutí technických expertných tímov.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.