Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Urgentné umiestnenie do zariadení sociálnych služieb prešlo na kraje

Bezodkladné umiestnenie klientov do pobytových zariadení po novom zabezpečuje vyšší územný celok (VÚC), nie samosprávy či konkrétne zariadenie sociálnych služieb. Priniesla to novela zákona o sociálnych službách, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla.

„Ak sa občan ocitne v situácii, keď je potrebné urgentne zabezpečiť sociálnu službu, napríklad z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu alebo straty osoby, ktorá sa o neho starala, povinnosť zabezpečiť miesto už nepatrí mestu ani konkrétnemu zariadeniu sociálnych služieb. Túto zodpovednosť preberá príslušný samosprávny kraj,“ priblížilo Senior centrum Handlová.

V prípade splnenia podmienok na bezodkladné prijatie podáva podľa neho občan žiadosť priamo na úrad samosprávneho kraja, pod ktorý spadá. „Kraj potom musí bezodkladne vybrať poskytovateľa a miesto zabezpečiť,“ doplnilo.

Novela zákona o sociálnych službách presúva bezodkladné zabezpečenie sociálnych služieb podľa druhu sociálnej služby. „VÚC rieši bezodkladné zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ak ide o zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb a špecializované zariadenie. Obec rieši bezodkladné zabezpečenie len pri špecifických službách, ktoré zostali v jej kompetencii. Ide o terénnu opatrovateľskú službu, nízkoprahové denné centrá alebo vybrané komunitné služby,“ dodalo senior centrum.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Česko prestane regulovať ceny palív, marže postráži

V Česku sa 19. júla definitívne skončí mimoriadna cenová regulácia palív. Od 20. júla sa tak ceny benzínu a nafty vrátia k čisto trhovému mechanizmu a spotrebná daň na naftu stúpne na pôvodnú hodnotu.

Česká ministerka financií Alena Schillerová po rokovaní vlády vysvetlila, že mimoriadna situácia na trhu už pominula. Rozhodnutie podľa nej ovplyvnili pokles cien ropy, fakt, že Česko má druhú najlacnejšiu naftu v EÚ, aj skutočnosť, že podobné opatrenia už ukončili aj okolité štáty ako Nemecko, Rakúsko či Poľsko.

Zavedenie regulácie od začiatku apríla bolo reakciou na prudké zdražovanie ropy po útoku USA na Irán. Hoci konflikt na Blízkom východe naďalej pokračuje a stabilita v Hormuzskom prielive nie je plne zaistená, trh je už dlhší čas stabilizovaný.

Ministerka upozornila, že drobné cenové výkyvy sú normálne, no predajcov pohonných hmôt dôrazne varovala pred umelým navyšovaním marží. Rezort financií bude vývoj na čerpacích staniciach naďalej pozorne monitorovať. Ak by sa predajcovia snažili koniec regulácie zneužiť alebo by situácia v Perzskom zálive opäť nebezpečne eskalovala, štát je pripravený cenovú reguláciu okamžite zaviesť späť do praxe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Letisko v Saná čelilo náletom, húsíovia hrozia odplatou

Iránom podporované hnutie húsíov, ktoré ovláda severný Jemen, v pondelok obvinilo Saudskú Arábiu z leteckých útokov na medzinárodné letisko v hlavnom meste Saná a prisľúbilo tvrdú odvetu. Hovorca Jahjá Sarí označil incident za otvorenú agresiu, ktorá definitívne ukončila doterajšie obdobie deeskalácie. Saudská Arábia na tieto obvinenia bezprostredne nereagovala.

K zodpovednosti sa však prihlásilo ministerstvo obrany medzinárodne uznávanej jemenskej vlády sídliacej na juhu krajiny. Uviedlo, že jeho sily cielene zasiahli pristávaciu dráhu, aby zabránili pristátiu iránskeho lietadla.

Minister informácií Muammar bin Mutahar Al-Eryan zároveň obvinil húsíov, že na letisku protizákonne zadržiavajú lietadlo Medzinárodného výboru Červeného kríža vrátane oboch jeho pilotov.

