Preskočiť na obsah
  |  

Británia uvalila nové sankcie na ruské kybernetické siete

Británia v pondelok oznámila nový balík sankcií zameraných na ruské kybernetické siete, ktoré podľa Londýna stoja za pokusmi šíriť chaos a rozdeľovať európske krajiny.

Opatrenia sa týkajú 24 jednotlivcov a subjektov zapojených do deštruktívnych kybernetických a hybridných operácií vrátane kyberzločincov pôsobiacich v sprostredkovateľských sieťach napojených na ruské spravodajské služby.

Na sankčný zoznam sa dostali aj predstavitelia ruskej vojenskej rozviedky GRU Viačeslav Stafejev, Ivan Senin a Ivan Kasiaňenko. Britská vláda ich viní z riadenia kybernetických a hybridných operácií GRU.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne na oznámenie bezprostredne nereagovalo.

Británia prijala nové sankcie v koordinácii s Európskou úniou.

(reuters, bak)

  |  

Reuters: Volkswagen zvažuje prepustiť ďalších 50-tisíc ľudí

Automobilka Volkswagen zvažuje zrušenie približne 50-tisíc ďalších pracovných miest. Vyplýva to z interného memoranda generálneho riaditeľa Olivera Blumeho, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Koncern sa už predtým dohodol na zrušení 50-tisíc pracovných miest vrátane dcérskych značiek Porsche a Audi. Podľa Blumeho však musí pokračovať v znižovaní nákladov, keďže v porovnaní s konkurenciou má približne 20-percentnú nákladovú nevýhodu.

Podľa týchto výpočtov by bolo na dosiahnutie porovnateľnej nákladovej konkurencieschopnosti potrebné teoreticky zrušiť ďalších približne 50-tisíc pracovných miest na celom svete.

Blume v memorande uviedol, že spoločnosť momentálne vo všetkých značkách, firmách a regiónoch posudzuje, koľko zmien bude skutočne potrebných a realizovateľných.

(reuters, bak)

  |  

KDH žiada prísnejšie kontroly záchraniek

Opozičné KDH vyzýva na sprísnenie kontrol poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby (ZZS) v súvislosti s dočasnými licenciami. Tvrdí, že viacerí porušujú legislatívu a na úkor pacientov šetria na povinnej technike.

Poslanec Peter Stachura (KDH) upozornil, že podľa informácií z praxe dochádza k ohrozeniu zdravia pacientov, keďže niektoré prístroje počas zásahov nefungovali alebo v sanitkách úplne chýbali.

Podľa KDH musia poskytovatelia s dočasnými licenciami zabezpečiť materiálno-technické vybavenie podľa platného výnosu vrátane modernej techniky. Hnutie však tvrdí, že existujú indície o obchádzaní kontrol, keď moderné prístroje medzi stanicami len dočasne presúvajú.

Poslanec František Majerský (KDH) žiada, aby ministerstvo zdravotníctva vykonalo okamžité kontroly a v prípade porušení uložilo vysoké pokuty alebo znížilo paušálne úhrady. Hnutie zároveň navrhuje, aby rezort od poskytovateľov vyžiadal zoznam prístrojov s výrobnými číslami pre každú stanicu ZZS a vyzýva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby vykonal plošné neohlásené kontroly zamerané na ich dôsledné preverenie.

(tasr, bak)

  |  

Madrid uznal pri nároku na sociálne výhody aj nenarodené deti

Regionálny parlament v Madride schválil zákon, podľa ktorého sa nenarodené dieťa po lekárskom potvrdení tehotenstva bude zohľadnené pri posudzovaní nároku rodiny na vybrané sociálne výhody.

Po 14. týždni tehotenstva môžu rodiny, ktoré čakajú tretie dieťa, získať zľavy na verejnú dopravu, granty a ďalšie príspevky. Ak tehotenstvo skončí stratou dieťaťa, prijaté dávky nebudú musieť vracať.

