Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš ostro zaútočil na Pavla pre účasť na samite NATO

Český premiér Andrej Babiš ostro kritizoval účasť prezidenta Petra Pavla na samite NATO v tureckej Ankare. Vo videu na sociálnych sieťach označil priebeh cesty hlavy štátu za „hanbu“ a tvrdil, že zahraniční partneri sa českej delegácie pýtali, prečo sa prezident na rokovaní zúčastnil.

Babiš poukázal na fotografiu zo samitu, na ktorej sedel ako vedúci českej delegácie v prvom rade, zatiaľ čo Pavel bol za ním. Tvrdil, že prezident obsadil miesto určené pre ministra zahraničných vecí Petra Macinku. Podľa premiéra by inak sedel úplne vzadu. Prezidenta zároveň obvinil, že sa „nechá manipulovať ako bábka“.

Premiér ďalej vyhlásil, že Pavel sa počas samitu neúspešne pokúšal dohodnúť bilaterálne stretnutia s francúzskym, juhokórejským a ukrajinským prezidentom, nemeckým kancelárom aj generálnym tajomníkom NATO.

Spor o účasť prezidenta na samite trval niekoľko mesiacov. Vláda pôvodne Pavla do delegácie nezaradila, preto podal kompetenčnú žalobu. Ústavný súd následne v predbežnom opatrení nariadil vláde zabezpečiť jeho účasť. Delegáciu v Ankare viedol premiér Babiš, prezident sa samitu zúčastnil ako jej člen.

Pavel ešte v sobotu vyjadril nádej na upokojenie vzťahov s premiérom. Babiš však obnovenie pravidelných stretnutí najvyšších ústavných činiteľov odmieta s tým, že zahraničnú a bezpečnostnú politiku riadi predovšetkým vláda.

(echo24, bak)

Minúta  |  

Hormuzským prielivom prešlo najmenej lodí za päť týždňov

Počet lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom v nedeľu klesol na najnižšiu úroveň za posledných päť týždňov. Vyplýva to z údajov spoločnosti Kpler. Dôvodom sú obnovené útoky medzi Spojenými štátmi a Iránom, ako aj ďalšie incidenty s loďami na Blízkom východe. Tie sa teraz opäť obávajú o bezpečnosť plavby.

Cez prieliv prešlo iba šesť plavidiel. Oblasť opustili supertanker Humanity s dvoma miliónmi barelov iránskej ropy a tanker Capetan Andreas s približne 500-tisíc barelmi kuvajtských ropných produktov. Do Perzského zálivu zároveň vplávali tri prázdne tankery, ktoré majú naložiť ropu. Väčšina lodí počas plavby vypla svoje identifikačné systémy.

Počas víkendu podľa dostupných údajov cez prieliv neprešiel žiadny tanker na prepravu skvapalneného zemného plynu.

Americké sily v nedeľu uskutočnili ďalšiu vlnu presných úderov proti desiatkam cieľov v Iráne. Prezident Donald Trump následne vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostáva otvorený pre komerčnú lodnú dopravu. Irán však predtým oznámil jeho uzavretie po tom, ako jedna z lodí podľa Teheránu plávala po neschválenej trase a stala sa terčom útoku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ v prvom polroku výrazne zvýšila dovoz ruského LNG

Krajiny Európskej únie v prvom polroku 2026 doviezli z ruského projektu Jamal LNG rekordných 9,89 milióna ton skvapalneného zemného plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast o 18 percent. Európa tak odobrala takmer celú produkciu najväčšieho ruského závodu na LNG len niekoľko mesiacov pred zákazom dovozu.

Podľa analytickej spoločnosti Kpler boli najväčšími odberateľmi Francúzsko s 3,6 milióna ton, Belgicko s 2,9 milióna ton a Španielsko s 2,7 milióna ton. Mimovládna organizácia Urgewald odhaduje, že Európa za tieto dodávky zaplatila približne šesť miliárd eur.

Od 1. januára 2027 začne v EÚ platiť zákaz dovozu ruského LNG na základe dlhodobých kontraktov. Rusko tak bude musieť hľadať nové odbytiská. Neskôr v roku 2027 má nasledovať aj zákaz dovozu plynu potrubím.

Jamal LNG, ktorý vlastní ruská spoločnosť Novatek, je závislý od európskych prístavov, špecializovaných ľadoborcových tankerov a lodných servisov. Kým dodávky do Európy rástli, objem plynu smerujúceho do Ázie v prvom polroku klesol o 74 percent na približne 510-tisíc ton. Závod otvoril ruský prezident Vladimir Putin v roku 2017, pričom podiely v ňom vlastnia aj francúzska spoločnosť TotalEnergies a čínska CNPC.

