Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Firmy naprieč Nemeckom chcú opäť dlhší pracovný týždeň

Nemecký priemysel čelí vážnej debate o dĺžke pracovného času. Albert Sauter, riaditeľ rodinného podniku Kern & Sohn, podľa spravodajcu Tagesschau tvrdí, že krajina si už nemôže dovoliť kratší než 40-hodinový týždeň.

V jeho firme 35-hodinový model nikdy neplatil, čo vníma ako výhodu. Menej hodín by si totiž vyžiadalo viac zamestnancov, softvérových licencií a vyššie náklady na kancelárie. Ako príklad uvádza Indiu so 45-hodinovým pracovným týždňom. Zamestnanecká rada však oponuje, že konkurenčné firmy v okolí lákajú nových ľudí práve na kratší pracovný čas.

Téma vyvoláva obrovské napätie aj v automobilke Mercedes-Benz. Vedenie presadzuje návrat k 40-hodinovému týždňu bez finančnej kompenzácie, čo vyvolalo masívne protesty zamestnancov. Odborový zväz IG Metall to odmieta a zo vzniknutých problémov viní manažment.

Naopak, u dodávateľa Aumovio už odbory pristúpili na kompromis predĺženia pracovného času na 38 hodín bez príplatku, aby zabránili prepúšťaniu.

Sauter varuje, že situácia v nemeckom autopriemysle začína byť dramatická, podobne ako vo Volkswagene. Podľa neho je zavedenie 40-hodinového týždňa nevyhnutnosťou pre prežitie firiem. Na záchranu ekonomiky dokonca navrhuje zrušiť niektoré štátne sviatky, pričom takéto obete považuje za lepšiu alternatívu než pokračujúci hospodársky pokles krajiny.

(max)

Minúta  |  

Europoslanci chcú, aby FIFA zrušila štart Rusov na MS do 15 rokov

Spolu 44 členov Európskeho parlamentu zaslalo list prezidentovi Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Giannimu Infantinovi. Vyzývajú ho, aby zrušil rozhodnutie umožňujúce ruským futbalistom štartovať na tohtoročných majstrovstvách sveta hráčov do 15 rokov, ktoré sa uskutočnia v októbri v Azerbajdžane.

Zákonodarcovia podľa ukrajinského webu Europska pravda vyhlásili, že kým ukrajinské deti prichádzajú v dôsledku vojny o možnosť športovať a tisíce z nich ruský režim násilne uniesol, Moskva využíva šport na propagandu, nacionalizmus a ospravedlňovanie vojenskej agresie.

Vystavovanie ruskej vlajky a štátnych symbolov na podujatiach FIFA považujú europoslanci za verejnú urážku rodín obetí ruských útokov. Vyzvali preto Infantina, aby Rusov na šampionát nevpustil, kým Moskva nepristúpi na prímerie, mierové rozhovory a nevráti deportované deti.

Podľa autorov listu prítomnosť agresora deformuje športové princípy, keďže viaceré krajiny vrátane Ukrajiny už avizovali bojkot turnaja.

Snaha europoslancov prichádza v čase širšieho uvoľňovania sankcií v športe. Koncom júna Medzinárodný olympijský výbor upravil Olympijskú chartu a 7. júla dočasne obnovil práva Ruského olympijského výboru, čo by mohlo zjednodušiť návrat ich športovcov do súťaží. Nad týmito krokmi vyjadrila vážne znepokojenie aj Európska komisia.

(max)

Minúta  |  

WHO: Počet ľudí s rakovinou do roku 2050 stúpne o dve tretiny

Nová správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) varuje, že celosvetový počet prípadov rakoviny sa do roku 2050 zvýši o 66,7 percenta. Tento nárast poháňa starnutie populácie, jej rýchly rast a rizikové faktory, ako sú obezita či znečistenie. Píše o tom web Euronews.

Nerovnosti medzi bohatými a chudobnými štátmi sú významné. Najväčší prírastok záťaže zasiahne Afriku a východné Stredomorie. Zatiaľ čo vo vysokopríjmových krajinách presahuje päťročné prežitie pri rakovine prsníka 85 percent, v chudobných regiónoch klesá pod 45 percent pre neskorú diagnostiku.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil, že prežitie pacienta nesmie závisieť od miesta narodenia alebo príjmu. Aj keď má 82 percent štátov národné plány kontroly rakoviny, reálny pokrok je stále príliš pomalý. Podľa riaditeľky Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny Elisabete Weiderpassovej sa profil chorôb vyvíja aj pre nezdravý životný štýl a preto musí prevencia zostať hlavnou politickou prioritou.

V roku 2024 pribudlo na celom svete 20,6 milióna nových prípadov a ochoreniu podľahlo 9,7 milióna ľudí. Rakovina zostáva po kardiovaskulárnych chorobách druhou najčastejšou príčinou úmrtí. U mužov najviac dominujú nádory pľúc a prostaty, u žien zasa rakovina prsníka a pľúc.