Predsedníčka madridskej regionálnej vlády Isabel Díaz Ayusová označila opatrenie za podporu rodín a reakciu na klesajúcu pôrodnosť. Španielska miera plodnosti klesla z 2,8 dieťaťa na ženu v roku 1975 na 1,1 v roku 2024. Podporu zákonu vyjadril aj líder opozičnej Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo.

Ayusová zároveň kritizovala vysoký počet interrupcií v krajine a vyhlásila, že „každý život je dôležitý, jedinečný a nenahraditeľný od počatia až po posledný dych“.

Socialisti z PSOE aj strana Más Madrid návrh odmietli. Tvrdia, že ide o snahu zmeniť postavenie plodu v právnom systéme a nepriamo spochybniť právo žien rozhodovať o vlastnom tele.

Ľudová strana avizovala, že ak po budúcich parlamentných voľbách získa moc, bude sa usilovať presadiť podobnú legislatívu v celom Španielsku.

(spectator, bak)

  |  

Taraba spúšťa novú výzvu Obnov dom mini+

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) predstavil novú výzvu Obnov dom mini+, určenú pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Žiadosti bude možné podávať od 15. júla, pričom v prvom kole je pripravená kapacita 5-tisíc žiadostí.

Na program je z Modernizačného fondu vyčlenených 186 miliónov eur na dva roky, pomôcť by mohol viac ako 16 900 majiteľom rodinných domov.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10-tisíc na 11-tisíc eur na rodinné domy postavené pred rokom 2016. Žiadatelia už nebudú musieť predkladať energetický certifikát. Príspevok bude možné využiť na zateplenie, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovania, tepelné čerpadlá, kotly na biomasu, solárne kolektory či výmenu strešnej krytiny spojenej so zateplením.

Program naďalej umožní vyplatenie zálohy ešte pred začiatkom obnovy. Zvyšuje sa aj limit ročného čistého príjmu na člena domácnosti na 12 990 eur.

Novinkou sú tri skupiny žiadateľov, ktorým nebude Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) overovať príjem – domácnosti tvorené výlučne starobnými dôchodcami, domácnosti v hmotnej núdzi a rodiny so štyrmi a viac neplnoletými deťmi.

Žiadosti bude možné podávať elektronicky cez portál obnovdom.sk, pomoc poskytnú aj regionálne kancelárie SAŽP a infolinka programu.

(tasr, bak)

  |  

Zetor končí s výrobou v Brne, produkciu presúva do Ázie

Spoločnosť Zetor Tractors po 80 rokoch ukončuje výrobu traktorov v Brne a presúva ju do Ázie. Dôvodom sú dlhodobo rastúce ceny materiálov, ktoré výrobu malých a stredných traktorov v Európe robia nerentabilnou. Rozhodnutie sa dotkne 33 pracovných miest.

V Brne zostávajú centrála, vývojové centrum, obchod, servis aj distribúcia náhradných dielov pre Európu. Firma tento rok dokončí existujúce zákazky, o zmenách už informovala odbory aj úrad práce. Výpovedné lehoty zamestnancov uplynú do konca roka.

Výkonný riaditeľ Zetor Tractors Róbert Harman vysvetlil, že výroba malých a stredných traktorov v Európe už za súčasných podmienok nedáva ekonomický zmysel. Dodal, že firma od tejto kategórie neupúšťa, no podobne ako konkurencia ju bude vyrábať mimo Európy.

Podľa hovorcu Adama Žerta sú materiály v Indii a Číne až o 35 percent lacnejšie, čo znižuje konečnú cenu traktora minimálne o 30 percent. Zetor zároveň pripomenul, že jeho hlavní dodávatelia komponentov presunuli výrobu do Ázie už dávnejšie. Dva nové modely sa preto budú vyrábať v Indii, kde firme dlhodobo rastú tržby.

(tasr, bak)