Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské stavebníctvo v máji rástlo, ťahúňom bola nová výstavba

Hodnota produkcie v stavebníctve dosiahla v máji 2026 sumu 773 miliónov eur, čo po úprave o infláciu predstavuje medziročný reálny nárast o 6,8 percenta. Aj keď išlo o najpomalšie tempo rastu v aktuálnom roku, z hľadiska májových hodnôt za posledných 14 rokov ide o piatu najrýchlejšiu dynamiku.

Mesačný objem prác nad 700 miliónov eur si sektor udržal tretíkrát za sebou. Medzimesačne však výkon po sezónnom očistení klesol o 2,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

K rastu prispela najmä domáca nová výstavba s nárastom o 7,5 percenta. Práce na opravách a údržbe stavieb vzrástli o 11 percent na nominálny objem 177 miliónov eur. Podľa zamerania sa darilo najmä výstavbe budov, ktorá stúpla o takmer 12 percent.

Naopak, inžinierske stavby zamerané na dopravnú infraštruktúru medziročne klesli o jedno percento. Stavebná produkcia v zahraničí stagnovala na úrovni 95 miliónov eur.

V súhrne za prvých päť mesiacov roka 2026 dosiahli výkony stavebníctva 3,2 miliardy eur, čo je medziročne o 11 percent viac. Tuzemská nová výstavba stúpla o 15 percent, kým opravy o 10 percent. Výstavba budov rástla o takmer 16 percent a inžinierske stavby o 9,5 percenta. Práce v zahraničí ako jediné zaznamenali pokles o takmer päť percent.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusi ničia energetiku Ukrajiny novou taktikou: nasadili malé drony

Rusko útočí na vysokonapäťové elektrické rozvodne v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny pomocou malých FPV dronov riadených cez optické káble. Vyplýva to z analýzy otvorených zdrojov, ktorú overilo britské Centrum pre informačnú odolnosť (CIR) a agentúra Reuters.

Ukrajina v snahe chrániť energetickú sieť pred dronmi zakryla transformátory betónovými sarkofágmi, ochrannými sieťami a nasadila systémy elektronického boja. Namiesto veľkorozmerných dronov však Rusi začali proti rozvodniam nasadzovať drony na optickom vlákne odolné voči rádiovému rušeniu. Tie sa tešia na fronte obľube už vyše roka.

Podľa vyšetrovateľov Rusi útočia v dvojiciach. Prvý dron vytvorí dieru v ochrannej sieti a druhý cez vetracie otvory prenikne k autotransformátoru. Zničenie tohto kľúčového zariadenia v hodnote 3,5 milióna dolárov vyradí z prevádzky celú jednotku. CIR potvrdilo najmenej osem takýchto úspešných zásahov. Keďže cena jedného dronu je len približne 2-tisíc dolárov, finančná efektivita útokov Moskvy je mimoriadne vysoká.

Útoky prebiehajú aj vo vzdialenosti okolo 26 kilometrov od frontu, čo ukazuje rastúci dosah tejto taktiky. Analytici varujú, že stratégia Ruska smeruje k izolácii ukrajinských regiónov od národnej siete a ich následnému zatemneniu. V Sumskej oblasti sa situácia od júna výrazne zhoršila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico verí v úspech Ráža v Bratislave: Jeho výhra by obrátila voľby naruby

Ak by v jesenných samosprávnych voľbách zvíťazil v Bratislave súčasný minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smeru), jeho úspech by zatienil všetky ostatné výsledky októbrového hlasovania. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) je presvedčený, že Ráž má reálnu šancu uspieť a vyzdvihol jeho doterajšie manažérske kvality.

Pripomenul, že minister je rodený Bratislavčan s hlbokým vzťahom k mestu, pričom sa už predtým osobne zasadil za viaceré úspešné regionálne projekty. Fico preto nerozumie negatívnym emóciám, ktoré sa objavili po oznámení Rážovej kandidatúry.

Premiér očakáva, že kandidát získa v hlavnom meste výraznú podporu. Aj keď oficiálne nejde o kandidáta strany Smer, voliči tejto koaličnej strany za neho budú podľa Fica jednotne hlasovať.

Zdôraznil, že hoci sa Bratislava tradične považuje za baštu pravice, žije v nej aj vysoký počet ľavicovo orientovaných občanov. Ako dôkaz uviedol predchádzajúce parlamentné voľby, v ktorých Smer obsadil v meste druhé miesto so ziskom 17,5 percenta hneď za PS.