(max)

Minúta  |  

Zmena v Hormuze: Irán útočí na ománsku trasu, lode však plávajú

Viaceré tankery so skvapalneným zemným plynom (LNG) v posledných dňoch obnovili tranzit cez strategický Hormuzský prieliv. Táto kľúčová globálna trasa pre ropu a plyn je pod drobnohľadom po nedávnych útokoch na obchodné lode a následnej vojenskej odvete zo strany USA.

Napriek neustálym bojom na Blízkom východe vplávalo do prielivu najmenej päť prázdnych LNG tankerov vrátane plavidiel kontrolovaných gréckou spoločnosťou GasLog a katarským štátnym podnikom QatarEnergy. Do oblasti prenikli aj veľké ropné tankery Nissos Kea a Lila Vadinar.

Analytici zo spoločnosti Vortexa upozorňujú na zmenu taktiky. Irán sa momentálne zameriava výhradne na plavidlá využívajúce takzvanú ománsku trasu. Prepravcovia sú preto nútení preorientovať sa na iránsku trasu alebo prechádzať nebezpečnou vodnou cestou potme a so zhasnutými lokalizačnými systémami potme.

Bezpečnostná situácia vyvoláva vážne obavy v Ázii. Japonský minister dopravy Jasuši Kaneko v piatok oznámil, že od utorka opustilo Perzský záliv 22 lodí prepojených s Japonskom. Počet japonských plavidiel v regióne tak rapídne klesol z pôvodných 45 na štyri zostávajúce lode s približne stovkou členov posádky.

(reuters, max)

Minúta  |  

O iránskom pláne zabiť Trumpa informoval USA Izrael

Izrael zdieľal so Spojenými štátmi nové spravodajské informácie o iránskom pláne na zavraždenie prezidenta USA Donalda Trumpa. Teherán už roky otvorene sľubuje odvetu za likvidáciu generála Kásema Solejmáního z prelomu Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Najnovšie zistenia prichádzajú podľa Wall Street Journal v čase, keď iránski smútiaci na pohrebe najvyššieho vodcu Alího Chameneího odhalili transparent s nápisom „Zabijeme Trumpa“. Sám americký prezident v stredu v Ankare potvrdil vážnosť situácie slovami, že sa nachádza na každom jednom z ich zoznamov smrti.

V posledných týždňoch sa pritom rozchádzajú aj záujmy Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Kým Netanjahu presadzuje pokračovanie útokov a dosiahnutie ďalších vojenských cieľov, šéf Bieleho domu sa obáva o svetovú ekonomiku a hľadá z konfliktu únikovú cestu. Spojené štáty dokonca minulý mesiac uzavreli s Iránom krehké prímerie.

Napriek sérii napätých telefonátov spolu obaja lídri vo štvrtok opäť hovorili. Podľa úradu izraelského premiéra sa obaja lídri dohodli na pokračovaní strategickej koordinácie medzi oboma krajinami.

Trump zároveň informoval izraelskú stranu o najnovších vojenských a bezpečnostných aktivitách Spojených štátov v oblasti Perzského zálivu.

(max)

Minúta  |  

Biely dom odvolal členov volebnej komisie, ostala neobsadená

Americký prezident Donald Trump odvolal posledných troch členov nezávislej Komisie pre pomoc pri voľbách (EAC), ktorá asistuje volebným úradom po celej krajine. Biely dom potvrdil, že kým jeden republikánsky nominant rezignoval sám, dvaja demokratickí komisári dostali výpoveď e-mailom. Štvrtý člen odišiel už v apríli, čím zostal tento štvorčlenný dvojstranný orgán neobsadený.

K radikálnemu kroku došlo len niekoľko mesiacov pred dôležitými kongresovými voľbami, ktoré sa uskutočnia v novembri 2026.

Trumpovi umožnil toto prepúšťanie nedávny verdikt najvyššieho súdu, ktorý posilnil právomoci prezidenta nad nezávislými agentúrami. Predstavitelia Bieleho domu krok obhajujú snahou zabezpečiť, aby sa započítal každý legálny hlas, a ochrániť infraštruktúru pred podvodmi.

Kritici však za tým vidia snahu o federálne zasahovanie do procesov, ktoré tradične riadia jednotlivé štáty USA. Trump navyše dlhodobo spochybňuje výsledky volieb z roku 2020.

Budúcnosť komisie založenej v roku 2002 je nejasná. Odvolaní komisári Thomas Hicks, Benjamin Hovland a Christy McCormicková predtým prešli jednohlasným schválením v Senáte. Demokratický senátor Mark Warner označil ich odvolanie tesne pred voľbami za mimoriadny a znepokojujúci krok.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.