Preskočiť na obsah
  |  

Uhrík: Za nesplatené pôžičky Ukrajiny neručíme

Slovensko nebude ručiť za 70-miliardovú pôžičku štátov NATO ani za 90-miliardovú pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Europoslanec a líder mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík však v TASR TV tvrdí, že ak Ukrajina záväzky nesplatí, peniaze budú podľa neho chýbať v iných kapitolách rozpočtu EÚ, čo môže pocítiť aj Slovensko, napríklad na nižších eurofondoch.

V otázke vojenskej podpory Ukrajine má Republika podľa Uhríka podobný postoj ako slovenská a v poslednom čase aj česká vláda. Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu zároveň vyčítal, že na samite NATO v Ankare podľa neho nevystupoval dostatočne asertívne a mal presadzovať zmienky o mierových rokovaniach.

Uhrík reagoval aj na snahu preveriť, či strana Európa suverénnych národov (ESN) dodržiava základné hodnoty EÚ. Tvrdí, že ide o pokus umlčať kritické názory. Dodal, že prípadné zrušenie štatútu ESN by sa nedotklo europarlamentnej frakcie ani jej poslancov.

Referendum zo 4. júla Republika nepodporila, keďže ho považovala za zbytočné. V regionálnych voľbách podporí Milana Mazureka v Prešovskom kraji, Annu Belousovovú v Žilinskom a Miroslava Suju v Banskobystrickom kraji.

(tasr, bak)

  |  

Moldavsko dostane milióny z Európskeho mierového nástroja

Európska únia v pondelok oficiálne prisľúbila finančnú pomoc vo výške 120 miliónov eur určenú na výrazné posilnenie systému protivzdušnej obrany Moldavska. Rada EÚ vo svojom vyhlásení spresnila, že toto opatrenie prijala v rámci Európskeho mierového nástroja s cieľom podporiť ozbrojené sily a obranné spôsobilosti Moldavskej republiky.

Vzťahy medzi Kišiňovom a Moskvou sa dramaticky zhoršili po ruskej invázii na susednú Ukrajinu. Napätie vzrástlo najmä v novembri minulého roka, keď Moldavsko oznámilo, že do jeho vzdušného priestoru opakovane vnikli ruské drony.

Geopoliticky strategické Moldavsko leží priamo medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členským štátom EÚ. Krajina má rumunsky hovoriacu väčšinu a početnú rusky hovoriacu menšinu. Politická moc tam už celé desaťročia osciluje medzi proeurópskymi stranami a tými, ktoré presadzujú užšie väzby s Moskvou.

(reuters, max)

  |  

Británia uvalila nové sankcie na ruské kybernetické siete

Británia v pondelok oznámila nový balík sankcií zameraných na ruské kybernetické siete, ktoré podľa Londýna stoja za pokusmi šíriť chaos a rozdeľovať európske krajiny.

Opatrenia sa týkajú 24 jednotlivcov a subjektov zapojených do deštruktívnych kybernetických a hybridných operácií vrátane kyberzločincov pôsobiacich v sprostredkovateľských sieťach napojených na ruské spravodajské služby.

Na sankčný zoznam sa dostali aj predstavitelia ruskej vojenskej rozviedky GRU Viačeslav Stafejev, Ivan Senin a Ivan Kasiaňenko. Britská vláda ich viní z riadenia kybernetických a hybridných operácií GRU.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne na oznámenie bezprostredne nereagovalo.

Británia prijala nové sankcie v koordinácii s Európskou úniou.

(reuters, bak)

  |  

Reuters: Volkswagen zvažuje prepustiť ďalších 50-tisíc ľudí

Automobilka Volkswagen zvažuje zrušenie približne 50-tisíc ďalších pracovných miest. Vyplýva to z interného memoranda generálneho riaditeľa Olivera Blumeho, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Koncern sa už predtým dohodol na zrušení 50-tisíc pracovných miest vrátane dcérskych značiek Porsche a Audi. Podľa Blumeho však musí pokračovať v znižovaní nákladov, keďže v porovnaní s konkurenciou má približne 20-percentnú nákladovú nevýhodu.

Podľa týchto výpočtov by bolo na dosiahnutie porovnateľnej nákladovej konkurencieschopnosti potrebné teoreticky zrušiť ďalších približne 50-tisíc pracovných miest na celom svete.

Blume v memorande uviedol, že spoločnosť momentálne vo všetkých značkách, firmách a regiónoch posudzuje, koľko zmien bude skutočne potrebných a realizovateľných.

(reuters, bak)

  |  

KDH žiada prísnejšie kontroly záchraniek

Opozičné KDH vyzýva na sprísnenie kontrol poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby (ZZS) v súvislosti s dočasnými licenciami. Tvrdí, že viacerí porušujú legislatívu a na úkor pacientov šetria na povinnej technike.

Poslanec Peter Stachura (KDH) upozornil, že podľa informácií z praxe dochádza k ohrozeniu zdravia pacientov, keďže niektoré prístroje počas zásahov nefungovali alebo v sanitkách úplne chýbali.

Podľa KDH musia poskytovatelia s dočasnými licenciami zabezpečiť materiálno-technické vybavenie podľa platného výnosu vrátane modernej techniky. Hnutie však tvrdí, že existujú indície o obchádzaní kontrol, keď moderné prístroje medzi stanicami len dočasne presúvajú.

Poslanec František Majerský (KDH) žiada, aby ministerstvo zdravotníctva vykonalo okamžité kontroly a v prípade porušení uložilo vysoké pokuty alebo znížilo paušálne úhrady. Hnutie zároveň navrhuje, aby rezort od poskytovateľov vyžiadal zoznam prístrojov s výrobnými číslami pre každú stanicu ZZS a vyzýva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby vykonal plošné neohlásené kontroly zamerané na ich dôsledné preverenie.

(tasr, bak)

  |  

Madrid uznal pri nároku na sociálne výhody aj nenarodené deti

Regionálny parlament v Madride schválil zákon, podľa ktorého sa nenarodené dieťa po lekárskom potvrdení tehotenstva bude zohľadnené pri posudzovaní nároku rodiny na vybrané sociálne výhody.

Po 14. týždni tehotenstva môžu rodiny, ktoré čakajú tretie dieťa, získať zľavy na verejnú dopravu, granty a ďalšie príspevky. Ak tehotenstvo skončí stratou dieťaťa, prijaté dávky nebudú musieť vracať.

Predsedníčka madridskej regionálnej vlády Isabel Díaz Ayusová označila opatrenie za podporu rodín a reakciu na klesajúcu pôrodnosť. Španielska miera plodnosti klesla z 2,8 dieťaťa na ženu v roku 1975 na 1,1 v roku 2024. Podporu zákonu vyjadril aj líder opozičnej Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo.

Ayusová zároveň kritizovala vysoký počet interrupcií v krajine a vyhlásila, že „každý život je dôležitý, jedinečný a nenahraditeľný od počatia až po posledný dych“.

Socialisti z PSOE aj strana Más Madrid návrh odmietli. Tvrdia, že ide o snahu zmeniť postavenie plodu v právnom systéme a nepriamo spochybniť právo žien rozhodovať o vlastnom tele.

Ľudová strana avizovala, že ak po budúcich parlamentných voľbách získa moc, bude sa usilovať presadiť podobnú legislatívu v celom Španielsku.

(spectator, bak)