(ft, bak)

Minúta  |  

V Paríži budú rokovať o posilnení protivzdušnej obrany Ukrajiny

Lídri západných krajín budú v pondelok v Paríži rokovať o ďalšej podpore protivzdušnej obrany Ukrajiny. Na stretnutí Koalície ochotných sa zúčastní ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a najmenej 25 zahraničných lídrov. Diskutovať budú aj o bezpečnostných zárukách pre prípadnú mierovú dohodu a spoločnom postupe voči Rusku.

Schôdzka sa uskutoční niekoľko dní po samite NATO, ktorý mal demonštrovať jednotu spojencov a dlhodobú podporu Kyjevu. Rusko medzitým v sobotu podniklo raketové a dronové útoky na Ukrajinu, pri ktorých zahynulo osem ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Francúzsko chce so spojencami rokovať o zabezpečení ďalších rakiet pre americké systémy Patriot, urýchlení nasadenia francúzsko-talianskeho systému SAMP-T a o vývoji alternatívnych riešení v spolupráci s európskym a ukrajinským obranným priemyslom. Ukrajine podľa francúzskych predstaviteľov kriticky chýba munícia pre systémy protivzdušnej obrany, čo obmedzuje jej schopnosť zostreľovať balistické rakety.

Lídri budú diskutovať aj o ďalšom obmedzení ruských príjmov, najmä prostredníctvom opatrení proti takzvanej tieňovej flotile prevážajúcej ruskú ropu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA podnikli štvrtú vlnu útokov na Irán

Americké ozbrojené sily v nedeľu uskutočnili ďalšiu vlnu útokov na Irán. Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) oznámilo, že presnou muníciou zasiahlo desiatky cieľov na viacerých miestach s cieľom ďalej oslabiť schopnosť Teheránu útočiť na obchodné lode v Hormuzskom prielive.

Podľa CENTCOM boli terčom iránske systémy protivzdušnej obrany, pobrežné radarové stanice, raketové a dronové kapacity aj menšie plavidlá. Do operácie sa zapojili stíhacie lietadlá, vojnové lode, útočné drony aj bezposádkové námorné prostriedky.

Iránske médiá informovali o výbuchoch na viacerých miestach v provincii Hormozgán vrátane ostrova Kešm, prístavného mesta Bandar Abbás a miest Sirik a Džask.

Ide už o štvrtú vlnu amerických útokov od 8. júla, keď prezident Donald Trump na samite NATO v Ankare oznámil koniec prímeria s Iránom. Následné údery nariadil po iránskom útoku na nákladnú loď M/V GFS Galaxy v Hormuzskom prielive.

Teherán najnovšie útoky odsúdil s tým, že zmarili diplomatické snahy z posledných mesiacov. Irán zároveň obvinil Spojené štáty z narušenia bezpečnosti v Hormuzskom prielive a medzinárodnej lodnej dopravy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Senátora Lindseyho Grahama zabilo prasknutie aorty

Americký republikánsky senátor Lindsey Graham zomrel vo veku 71 rokov na následky disekcie aorty, teda prasknutia vnútornej vrstvy hlavnej tepny vedúcej krv zo srdca. Podľa predbežných zistení súdneho lekára bola príčinou aterosklerotická srdcovo-cievna choroba.

Prezident Donald Trump povedal, že s Grahamom hovoril len niekoľko minút predtým, ako sa jeho zdravotný stav náhle zhoršil. Zároveň odmietol špekulácie o cudzom zavinení. „Bol mojím priateľom, veľkým priateľom, a jeho strata je zdrvujúca,“ povedal.

Trump nariadil spustiť americké vlajky na pol žrde až do 18. júla. Grahamova smrť zároveň dočasne oslabila republikánsku väčšinu v Senáte na 51 hlasov, keďže ďalší republikánsky senátor Mitch McConnell je hospitalizovaný po páde a zápale pľúc.

Graham patril medzi výrazných podporovateľov Ukrajiny a Izraela. Len dva dni pred smrťou sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým rokoval o protivzdušnej obrane a návrhu zákona o sprísnení sankcií voči Rusku.

Hoci počas prezidentskej kampane v roku 2016 patril k najostrejším kritikom Donalda Trumpa, neskôr sa stal jedným z jeho najbližších spojencov v Senáte.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.