Fico ako politický pragmatik priznal, že obhajujúci primátor má pred ostatnými uchádzačmi vždy prirodzený náskok. Súťaž však považuje za otvorenú a nevylučuje rôzne predvolebné dohody. Prípadné Rážovo víťazstvo by podľa neho „obrátilo celé voľby naruby“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vojak, ktorý hrozil Kremľu zbraňami, je na slobode. Tvrdenia upravil

Ruský vojak Alexander Lunin z Voronežskej oblasti je na slobode po tom, čo si odpykal trest v podobe administratívneho väzenia. Dôstojník sa dostal do pozornosti úradov po nahratí videa adresovaného prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

V ňom podľa webu Novaja Gazeta Europa obvinil ruských veliteľov bojujúcich na Ukrajine z mučenia a zabíjania vlastných vojakov. Varoval, že ak hlava štátu odmietne jeho žiadosť o osobné stretnutie, armáda by mohla obrátiť svoje zbrane priamo proti Kremľu.

Kontroverzné video z jeho sociálnych sietí odstránili, pričom z Luninovho telegramového kanála zmizlo celkovo 17 príspevkov. Stalo sa tak 9. júla, krátko po jeho prepustení.

Tento 39-ročný vojak medzitým svoje vyhlásenia korigoval a vysvetľoval, že v žiadnom prípade nevyzýval na štátny prevrat. Tvrdil, že sa iba snažil Putinovi sprostredkovať reálne informácie o dianí na fronte. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že o nahrávke vedia, no nemali čas si ju pozrieť, pričom použité formulácie označil za dosť zvláštne.

Odsúdeniu predchádzala situácia, keď vojaka kontaktoval informátor Vitalij Borodin a pozval ho do Moskvy. Lunin následne prestal komunikovať, v jeho dome vykonali prehliadku a súd ho poslal na 11 dní za mreže za údajné vystavovanie extrémistických symbolov.

(max)

Minúta  |  

Firmy naprieč Nemeckom chcú opäť dlhší pracovný týždeň

Nemecký priemysel čelí vážnej debate o dĺžke pracovného času. Albert Sauter, riaditeľ rodinného podniku Kern & Sohn, podľa spravodajcu Tagesschau tvrdí, že krajina si už nemôže dovoliť kratší než 40-hodinový týždeň.

V jeho firme 35-hodinový model nikdy neplatil, čo vníma ako výhodu. Menej hodín by si totiž vyžiadalo viac zamestnancov, softvérových licencií a vyššie náklady na kancelárie. Ako príklad uvádza Indiu so 45-hodinovým pracovným týždňom. Zamestnanecká rada však oponuje, že konkurenčné firmy v okolí lákajú nových ľudí práve na kratší pracovný čas.

Téma vyvoláva obrovské napätie aj v automobilke Mercedes-Benz. Vedenie presadzuje návrat k 40-hodinovému týždňu bez finančnej kompenzácie, čo vyvolalo masívne protesty zamestnancov. Odborový zväz IG Metall to odmieta a zo vzniknutých problémov viní manažment.

Naopak, u dodávateľa Aumovio už odbory pristúpili na kompromis predĺženia pracovného času na 38 hodín bez príplatku, aby zabránili prepúšťaniu.

Sauter varuje, že situácia v nemeckom autopriemysle začína byť dramatická, podobne ako vo Volkswagene. Podľa neho je zavedenie 40-hodinového týždňa nevyhnutnosťou pre prežitie firiem. Na záchranu ekonomiky dokonca navrhuje zrušiť niektoré štátne sviatky, pričom takéto obete považuje za lepšiu alternatívu než pokračujúci hospodársky pokles krajiny.

(max)

Minúta  |  

Europoslanci chcú, aby FIFA zrušila štart Rusov na MS do 15 rokov

Spolu 44 členov Európskeho parlamentu zaslalo list prezidentovi Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Giannimu Infantinovi. Vyzývajú ho, aby zrušil rozhodnutie umožňujúce ruským futbalistom štartovať na tohtoročných majstrovstvách sveta hráčov do 15 rokov, ktoré sa uskutočnia v októbri v Azerbajdžane.

Zákonodarcovia podľa ukrajinského webu Europska pravda vyhlásili, že kým ukrajinské deti prichádzajú v dôsledku vojny o možnosť športovať a tisíce z nich ruský režim násilne uniesol, Moskva využíva šport na propagandu, nacionalizmus a ospravedlňovanie vojenskej agresie.

Vystavovanie ruskej vlajky a štátnych symbolov na podujatiach FIFA považujú europoslanci za verejnú urážku rodín obetí ruských útokov. Vyzvali preto Infantina, aby Rusov na šampionát nevpustil, kým Moskva nepristúpi na prímerie, mierové rozhovory a nevráti deportované deti.

Podľa autorov listu prítomnosť agresora deformuje športové princípy, keďže viaceré krajiny vrátane Ukrajiny už avizovali bojkot turnaja.

Snaha europoslancov prichádza v čase širšieho uvoľňovania sankcií v športe. Koncom júna Medzinárodný olympijský výbor upravil Olympijskú chartu a 7. júla dočasne obnovil práva Ruského olympijského výboru, čo by mohlo zjednodušiť návrat ich športovcov do súťaží. Nad týmito krokmi vyjadrila vážne znepokojenie aj Európska komisia.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.