Občianska vojna v Jemene trvá už vyše desaťročia, odkedy húsíovia obsadili Saná a vládny kabinet s podporou štátov Perzského zálivu sa presunul do Adenu. Jemen v pondelok deklaroval, že vyčerpal všetky diplomatické snahy presvedčiť Irán a rebelov, aby prestali narúšať jeho vzdušný priestor.

Ministerstvo obrany zdôraznilo, že armáda odteraz zareaguje na akékoľvek nepriateľské lietadlo všetkými dostupnými prostriedkami, pričom plnú zodpovednosť za následky ponesie Teherán.

(reuters, max)

Minúta  |  

Uhrík: Za nesplatené pôžičky Ukrajiny neručíme

Slovensko nebude ručiť za 70-miliardovú pôžičku štátov NATO ani za 90-miliardovú pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Europoslanec a líder mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík však v TASR TV tvrdí, že ak Ukrajina záväzky nesplatí, peniaze budú podľa neho chýbať v iných kapitolách rozpočtu EÚ, čo môže pocítiť aj Slovensko, napríklad na nižších eurofondoch.

V otázke vojenskej podpory Ukrajine má Republika podľa Uhríka podobný postoj ako slovenská a v poslednom čase aj česká vláda. Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu zároveň vyčítal, že na samite NATO v Ankare podľa neho nevystupoval dostatočne asertívne a mal presadzovať zmienky o mierových rokovaniach.

Uhrík reagoval aj na snahu preveriť, či strana Európa suverénnych národov (ESN) dodržiava základné hodnoty EÚ. Tvrdí, že ide o pokus umlčať kritické názory. Dodal, že prípadné zrušenie štatútu ESN by sa nedotklo europarlamentnej frakcie ani jej poslancov.

Referendum zo 4. júla Republika nepodporila, keďže ho považovala za zbytočné. V regionálnych voľbách podporí Milana Mazureka v Prešovskom kraji, Annu Belousovovú v Žilinskom a Miroslava Suju v Banskobystrickom kraji.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Moldavsko dostane milióny z Európskeho mierového nástroja

Európska únia v pondelok oficiálne prisľúbila finančnú pomoc vo výške 120 miliónov eur určenú na výrazné posilnenie systému protivzdušnej obrany Moldavska. Rada EÚ vo svojom vyhlásení spresnila, že toto opatrenie prijala v rámci Európskeho mierového nástroja s cieľom podporiť ozbrojené sily a obranné spôsobilosti Moldavskej republiky.

Vzťahy medzi Kišiňovom a Moskvou sa dramaticky zhoršili po ruskej invázii na susednú Ukrajinu. Napätie vzrástlo najmä v novembri minulého roka, keď Moldavsko oznámilo, že do jeho vzdušného priestoru opakovane vnikli ruské drony.

Geopoliticky strategické Moldavsko leží priamo medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členským štátom EÚ. Krajina má rumunsky hovoriacu väčšinu a početnú rusky hovoriacu menšinu. Politická moc tam už celé desaťročia osciluje medzi proeurópskymi stranami a tými, ktoré presadzujú užšie väzby s Moskvou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Británia uvalila nové sankcie na ruské kybernetické siete

Británia v pondelok oznámila nový balík sankcií zameraných na ruské kybernetické siete, ktoré podľa Londýna stoja za pokusmi šíriť chaos a rozdeľovať európske krajiny.

Opatrenia sa týkajú 24 jednotlivcov a subjektov zapojených do deštruktívnych kybernetických a hybridných operácií vrátane kyberzločincov pôsobiacich v sprostredkovateľských sieťach napojených na ruské spravodajské služby.

Na sankčný zoznam sa dostali aj predstavitelia ruskej vojenskej rozviedky GRU Viačeslav Stafejev, Ivan Senin a Ivan Kasiaňenko. Britská vláda ich viní z riadenia kybernetických a hybridných operácií GRU.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne na oznámenie bezprostredne nereagovalo.

Británia prijala nové sankcie v koordinácii s Európskou úniou.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.